Fotografovanie v Južných Čechách

Po dlhšom čase som sa opäť vybral za mašinkami. Moje rozhodnutie vycestovať do sveta dozrelo po tom, čo sa ma kamarát z Českých Budějovíc, už ani neviem, po ktorý raz opýtal, kedy už konečne prídem na sľubovanú návštevu. Destinácia teda bola vopred jasná a tak nebol problém pripraviť plán, na ktorých tratiach, v ktorý deň a kam pôjdem zdokumentovať bežnú prevádzku.

Večer 18. októbra som v Prešove nastúpil do rýchlika R 800 Poľana a ubytoval sa v útulnom kupé lôžkového vozňa. Znova som si prechádzal pripravený časový plán cesty cez Bratislavu a Brno do Českých Budějovíc. Aby bol dostatok času na fotografovanie lokomotív – najmä rady 750.7 – medzi Brnom a Jihlavou, kľúčovým miestom cesty bola Bratislava so siedmymi minútami na prestup. Vzhľadom na časté meškania Poľany to bol celkom riskantný plán, teda strata dvoch hodín v prípade nestihnutia EC–čka do Brna. Núdzovým využitím spomínaných dvoch hodín by bolo ranné fotografovanie na bratislavskej hlavnej stanici do odchodu ďalšieho vlaku.

Zafungoval však priaznivý osud a prestup prebehol v úplne inej stanici, než som plánoval. Zobudil som sa na hlásenie staničného rozhlasu. Keďže zvedavosť bola tento raz silnejšia ako lenivosť, vstal som a vyhliadol z okna. Rýchlik Poľana stál v Nových Zámkoch s meškaním 45 minút. Na susednej koľaji nástupišťa sa ligotali modrobiele vozne ČD súpravy vlaku EC 282, ktorý som chcel stihnúť v Bratislave a do jeho odchodu podľa informačných tabúľ ostávalo desať minút. Povzbudivé! Raketovo som sa  obliekol a prestúpil. Súprava EC-čka sa postupne v nácestných staniciach zapĺňala, ale v Bratislave väčšina cestujúcich vystúpila a do Brna bol vozeň, v ktorom som sedel, takmer prázdny. Pochmúrne svitanie sa za Devínskou Novou Vsou začalo meniť na krásny slnečný deň. Svižnú jazdu vlaku som si ako vždy užíval, pretože traťovej rýchlosti 160 km/h sa v zmysluplne dlhých úsekoch na Východnom Slovensku asi tak skoro nedočkáme. Po zastavení vlaku EC 282 v Brne – ráno 19. novembra 2022 – som zhotovil prvé snímky začínajúceho výletu, z viacerých ponúkam nasledujúce dve.

Vectron 383 107 ZSSK s vlakom EC 282 odchádza zo železničnej stanice Brno.

Šikmé lúče ranného slnka, prepletajúce sa cez konštrukciu zastrešenia nástupišťa, zvýrazňujú stanovište motorového vozňa 854 028 pripraveného na odchod, zatiaľ čo na vedľa stojacej elektrickej lokomotíve 242 277 po príchode do Brna prechádzal rušňovodič na opačné stanovište.

Čas od príchodu EC-čka do odchodu osobného vlaku do Třebíče sa naplnil. Nastúpil som do motorového vozňa 854 201, ktorý v tento deň zaisťoval trakciu pre vlak 4808 a z okna sledoval ubiehajúcu krajinu.  I keď som po tejto trati už niekoľkokrát v minulosti cestoval, vďaka mojej vtedajšej nevšímavosti ma prekvapili skloníky s hodnotou až 25 ‰, čo mi pripomenulo náročné pomery na trati do Bardejova. S desaťminútovým meškaním spôsobeným čakaním na protiidúci vlak v Střelicích sme zastavili v stanici Studenec, kde prebehlo križovanie s osobným vlakom do Brna zostaveného z motoráka 854 222 a riadiaceho vozňa 80-29 203-4. Na prestup cestujúcich  tu zároveň vyčkávala Regionova 814/914 148 ako prípojný osobný vlak smerom do Velkého Meziříčí a Křižanova.

