História a súčasnosť MÁVu – 2. časť

Zahraničie 28.2.2007 10:30 Attila Tihanyi Zobrazené: 1212

V prvej časti som sa venoval začiatkom elektrifikácie želenice v Maďarsku a prvým elektickým lokomotívam V40 a V60.

Druhá časť opisuje radu V55, V41 a V42 Po prvých elektrických rušňoch radu V40 a V60 sa zistilo, že pohon s ojnicami s jalovým hriadeľom nebol efektívny, a výsledkom toho sú lokomotívy radu V55, V41 a V42.

Rada V55V roku 1950 boli dodané dva prototypy nových lokomotív s usporiadaním náprav Bo’Co‘ pre systém 15kV/50Hz. Používali mierne upravený fázový a frekvenčný menič, a pre to boli dosť poruchové. Aj napriek tomu sa začala sériová výroba v roku 1952 a bolo do roku 1956 vyrobených 12 kusov týchto strojov. Vyraďovanie týchto rušňov sa začalo už v roku 1960 (!) a do roku 1967 boli vyradené všetky stroje tohto radu. V55.004 a 005 boli použité ako brzdiace záťaže (preznačené na VF-1 a VF-2) a 004-ka bola zachovaná na muzeálne účely, pričom bola v určitom čase preznačená na 006-ku. V55.004 je už s pôvodným číslom vystavená v Parku histórie železníc v Budapešti ako muzeálny exponát.

Rada V41 a V42 – „Leó“
Pre poruchovosť a nespoľahlivosť rady V55 v roku 1958 bol vyrobený prototyp rušňa V41 so systémom Wall-Leonard. Do roku 1962 bolo vyrobených 30 kusov, a v rokoch 1963-66 ďalších 42 so zvýšeným výkonom a s označením V42. Vyraďovať ich začali v roku 1969. Väčšinou poputovali do rôznych staníc na vykurovanie súprav. V roku 1970 boli skúšobne prerobené dva kusy na vtedy nový, tyristorový systém na napätie 25kV/50Hz. Výsledky boli výborné a tak v roku 1971 odovzdali objednávku na nový typ lokomotívy, ktorým sa stala V63.