Gliwice – Miniaturowa Polska 2019

Koncom septembra usporiadalo Stowarzyszenie milošników kolei Katowice výstavu modelových železníc v športovej hale Arena Glivice. Druhého ročníka veľkolepého podujatia s podtitulom Magický svet okolo koľají sa okrem domácich klubov zúčastnili tiež železniční modelári z Maďarska, Slovenska, Čiech a Nemecka. Tak, ako na Igravu 2019 do Znojma, tak aj do Gliwíc som cestoval vlakom. Počas prestupu v Kysaku som stretol bývalých kolegov idúcich do služby. Dlho sme sa nevideli, rozprávať bolo o čom a tak nám čas strávený v rýchliku skoro ubehol. Zvyšok modelárskej výpravy zo Slovenska, ktorú tvorili členovia žilinského klubu, sa na miesto stretnutia dopravil autom zaplneným modulmi. Jedinú fotozastávku počas cesty do Gliwíc som si naplánoval v Bohumíne a fotografovanie počas ďalších prestupov bolo vecou náhody.
Po vystúpení z rýchlika som na niekoľko okamihov zaspomínal na podobné chvíle pod mnohými rokmi, keď som do Bohumína pricestoval s povolávacím rozkazom vo vrecku. Tieto myšlienky však rýchlo zahnal do úzadia staničný rozhlas oznamujúci meškanie rýchlika z Brna, ktorý by nebolo od veci vyfotografovať. Prešiel som vynoveným podchodom na druhé nástupište a čakal na zmeškaný vlak. Pred jeho príchodom však ešte okolo mňa stihol prejsť kontajnerový „náklad“ dopravovaný „Natašou“ 182 053, za ktorou bol zaradený nečinný Vectron 193 207. Niekoľko minút po jeho prechode sa objavil aj brnenský rýchlik vedený esom 362 112.

Prvé fotografie boli na karte a radosť mám i z nasledujúcej fotografie pantografu 460 062 idúcom ako postrk, pretože to bola jediná štyristošesťdesiatka, ktorá sa mi počas trojhodinového pobytu v Bohumíne priplietla pred objektív. Zostava vložených vozňov s nerovnakým náterom radených v jednej súprave mi pripomenula neradostný stav košických jednotiek.

Ďalším objektom môjho záujmu sa stala zánovná lokomotíva 794 018, ktorá usilovne posunovala s osobnými vozňami. Počas krátkej prestávky pred príchodom medzištátneho vlaku z Poľska s rušňom EP09-015 som si ju stihol detailnejšie nie len vyfotografovať, aj poobzerať.

Nasledujúci záber zachytáva loko 151 019 s medzinárodným vlakom do Prahy, ktorý do Bohumína dopravila vyššie spomínaná poľská EP09-015 a propagačným polepom vyzdobený stroj E 499.2006, ktorý zastavuje s vlakom vyššej kvality opačného smeru. Trakciu mu v ďalšom úseku cesty zaistila loko EP09-28.

Ďalšou mašinkou, ktorú som videl a aj fotografoval po prvý raz v skutočnosti, bola škodovácka lokomotíva EP05-23 PKP. Vlak EIC 14003 Polonia došiel v tento deň do Bohumína zmeškaný, ale nebolo to z dôvodu neschopnosti rušňa, ako by sa to pri pohľade na prvý záber so zastavujúcim vlakom mohlo zdať. Prípražná EP09-016 ako aj spomínaná EP05-23 boli v dobrej kondícii, príčina meškania bola niekde inde. Druhý obrázok zachytáva stroj 380 019 zachádzajúci na súpravu Polonie, ktorá z Bohumína odchádzala pod číslom EC 103 a na treťom obrázku sú zdokumentované posunujúce poľské rušne do depa.

Okuliarnik 754 040 nečakane, ale príjemne spestril rôznorodosť fotografovaných hnacích vozidiel, na zábere sa blíži k odchodovému návestidlu.