Po šesťdesiatich troch kilometroch vlak 4808 ukončil svoju cestu v Třebíči. Niekoľko cestujúcich však malo namierené ďalej a tak urýchlene prestúpili do pristavenej súpravy 814/914 095 idúcej smerom do Jihlavy. Učinil som tak aj ja a premiérovo som sa odviezol Regionovou do dva kilometre vzdialenej zastávky Třebíč – Borovina. V jej okolí som mal naplánované ďalšie fotografovanie, predovšetkým však už spomínané  lokomotívy rady 750.7, ktoré v úseku Brno – Jihlava zabezpečujú vozbu rýchlikov premávajúcich medzi metropolami Plzeň a Brno.

 Motorová jednotka 814/914 095 odchádza zo zastávky Třebíč – Borovina.

 Lokomotíva 750 714 mi zapózovala už ráno po príchode do Brna. Na tomto zábere je vyfotografovaná počas jazdy so súpravou rýchlika 666 taktiež pred zastávkou Třebíč – Borovina.

Príchod Regionovy 814 071 ukončil fotografovanie v Třebíči a ďalším „medzipristátím“ na ceste do Českých Budějovíc bola železničná stanica Okříšky. Miestnou zaujímavosťou je, že staničnú budovu obklopujú koľaje z každej strany. Než som sa stihol po vystúpení zorientovať, vlaky poodchádzali, stanica osirela a koľaje zívali prázdnotou. Až na jednu. Na manipulačnej, resp. odstavnej koľaji pri zarážadle stála  mašina 721 230, ktorá bola kedysi doma na Slovensku v Humennom a v danej chvíli vyzerala ako železničný pomník. Jej prítomnosť ma potešila a zaspomínal som na časy, kedy som ako mladý rušňovodič na tomto spoľahlivom a blbovzdornom (v dobrom zmysle slova) type rušňa začínal na staničnom posune v Prešove. Vystihol som moment, keď sa mraky aspoň na chvíľu rozišli, zhotovil niekoľko záberov a čakal na príchod ďalších vlakov.

Kľud v koľajisku ukončila prichádzajúca Regionova 814 199 zo Znojma a o čosi neskôr i vchádzajúci rýchlik 663 opäť s okuliarnikom 750 714. Na nasledujúcej momentke sú zdokumentované spomínané koľajové vozidlá krátko pred tým, než sa rozpŕchli každé svojím smerom, staničná budova a v ľavej časti záberu pozoruhodné skladisko s rampou.

Posledný vlak vyfotografovaný v železničnej stanici Okříšky, teda rýchlik 664 s rušňom 750 710, bol najdôležitejší. Dopravil ma ďalej do stanice Jihlava a cestou som si oddýchol po takmer neustálom chodení. A naviac nečakanú prvú pomoc v rýchliku poskytla slečna s pojazdným minibarom, keď mi predala pivko. Síce v plechovke, ale potešilo a chutilo!

  750 710 vchádza s vlakom 664 do žst. Okříšky

Po príchode do Jihlavy nastali nečakané „fotohody“. Ako prvé by bola škoda nevyužiť príležitosť vyfotografovať zachádzajúcu lokomotívu 242 236 na koniec rýchlika 664 a po skúške brzdy aj jeho odchod opačným smerom. Pre objasnenie je potrebné uviesť, že rýchliky jazdiace medzi Plzňou a Brnom robia úvrať (teda menia smer jazdy) práve v Jihlave a v Českých Budějoviciach.

 242 236 so svojím vlakom opúšťa Jihlavu.

Ešte pred odchodom rýchlika R664 mi padol zrak na neprehliadnuteľné zánovné motorové  lokomotívy 744 114+110, ktorým som sa následne patrične fotograficky povenoval. Rušne vyrába firma CZ LOKO, ktorá sídli v Jihlavě. Spočiatku som si myslel, že šanca zachytiť ich inak ako odstavené je nulová, ale šťastie bolo na mojej strane a napokon boli počas služby prijateľne zdokumentované dve dvojice, každá na inom výkone. Samozrejme, že do záberu kamery sa dostali i ďalšie hnacie vozidlá vyskytujúce sa v danej chvíli na stanici.

Príjemným prekvapením bol vchádzajúci manipulačný vlak zo smeru Jihlava město naložený guľatinou, ktorý dopravovali rušne 744 123 + 110.

  Okuliarnik 750 710 bol zachytený počas posunu na manipulačnú koľaj, kde vyčkával na príchod svojho rýchlika.

 Lokomotívy 744 114 + 111 nakoniec predsa len nezaháľali a počas posunu so správkovými vozňami zašli na ďalšiu skupinu vozňov, ktoré vzápätí prestavili na opačný koniec stanice.

  Výpravca stojaci v pozadí na nástupišti pri loko 242 249 označuje miesto zastavenia rušňovodičovi motorového vozňa 841 005, ktorý vchádzal do Jihlavy ako vlak Sp 1914. Keďže v tom čase prebiehala nepretržitá výluka na trati medzi Jihlavou a Havlíčkovým Brodom, cestujúci boli do cieľa svojej cesty prepravení autobusmi.

   Posledný záber v železničnej stanici Jihlava patrí elektrickej lokomotíve 242 249 očakávajúcej príchod vlaku na kamennom viadukte ponad údolie s potokom. Rýchliku 662 zaisťovala trakciu v úseku Jihlava – České Budějovice.

Do rýchlika 662 som nastupoval značne unavený, ale spokojný s tým čo som videl a mal možnosť vyfotografovať. Mašinka už bola k súprave privesená, vozmajster vykonával jednoduchú skúšku brzdy a krátko po jej úspešnom ukončení bol vlak vypravený na ďalšiu cestu do Plzne. Smerovo a výškovo náročná trať z Jihlavy  do Veselí nad Lužnicí sa kľukatí malebnou krajinou, ktorej čaro zvýrazňovali lúče popoludňajšieho slnka. No v prípade sychravého počasia a zlých adhéznych podmienok to taká idylka pre rušňovodičov riadiacich lokomotívy ťažkých nákladných vlakov asi nebude. Z týchto úvah a iných zamyslení ma prebral prechod vlaku odbočkou Dolní Skrýchov, čo bolo neklamným znamením, že sa blížime k železničnej stanici Jindřichův Hradec, v ktorej si prídu na svoje priaznivci nie len normálneho (1435 mm) ale i úzkeho (760 mm) rozchodu.

   Počas vchádzania rýchlika do stanice boli zdokumentované na normálnom rozchode pomaly chátrajúce motorové vozne 830 206 a 831 167 s prívesným vozňom „malý Balm“, na úzkorozchodných koľajách postávalo niekoľko podvalníkov, prívesný a päť  brzdiacich vozňov.

 Pred  halou v depe postávali motorové vozne rady M27.0 a čakali na ďalšie zaradenie do prevádzky. Kedy sa tak stane zatiaľ nevedno, pretože prevádzka na tratiach vo vlastníctve JHMD a.s. bola v jeseni minulého roka pozastavená.

   Na poslednom zábere dňa je zachytené križovanie s protiidúcim rýchlikom 669 smerujúceho do Brna, ktorý z Českých Budějovíc do Jihlavy ťahala lokomotíva 242 213.

Vo štvrtok 20. októbra 2022 bol na programe výlet do pohraničnej prechodovej stanice České Velenice a ďalej do rakúskeho Gmündu, ktorý som pôvodne chcel v celej trase absolvovať vlakom. Ako na dočítate ďalej, Honzova ponuka ísť autom sa ukázala ako prozreteľné a v daný deň najlepšie riešenie. Trocha nás pri nástupe do auta prekvapila námraza na oknách, ktorú nad ránom vyčaril prízemný mrazík, ale dvaja sme ju odstránili raz-dva a išlo sa. Pohodovú jazdu po juhočeských cestách  do Českých Veleníc sme neabsolvovali najkratšou cestou, ale malou zachádzkou so zastavením v železničnej stanici Majdalena, ktorá sa nachádza na päťdesiatpäť kilometrov dlhej neelektrifikovanej  trati z Veselí nad Lužnicí do Českých Veleníc. Náš úmysel zdokumentovať rýchlik 707 z Prahy – Holešovic čosi viac ako dvadsať kilometrov pred cieľom svojej cesty v Českých Veleniciach sa vďaka peknému jesennému počasiu  podaril dokonale. Pretože sme zaparkovali a vystúpili z auta v Majdalene pred príjazdom rýchlika o dosť skôr, objektom nášho záujmu sa stala i Regionova 814 145 idúca opačným smerom do Veselí nad Lužnicí ako vlak 8708. Číslovanie osobných vlakov štvorčíslím 87xx ma na chvíľu v spomienkach vrátilo domov na trať Košice – Prešov – Plaveč, kde sa takto číslovali vlaky v nie tak dávnej minulosti.