Prichádzajúci drobný dážď a silnejúci vietor sa postarali o fotografickú prestávku. Využil som ju na prehliadku vestibulu a neskôr predstaničného priestoru. Ako oblačnosť rýchlo prišla, tak aj odišla. Cez rednúce mraky sa začalo predierať slniečko a keďže zmenilo polohu, presunul som sa pomaly na opačný koniec druhého nástupišťa k objektom depa. Tak nejak z povinnosti som zdokumentoval odstavené lokomotívy 150 225 a 151 023, keď už som išiel okolo nich a tajne dúfal, že sa mi do odchodu podarí vyfotografovať ešte aspoň jeden nákladný vlak. Čakanie napokon bolo štedro odmenené štyrmi. Najprv sa predviedol ešte novotou voňajúci „bizón“ 753 613 Rail Cargo Carrier, v pozadí postávala loko 714 209. Krátko na to opačným smerom prechodil cisternový vlak dopravovaný okuliarnikmi Unipetrol s vedúcim hnacím vozidlom 753 741 a o čosi neskôr prechádzala osobnou stanicou „rakaňa“ 182 099 ČD Cargo so súpravou uhliakov. Štvrtý vlak s dvojičkou rady 131 a prázdnymi autovozňami som v nepríjemnom protisvetle nefotografoval, no krátko po jeho odchode sa na tej istej koľaji naskytla možnosť zvečniť vchádzajúcu „Terezku“ 971 082 aj s odstavenými rušňami na koľajách depa v pozadí.

To už pri prvom nástupišti stál osobný vlak do Katowic, ktorý tvorila elektrická jednotka EN57 PKP. Prešiel som na tretie nástupište, kde taktiež na odchod do Poľska vyčkávali s medzinárodnými vlakmi vyššej kvality lokomotívy 163 040 a EP09-015. Exponoval som posledné tri zábery a plný zvedavosti nastúpil do staručkej elektrickej jednotky. Doposiaľ vládla spokojnosť!

Nasledovala jazda do Katowic po trati, kadiaľ som ešte necestoval. V jej úvodnej časti som bol veľmi zvedavý na prechod Česko-poľskej hranice, trasovanie koľají a najmä na stanicu Chalupki. Na toto som sa aj náležite pripravil. Keďže v celom oddieli okrem mňa nik iný nebol, nastavil som si fotoaparát, pootváral okná na oboch stranách vozňa a ako malý chlapec sledoval, čo by stálo za obrázok. Počas vchádzania vlaku do Chalupiek však vošla do oddielu mladučká vlakvedúca na kontrolu cestovných dokladov práve vo chvíli, keď som zbadal posunujúcu elektrickú lokomotívu ET42 PKP Cargo. Bolo jasné, že tento stroj nemôžem vynechať, nuž strčil som jej do rúk FIP-ku a venoval sa fotografovaniu. Po exponovaní záberu som cestovný lístok našiel vedľa mňa na sedačke a po dievčine ani vidu ani slychu. Ťažko povedať, čo si myslela. Aj keď nie veľmi podarenú sériu prevádzkových záberov tohoto pôvodom sovietskeho dvojdielneho elektrického rušňa si veľmi považujem, pretože som ich v minulosti už veľakrát videl. Postávali odstavené v konvojoch na staniciach a čakali na svoj koniec. No viaceré sa ale vrátili do prevádzky a napr. ET42-029 po oprave dostala historický zelený náter so žltým čelom.

Keď súprava zastavila pri nástupišti v Chalupkách, stačilo sa iba postaviť a z okna vyfotografovať doslova „naservírovaného“ hrbáča 130 019 ČD. Pri ceste domov na tomto mieste postával Vectron.

Posledný záber zhotovený z paluby elektrickej jednotky počas odchodu zo železničnej stanice Chalupki patril taktiež pôvodom sovietskej lokomotíve, tento raz dieselelektrickému rušňu TEM2. Snímok zachytáva rekonštruovanú „Tamaru“ TEM2-305 pred odchodom so svojím vlakom.

Jazda neznámou traťou bola zaujímavá a z pohľadu železničného fanúšika bolo na čo pozerať. Po vystúpení v Katowiciach z vlaku bolo jasné, že tu nespia: vynovené koľajisko, nástupištia, interiéry aj exteriér stanice. Okrem dopravcu PKP tu od roku 2010 pôsobia aj ďalší regionálni dopravcovia, napr. Koleje Slaskie (KS) [Sliezske železnice], ktorých rozmanité elektrické jednotky zabezpečujú podstatnú časť prímestskej dopravy a svojím príjemným vzhľadom a novotou umocňujú dobrý dojem. Opačnou stranou mince sú v okolí nevyužívané železničné objekty v rôznom stupni zarastenia náletovými drevinami či devastácie.

EN57 – 1943 PKP ako vlak 44856 po príchode z Bohumína.

Okolo opusteného stavadla (na obr. vpravo) prichádzala z depa do stanice elektrická jednotka 22WE4-003 KS, ktorá pokračovala do stanice Žywiec.

Elektrická jednotka EN57-1273 dopravcu Polregio odchádza z hlavnej stanice v Katowiciach na odstavnú koľaj.