  Regionova 814/914 145 počas pobytu v žst. Majdalena.

  Rušeň 754 009 rozbieha vyššie spomínaný rýchlik 707 zo stanice, kde kedysi prebiehala intenzívna nakládka  a vykládka nákladných vozňov.

Po príchode do Českých Veleníc naše prvé kroky viedli do vestibulu železničnej stanice. Napriek lahodnej vôni pripravovaných jedál šíriacej sa z kuchyne reštaurácie sme z informačných tabúľ zistili trpkú skutočnosť, že momentálne prebiehajú dve výluky: jedna kdesi na trati v smere na České Budějovice a ďalšia medzi Velenicami a Gmündom… To znamenalo, že v najbližších chvíľach ani malé fotografovanie nehrozí, ale aspoň sme si ujasnili, kde budeme obedovať. Nasledoval krátky prieskum  z perónu, či by predsa len nebolo o čo „oprieť objektív“… Situáciu dvomi snímkami zachránila Regionova 814/914 134 vyfotografovaná najprv tesne pred odchodom pri nástupišti a o niekoľko okamihov pred odchodovým návestidlom na zhlaví stanice. V spomínaný deň pendlovala medzi Českými Velenicema a výlukou, lež na názov stanice, kde sa prestupovalo na náhradnú autobusovú dopravu, si ale nespomínam.

Po odchode Regionovy som sa ešte na rozlúčku poobzeral po takmer prázdnom koľajisku. V silnom protisvetle za niekoľkými nákladnými vozňami slnečný svit celkom dobre ukrýval odstavenú lokomotívu rady 240, ktorú som si pred tým nevšimol. Z nástupišťa laminátku rozumne  zdokumentovať nešlo, ale tešil som sa na možno skvelý záber lokomotívy s celou stanicou z opačnej strany, teda z lávky pre peších vedúcej ponad koľajisko. Namiesto fotovačky prišla studená sprcha v podobe zábran znemožňujúcimi vstup na schodisko. Vtedy mi došlo, že táto skutočnosť súvisí s uzavretím miestnych železničných opravovní a strojární v roku 2014, ktorých história sa začala písať pravdepodobne v roku 1868. Ďalší pobyt na velenickej stanici z nášho pohľadu už nemal zmysel, nasadli sme do auta a pobrali sa druhú stranu hranice. Pred staničnou budovou v tom čase nastupovalo niekoľko cestujúcich do mikrobusu zabezpečujúceho náhradnú dopravu rovnakým smerom a cieľom, aký sme mali i my: pohraničná prechodová železničná stanica Gmünd. Po ani nie dvadsiatich minútach vyhliadkovej jazdy autom ulicami obidvoch mestečiek sme sa už prechádzali v Gmünde po prvom nástupišti. Stanica bola ako vymetená, až na dva nákladné vozne, stojace opodiaľ na manipulačnej koľaji. Keďže informačný systém oznamoval najbližší príchod vlaku za „krásne“ dve hodiny a navyše sa začínal ozývať hlad, nasledoval pomalý návrat do Českých Veleníc. Cestou k autu sme ešte navštívili i mimo sezónu verejnosti prístupné priestory stanice úzkorozchodnej železnice Waldviertelbahn, konkrétne vestibul a priestrannú halu s deponovanými vozidlami.

Po chutnom obede a krátkom oddychu sme si vytipovali ako ďalší cieľ výletu železničnú stanicu Třeboň, kde sme si podobne ako dopoludnia v Majdalene znova vyfotografovali dvojicu hnacích vozidiel  754 009 a 814 145.  Ako Majdalena, tak i železničná stanica Třeboň je jednou z nácestných staníc už spomínanej trate z Veselí nad Lužnicí do Českých Veleníc. Nasledujúci záber zachytáva odchádzajúcu Regionovu ako osobný vlak 8712 do Veselí nad Lužnicí (tento raz zo strany motorového vozňa) a v pozadí opúšťa stanicu smerom do Českých Veleníc  rýchlik 715.

Posledné zábery dňa som zhotovil v dopravni České Budějovice severní zastávka v čase popoludňajšej dopravnej špičky. Vlaky jazdili husto a väčšina z nich boli zánovné elektrické jednotky rady 650 (Panter) jazdiace sólo alebo v dvojiciach. Okrem nich sa ešte predviedla svižnou jazdou laminátka 240 094 dopravujúca nákladný vlak, motorová jednotka 845 a lokomotíva 380 009. Nasleduje trojica snímok z uvedenej zastávky:

 Motorová jednotka 854 205 spoločnosti Arriva  a v pozadí vzďaľujúci sa Panter 651 225.

  Tandem Panterov 650 218 a 650 220 brzdí do zastávky.

  Lokomotíva 380 009 smerujúca so svojou súpravou do Prahy.

Na piatok 21. októbra 2022 som si naplánoval výlet do rakúskej pohraničnej stanice Summerau a jej blízkeho okolia, kam ma dopravil vlak EC 331 Jižní expres s plánovaným odchodom o 8.06 h. V skutočnosti však malo EC-čko štyridsať minút meškanie, ktoré som operatívne využil počas rozpadu rannej oblačnosti na dokumentovanie prechádzajúcich lokomotív a vlakov na severnom zhlaví českobudějovickej osobnej stanice a zároveň sledoval vývoj počasia, ktoré nakoniec bolo podľa mojich predstáv. Na nasledujúcich záberoch sú vyfotografované lokomotívy: eso 362 114 a plecháče 242 277 a 237 v dvoch  rôznych náteroch.

Príchod EC 331 sa mi napriek rušivému pohybu cestujúcich pred fotoaparátom na nástupišti nakoniec podarilo prijateľne zvečniť spolu s Panterom 651 004, ktorý mal namierené do Strakoníc. Po zastavení vlaku pribudol ešte jeden záber loko 380 005 so staničnou budovou, na ktorej prebiehajú od júla 2020 rozsiahle rekonštrukčné práce ako v interiéri, tak v exteriéri. V čase mojej návštevy bola odjazdová hala s pokladňami jedno veľké, častokrát hlučné stavenisko, kde cestujúcich od stavbárov oddeľovalo iba lešenie a zábrany. Taká istá situácia panovala i na prvom nástupišti. Obmedzenia pre cestujúcich boli ukončené začiatkom marca 2023. Nastúpil som do takmer prázdneho vozňa za rušňom a usadil v prvom kupé. Jazda do Summerau bola príjemná a bezproblémová, peknou jesennou krajinou, po dlhých rokoch som opäť videl miesta, kde som fotografoval motorové lokomotívy pred elektrifikáciou trate, vtedy ešte na diapozitívny film.

EC 331 s rušňom 380 005 zastavuje pri nástupišti v Českých Budějovicích.

Svoju fotočinnosť ihneď po príchode do Summerau som si predstavoval nasledovne: minimálne urýchlený výstup zo zmeškaného vlaku a zaujatie vhodného stanovišťa na vyfotografovanie českej súpravy s rakúskou staničnou budovou, prípadne podľa možnosti vyťažiť zo situácie v koľajisku čo naviac slušných záberov. Podarilo sa, no že to bude až tak rýchle a stručné, som nečakal. Výmena rušňovodičov a vlakvedúcich prebehla bleskovým tempom, stihol som zdokumentovať stojaci vlak po jednom zábere z obidvoch strán rušňa tak, ako som si predstavoval … mašina zabrala … ešte odchádzajúci vlak cvak zozadu … a Jižní expres bol preč …

 Obrázok dokumentuje štyridsať minút zmeškaný vlak EC 331 v stanici Summerau, rušňovodič očakáva návesť „Odchod“.

Pekný a inšpiratívny zážitok. Pokračoval som teda podľa plánu chôdzou k trati za stanicu smerom na Linz, niekde k vchodovému návestidlu. Optimizmus mi dodávalo i utešené počasíčko, ktoré zatiaľ bolo ako na objednávku. Na zhlaví za vozňami postávala ukrytá lokomotíva 386 037 Metrans so súpravou ložených kontajnerových vozňov. Bola to milá náhoda, pretože jazdy týchto vlakov sme preberali s kamarátmi večer a naviac cestou do Summerau som zahliadol v stanici Horní Dvořiště odstavenú loko 386 027 rovnakého dopravcu. Celý natešený som kráčal spočiatku po asfaltovej ceste, neskôr už v zarosenej tráve, len aby som došiel čo najskôr na vytipované miesto. Pri vchodovom návestidle som nepobudol ani päť minút a návesť stoj sa zmenila na návesť dovoľujúca jazdu vlaku do stanice. Že to bude nákladný vlak, bolo nad slnko jasné, ale že s rušňom rady 1063, tak to ma mimoriadne potešilo.