Na tomto zábere je vyfotografovaná vchádzajúca súprava EN76-005 ako vlak Os 40669 smerujúci do cieľovej stanice Gliwice.

Po viac ako hodine fotografovania som sa rozhodol opustiť hlavnú stanicu a presunúť sa na niektorú zastávku bližšie ku Gliwiciam, kde by som zaznamenal prevádzku aj iných vlakov, ako ucelených prímestských jednotiek. Nasadol som teda do poslednej fotografovanej jednotky EN76-005 a vystúpil po jej druhom zastavení v stanici Chorzów Batory. Už počas zastavovania súpravy v stanici sa ukázalo, že to bolo šťastlivé rozhodnutie. O niekoľko koľají ďalej stála deponovaná súprava prázdnych vozňov na prepravu automobilov spolu s nečinným Sputnikom, teda elektrickým rušňom rady ET21, ktorý v minulosti vlastnili PKP. Milé stretnutie s lokomotívnym radom, s ktorým som sa kedysi stretával počas služby v staniciach Plaveč alebo Muszyna. V súčasnosti mašinka nesie medzinárodné číslo 91 513 140 031-8 PL-DBSRP. Toto síce bol jediný nákladný vlak, ktorý som mal možnosť v Chorzowe zvečniť, ale hustota premávky a pestrosť vozidiel osobnej dopravy mi absenciu nákladnej dopravy plne nahradila. Rovnako zaujímavá bola aj krátka prehliadka staničnej budovy: jej interiéru, exteriéru a zakomponovanie do okolitého terénu.

Oddychujúci Sputnik 91 513 140 031-8

Prechádzajúce pendolino 2 370 070-2

Návrat lokomotívy EP09-045 do domovského depa po oprave.

Pretože sa blížil čas, kedy bolo potrebné dôjsť do Areny, dopravil som sa najbližším vlakom do Gliwic. Cestou som na jednej z viacerých nákladných staníc v uzle Gliwice zazrel ragulina spoločnosti Captrain, ako odstupuje od súpravy. Ani v sne by ma nenapadlo, že si ho nakoniec budem môcť vyfotografovať.

Časť rozsiahlej haly nad koľajiskom v Gliwiciach s elektrickými jednotkami EN76-002 KS a EN57-2022 Polregio

V tichosti prechádzajúceho ragulina 92 80 0232 004-4 D-CTPL Gliwicami som takmer premeškal.

Poslednou mašinou vyfotografovanou 27. septembra 2019 na osobnej stanici v Gliwiciach bola elektrika ET22-955 CTL LOGISTICS s uhoľným vlakom (vengľarka) počas krátkeho pobytu spojeného s preberaním papierovej dokumentácie.

Dopraviť sa autobusom MHD do Areny nie je problém, pokiaľ viete, ako na to. Aj keď som bol vyzbrojený vedomosťami z internetu o akcii z minulého ročníka, nebolo to také jednoduché. Zmienený autobus k hale síce jazdí, ale iba v sobotu a v nedeľu a zadarmo iba na túto akciu. Počas pracovných dní (bol štvrtok) je to inak a to som netušil. Nenašiel som ani automat na cestovné lístky MHD, skrátka na železničnej stanici ani pred ňou žiadny nie je. Ostával taxík, alebo sa niekoho opýtať. Zvolil som druhú možnosť a zrazu všetko fungovalo. Pokiaľ vyjdete zo staničnej budovy, je potrebné odbočiť doľava a asi po 300 metroch dôjdete na križovatku. Za ňou je predajňa cestovných lístkov MHD všetkého druhu, kde sedí milá pani. Predala mi lístky, vytlačila cestovný poriadok na zvyšok dňa a ešte mi aj z chodníka ukázala, z ktorej zastávky mi ide autobus. To posledné sa asi zdá byť úsmevné, lenže tých zastávok je na každý smer viacero a pokiaľ nie je človek zorientovaný, ľahko mu autobus ujde a ďalší ide za hodinu. Všetko teda klaplo, zvítal som sa s kamarátmi a s hostiteľmi a moje myšlienky počas víkendu už patrili len svetu modelov a dianiu okolo nich.