   Lokomotíva 1063 004 ÖBB bola 21.10.2022 fotograficky zdokumentovaná pred vchodovým návestidlom žst. Summerau zo smeru od Linca.

Rakúska žehlička potešila, ale „v zápale boja“ som na 1063-jku rýchlo zabudol, pretože v Summerau stál kontajnerový vlak a i keď čas jeho odchodu mi bol neznámy, bolo sa potrebné na túto eventualitu pripraviť. Zmenil som teda rýchlym presunom stanovište asi o tristo-štyristo metrov ďalej k nadjazdu ponad trať a dobre som urobil. Po ani nie štvrťhodinke sa Traxx objavil so súpravou v plnej paráde.

 386 037 Metrans s kontajnerovým vlakom opúšťa o 10.34 h železničnú stanicu Summerau.

Keďže podľa môjho názoru v Summerau už nebol žiaden vlak smerujúci do vnútrozemia Rakúska, najbližším objektom môjho záujmu sa stal vlak Sp 3802 idúci zo stanice Linz do Českých Budějovic. Keďže pôvodný zámer zdokumentovať „spešňák“ priamo z mosta vyzeral všelijako, len nie dobre, rozhodol som sa pre fotografiu pod mostom na opornom múriku, čo sa ukázalo ako dobré riešenie. Našiel som si vhodné a najmä bezpečné miesto a Taurus s vlakom vyfotografoval. Na fotografii to nie je vidieť, ale mnohé kamene oporného múra postaveného pri budovaní tejto trate, na ktorom som stál, majú úctyhodné rozmery a hmotnosť.

 Taurus 1116 175 s vlakom Sp 3802 sa blíži k železničnej stanici Summerau.

 Ďalšiemu vlaku, ktorý bol „na rane“, zaisťoval trakciu Taurus 1116 055 a jedná sa o vlak Sp 3803 z Českých Budějovic do stanice Linz. Súprava je lokomotívou tlačená a v čele vlaku je mimo záber riadiaci vozeň.

Poľná cesta zachytená v popredí na predchádzajúcej snímke ma zlákala. Bol som zvedavý, kam vedie, čo tam uvidím v súvislosti s fotografovaním a tak som si povedal, že po nej pôjdem desať minút a potom sa rozhodnem. Zakrátko ma cesta doviedla na kraj lesa, kde som našiel skvostné zátišie na zdokumentovanie EC 332 z Linzu do Prahy. Ešte pred tým po dlhých minútach čakania sa celkom nečakane ozval charakteristický zvuk idúceho vlaku, ale z opačného smeru. Spoza kríkov sa vynoril mnou zabudnutý rušeň 1063 004 s tou istou súpravou, s akou vchádzal do stanice Summerau. Mylne som si myslel, že dopravované vozne smerujú ďalej do Čiech. Rozdiel v zostave súpravy idúcej späť smerom na Linz ale predsa len bol – na konci vlaku sa viezli dva štvornápravové pracovné traťové stroje, ktoré som zaregistroval stáť v koľajisku pri vystupovaní z EC-čka dopoludnia.

Po prechode manipulačného vlaku a EC 332 opäť prišla na rad zmena stanovišťa.  Kráčal som ďalej po ceste vedúcej po okraji lesa, až som prišiel k obývanému strážnemu domčeku. Ísť ďalej nebolo potrebné, pretože výhľady na trať v tomto prostredí boli veľmi pôsobivé. Našiel som si vhodné miesto a očakával príchod EC 333, v ktorého čele sa predviedla lokomotíva 380 020.

Po trinástich minútach od prechodu EC 332 som sa konečne dočkal aj vytúženého nákladného vlaku. Rušeň 1144 284 bol zdokumentovaný so slušnou porciou vozňov pri zdolávaní stúpania smerom od Linza.

Do odchodu  Sp 3804 zostávala hodina a pol a bolo potrebné začať myslieť na pozvoľný návrat späť na stanicu. Čakanie na vlak som strávil prehliadkou staničných a predstaničných priestorov a samozrejme fotografovaním. V čakárni ma zaujala malá expozícia dobových fotografií a stavadlový prístroj, ktorý sa používal v tunajšej stanici. Medzi tým prišiel ďalší nákladný vlak, tento raz dopravovaný strojom 1144 265 – pomenovaným Karl Maximilián. Po vyvesení rušňa a jeho prestavení pred staničnú budovu zavládol v koľajisku opäť pokoj, ktorý za krátko prerušili takmer súčasné vchody nákladného vlaku dopravovaného laminátkou 340 055 a spešného vlaku s Taurusom 1116 055.

  Na tomto zábere je zachytená loko 1144 265 počas posunu. Koľaj za rušňom odbočujúca doľava smeruje do železničnej stanice Horní Dvořiště.

   Medzinárodný spešný vlak 3804 vedený Taurusom 1116 055 vchádza do žst. Summrau.

   Laminátka 340 055, riadiaci vozeň 80-73 117-8 a v pozadí stojí  loko 1144 265.

  Malá expozícia so zaujímavými fotografiami v čakárni pre cestujúcich.

Nastúpil som do vlaku a pohľadom z otvoreného okna riadiaceho vozňa som sa lúčil so stanicou Summerau. Cítil som sa ako doma, na protiľahlých dverách totiž bola pripevnená žltá výstražná nálepka „dvere nepoužiteľné“. Ale niet sa ani čomu čudovať, tieto postaršie, ale v prevádzke stále potrebné  vozne už majú čosi za sebou. O niekoľko minút spešný vlak prechádzal železničnou stanicou Horní Dvořiště, kde sa mi na vchodovom zhlaví podarilo vyfotografovať odstavenú lokomotívu 386 027 spoločnosti Metrans. Na opačnej strane stanice k môjmu potešeniu postávali dve dvojice lokomotív rady 240. Laminátky 240 066 + 044 boli privesené k vlaku a dvojica 240 087 + 102 postávala na vedľajšej koľaji a vyčkávala na príchod záťaže.

  240 087 + 102, 240 066 + 044

Počas ďalšej jazdy do stanice Rybník som sa rozhodol, že nasledujúcich niekoľko desiatok minút strávim práve v tejto dopravni, vyčkám na prechod aspoň jedného nákladného vlaku a výlet na Lipno odložím na inokedy. A ako uvidíte na nasledujúcich záberoch, bolo to dobré rozhodnutie.

  Po zmene jednosmernej napäťovej sústavy na Lipenke na striedavú 25kV/50Hz dopravu osobných vlakov do železničnej stanice Lipno prevzali lokomotívy rady 210. Na snímke sú zachytené inv. čísla 052 a 055.

  Laminátky 240 066 + 044 so svojím vlakom prechádzajú stanicou Rybník a smerujú do Českých Budějovic.

   Vchádzajúci Panter 650 219 ako osobný vlak z Českých Budějovic do Horního Dvořiště priviezol početnú skupinu cestujúcich, z ktorých väčšina prestúpila na vlak smer Lipno. Trakciu dvojvozňovej  súprave stojacej v pozadí zaisťovala žehlička 210 055.

  Okolo oku lahodiacej staničnej budovy v železničnej stanici Rybník prechádza dvojica laminátok 240 087 + 102.

 Počas vchodu do stanice Rybník bola zdokumentovaná žehlička 210 052 s osobným vlakom z Lipna.

  I na tejto snímke je zachytená žehlička 210 052 v železničnej stanici Rybník počas obiehania súpravy spolu s lokomotívou 380 009, ktorá práve zastavuje pri nástupišti s vlakom EC 335 „Jižní expres“ do stanice Linz.

Po exponovaní predchádzajúceho záberu sa blížila doba príchodu vlaku EC 334, ktorým som sa po príjemne prežitom dni vrátil späť do Českých Budějovíc. V tento deň dopravoval EC 334 rušeň 380 020. Na poslednom zábere dňa pózuje motorová jednotka 654 017 spoločnosti GW train a mala namierené do juhočeského mestečka Volary. Na zábere je tiež vidieť lešenie a časť vynovej strechy nádražnej haly.