Rozsiahle modulové koľajiská H0, H0e, TT a N boli zostavené v malej hale Areny (veľká má kapacitu 17 200 divákov) v priebehu štvrtkového popoludnia. Veľmi pekné a prevádzkovo rozmanité boli aj viaceré menšie domáce koľajiská vybudované ako pevné celky na rôzne veľkých rámoch. Priestory stretnutia boli pre verejnosť sprístupnené v sobotu a v nedeľu. Okrem sledovania jazdiacich vláčikov si mohli návštevníci zakúpiť modely vozidiel, stavieb, vegetácie, rôzny modelársky materiál na stavbu koľajiska, knihy a iné predmety so železničnou tematikou v mnohých predajných stánkoch rozmiestnených nie len pri vstupe do budovy, ale aj priamo na výstavnej ploche. Veľkému záujmu sa tešil trenažér skutočného stanovišťa rušňovodiča, pred ktorým bol trvalo dlhý rad adeptov na vyskúšanie si riadenia skutočnej lokomotívy. Ani stoly s pripravenými stavebnicami domčekov, kde si nie len deti, ale aj dospelí vyskúšali svoju zručnosť pri zostavovaní nenáročných modelových stavieb, nezívali nikdy prázdnotou. Lákadiel pre návštevníkov bolo mnoho, usporiadatelia zabezpečili bohaté modelárske vyžitie.

V sobotu po malom posedení v spoločenských priestoroch haly účastníkov stretnutia do pomerne vzdialeného hotela dopravil dnes už historický autobus Jelz. Zaspomínal som na časy, keď niekoľko týchto autobusov, ale s iným usporiadaním dverí a sedačiek jazdilo aj v DPM Prešov.

V nedeľu 29. septembra popoludní sa vlaky na koľajiskách zastavili a začalo sa s demontážou všetkého, čo sa do haly na výstavu vo štvrtok priviezlo. V podvečerných hodinách boli vyhlásené výsledky súťaží, rozdané ceny a na záver sa organizátori s účastníkmi rozlúčili.
Za pozvanie na stretnutie, skvelú organizáciu celej akcie a príjemne strávený víkend realizačnému tímu ĎAKUJEME!

V pondelok ráno sme opustili hotel a odpočinutí sme sa pobrali na cestu domov, samozrejme každý tak, ako na akciu prišiel. Od úsvitu žiarivé slniečko ohrievalo čerstvý vzduch, ale vanul silný vietor a z diaľky sa pomaly blížila oblačnosť. Obavy, že sa čoskoro rozprší, pomerne intenzívne prehánky nakoniec potvrdili. No než sa tak stalo, stihol som si už za denného svetla prezrieť z dopravného aj modelárskeho hľadiska veľmi zaujímavú stanicu Gliwice Labedy, okolo ktorej sme sa v nočných hodinách vracali na hotel a z jej blízkeho okolia či priamo z nej pochádzajú nasledovné snímky. Konfigurácia koľajiska dopravne je zaujímavá tým, že sa na gliwickom zhlaví zbiehajú dve trate a zároveň súbežne s jednou z nich vedie vlečka do huty. Pre nemožnosť rýchlo sa presunúť medzi perónmi oboch tratí som iba z diaľky sledoval prechod nákladného vlaku a posunujúceho dielu do vlečky.

Do stanice Opole Glówne mala 29.9.2019 namierené elektrická jednotka EN57-1310 ako vlak R 46327.

Na rovnakom mieste, rovnakým smerom, ale o niekoľko minút neskôr prechádzal pre svoju záťaž motorový rušeň EWS 66153.

Na tomto zábere je zachytený prechod vlaku IC 46102 PANORAMA, premávajúci medzi stanicami Wroclaw Glówny a Katowice. Vlakovou lokomotívou bola EP07-1009.

Detailnejší pohľad na elektrickú lokomotívu ET22-910 spoločnosti PKP Cargo dopravujúcou nákladný vlak s uhlím.

Do stanice Gliwice Labedy vchádza modernizovaná elektrická jednotka EN57AL-1730.

Keďže opäť začínalo pršať, ukončil som fotografovanie v G. Labedách a využil príchodu elektrickej jednotky, ktorá ma dopravila do Gliwíc na hlavnú stanicu. Spolu s ďalšími cestujúcimi nasledoval raketový prestup do už vypravovanej súpravy smer Katowice, ale tá sa na moje prekvapenie pohla opačným smerom, ako som pred niekoľkými dňami do Gliwíc pricestoval. Vďaka dobrému informačnému systému používanému vo vlakoch spoločnosti Kolaje Slaskie som sa však rýchlo zorientoval a rozhodol som sa, že na nasledujúcej zastávke vystúpim a do príchodu ďalšieho vlaku smer Katowice využijem zvyšný čas a ešte si troška zafotím. Než dážď ustal, „tvoril“ som pod ochranou strechy krytého nástupišťa v stanici Zabrze. Najprv som namieril objektív na odchádzajúcu jednotku EN75-003, z ktorej som vystúpil a než som stihol preštudovať cestovný poriadok na infotabuli, prihnal sa k nástupišťu rušeň EP07-456 s vlakom TLK 45100 smerujúci z Katowic do stanice Gdynia Glówna. Obidva vlaky sú na nasledujúcich záberoch.