Ráno, 22. novembra 2022, som sa rozlúčil s mojím hostiteľom Jankom a nastúpil do rýchlika 661, ktorého cieľovou stanicou bola juhomoravská metropola Brno. Vlak do Jihlavy ťahala niektorá z českobudějovických lokomotív rady 362 a v poslednom úseku do Brna sa tejto úlohy bez problémov zhostil rušeň 750 710. Po vystúpení cestujúcich v cieľovej stanici som tento najčastejšie stretávaný stroj rady 750.7 ešte raz fotograficky zdokumentoval počas sunutia súpravy na odstavnú stanicu.

  Počas pobytu rýchlika 661 v železničnej stanici Třebíč zastavil vozeň, v ktorom som cestoval tak šikovne, že vyfotografovať motorový vozeň 854 033 odchádzajúci za rýchlikom ako osobný vlak 4827 bolo priam povinnosťou. Za ním stojaca Regionova má namierené do Jihlavy.

 Lokomotíva 388 215 spoločnosti Regiojet bola zachytená počas posunu pri obiehaní súpravy.

So zvyšujúcou sa hustotu mrakov, ubúdajúcim svetlom a prvými kvapkami dažďa som na fotografovanie hnacích vozidiel na brnenskej hlavnej stanici rezignoval a išiel sa naobedovať.  Keďže ani po trištvrte hodine sa svetelné podmienky nezlepšili, pobyt v Brne som ukončil a nastúpil do práve prichádzajúceho RailJetu EC 259. Hnacím vozidlom bol Taurus 1216 210. V Břeclavi som z takmer plne obsadeného vlaku vystúpil a už pri vchádzaní do stanice bolo jasné, že o objekty na fotografovanie nebude núdza i napriek slabému mrholeniu.

 Ďalší záber na tému obiehanie súpravy, tento raz s motorákom 854 022. Na vedľa stojacom Taurusovi 1216 954 riešili problém pravdepodobne so zabezpečovacím zariadením traja rušňovodiči, žiaľ neúspešne. Nakoniec bol vlak EC 103 Polonia v úseku z Břeclavi do Viedne z dôvodu technickej poruchy odrieknutý. Nepríjemné, ale stáva sa…

  Obsadený Vectron PKP EU 46-507 (193 507) čaká na ďalší výkon a rovnako tak i za ním stojace laminátky. Prvá je 230 009.

 Objektívu fotoaparátu neušla ani dvojica nových rušňov 744 124 a 122.

  Odstavený Sírius, teda elektrickú jednotku 94 54 1 665 001-4, som zaregistroval už na začiatku výletu cestou z Bratislavy do Brna. Potešilo ma, že v Břeclavi „vydržala“ a mohol som si ju dôkladne vyfotografovať. Na snímke je zdokumentovaná s otvoreným krytom automatického spriahla  a s odchádzajúcim motorovým vozňom 842 032.

 Portrétovka plecháča 242 261.

  „Neposlušný“ Taurus 1216 954 pomaly zachádza na opačný koniec súpravy odrieknutého vlaku EC 103.

 Ešte raz elektrická jednotka Sírius vyfotografovaná z druhej strany spolu s odstavenou lokomotívou 242 286 spoločnosti Loko train.

Príchod vlaku EC 279 dopravovaného lokomotívou 380 004 ukončil môj krátky pobyt v Břeclavi. Pre čoraz väčšiu nepriazeň počasia som sa rozhodol vydať na cestu k domovu o mnoho skôr, ako som plánoval, pretože pôvodne som mal v úmysle cestovať na Východ nočným rýchlikom 615. Keďže ale EC 279 zastavil v Bratislave načas a informačné tabule ukazovali meškania vlakov smerujúcich do Košíc, bol dostatok času na vrátenie lôžkového lístka a zakúpenie miestenky na vlak IC 45. V ten deň síce odchádzal z Bratislavy s dvadsať minútovým meškaním, no majster si dal na jazde záležať a do Kysaku sme vchádzali iba s niekoľko málo minútami meškania.

 Počas zastavenia EC 279 v železničnej stanici Kúty mi zapózoval rušeň 753 717.

Poslednú snímku ako definitívnu bodku výpravy za mašinkami do Južných Čiech som zhotovil počas krátkeho pobytu na železničnej stanici v Bratislave. Zachytáva zastavujúci Vectron 383 060 so súpravou cisternových vozňov a gorilku 350 015, ktorá práve zašla na súpravu IC 45 do Košíc.

Text a foto: Pavel Chomjak