Presunul som sa na opačný koniec nástupišťa, ktorý po moste pretína rušná mestská komunikácia – ideálny úkryt pred dažďom v tesnej blízkosti koľají a zároveň možnosť fotografovania v suchu počas neho. Postupne prestalo pršať, oblačnosť pomerne rýchlo ustúpila, na mesto Zabrze opäť žiarili hrejivé slnečné lúče a po dlhšom čakaní sa v diaľke objavili pozičné svetlá približujúceho sa vlaku. Trpezlivosť opäť priniesla svoje ovocie, pretože do stanice vchádzal tu končiaci nákladný vlak s uhlím dopravovaný už vyššie prezentovanou lokomotívou 66 153, s kompletným označením 92 70 0 066 153-2 GB-DBSUK. Vozne do vlečky prestavoval rušeň rady 290. Potešený niekoľkými vydarenými zábermi nákladného vlaku vyšiel som po schodisku na most, odkiaľ sa mi ešte podarilo zdokumentovať odchádzajúcu elektrickú jednotku EN 76-002 KS spolu s autobusovou stanicou v pozadí. Opäť veľká spokojnosť s priebehom dňa!

Po príchode do Katowic som v kľudnom prostredí bistra uspokojil čoraz intenzívnejšie sa ozývajúci žalúdok chutnou zapekankou a prichádzajúcu únavu pomohlo zahnať kvalitné dvojité presso. Posledné zábery ako rozlúčka s poľskými koľajovými vozidlami patrili majestátne sa rozbiehajúcemu pendolinu.

Jazdu z Katowic do Bohumína v trojdielnej elektrickej jednotke 21WE-002 spoločnosti KS som si aj napriek zvyšujúcemu sa meškaniu vlaku z dôvodu výluk traťových koľají patrične užíval pozorovaním okolia trate, hnacích vozidiel postávajúcich na vlakoch v staniciach či odstaveným v depách, praktickosti informačného systému použitým v danom vozidle alebo napr. aj dianiu vo vlaku. Meškanie mi nevadilo, nemal som sa kam ponáhľať a po príchode do cieľovej stanice pred prestupom na rýchlik do Žiliny ostalo ešte dosť času na zhotovenie niekoľkých záberov na miestach, kde som vlastne vlaky nefotografoval ešte nikdy. Zvyšok cesty domov prebehol hladko a bez problémov aj napriek silnému vetru. Nasleduje niekoľko záberov opäť z Bohumína:

Rušeň 714 018 zdokumentovaný počas posunu.

Loko 363 044 so súpravou prázdnych vozňov na prepravu kontajnerov vyčkáva na návesť dovoľujúcu odchod.

Eso 362 164 zachádza na súpravu.

Cieľovou stanicou súpravy 21WE-002 idúcej ako vlak Os 44980 bolo po odchode z Bohumína poľské mesto Racibórz.

Interiér jednotky 21WE-002 a usporiadanie sedadiel. Sedačky vpravo sú vždy usporiadané v smere jazdy. Z informačného systému cestujúci zistí číslo vlaku, čas odchodu a kde sa vlak nachádza, do ktorej stanice práve ide, aké sú prípoje v najbližšej stanici a aktuálne meškanie. Žiaľ, reklama v časti monitora je aj tu prítomná.

Po návrate domov život opäť pokračoval bežným tempom. V podvečerných hodinách 14. októbra však prešiel okolo môjho bydliska nákladný vlak dopravovaný dvomi poľskými lokomotívami ET41. Bežná záležitosť, vpredu modrá, ale čo to?! Na postrku tiež mašina ET41, lež pýšila sa historickým zeleným náterom. „No tak takto sfarbenú ET41-ku som v Prešove ešte nevidel“, pomyslel som si a celú vec pustil z hlavy. Osud mi ale poslal mašinu do cesty o niekoľko hodín ešte raz. Po nástupe do služby som ju uvidel stáť v Prešove medzi perónmi, kde priam vyzývala „vyfoť si ma!“ A tak záverečná fotka reportáže z cesty do Poľska za malými a veľkými mašinkami patrí stroju ET41-186 čakajúcim v Prešove na povolenie k ďalšej jazde do Plavča.

Text a foto: Pavel Chomjak