ZSSK nasadí rušňovodičom telové kamery: prvé pracovisko odštartuje ich prevádzku do konca júna

Popis:

Národný dopravca Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) má v rámci vládou schváleného Akčného plánu zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy nakúpiť 430 telových kamier pre rušňovodičov. Predpokladané náklady aktuálne odhaduje približne na 500-tisíc eur. Pilotný projekt sa zatiaľ týka len ZSSK, nákladná Železničná spoločnosť Cargo Slovakia (ZSSK Cargo) možnosti ešte len analyzuje. Rušňovodiči kamery naprieč oboma spoločnosťami opakovane a dôrazne odmietajú — žiadajú, aby verejné prostriedky smerovali do zabezpečovacích zariadení, výcviku a pracovného prostredia.

Kamery zavádza osobný dopravca, Cargo zatiaľ len zvažuje

Nákup 430 telových kamier sa viaže na ZSSK ako národného osobného dopravcu. Ako pre TASR uviedol hovorca spoločnosti Ján Baček, kamery sa budú zavádzať postupne v súlade s pripravenosťou technológie a prevádzky. Hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Petra Lániková potvrdila, že pilotný projekt telových kamier by sa mal aktuálne týkať len ZSSK.

Nákladný dopravca ZSSK Cargo zatiaľ analyzuje rôzne technické a organizačné opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a ochranu zdravia zamestnancov, finálne rozhodnutie o rozsahu ani harmonograme však ešte neprijal. „V tejto fáze ide predovšetkým o odborné posudzovanie možností a zdôrazňujeme, že nejde o jednostranné rozhodnutia,“ uviedla riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa ZSSK Cargo Silvia Kuncová s tým, že akékoľvek kroky budú predmetom ďalšej odbornej diskusie a v súlade s legislatívou vrátane ochrany osobných údajov. Spoločnosť vyhodnocuje viacero variantov vrátane ich finančných dosahov a prevádzkových prínosov; konkrétne čísla či termíny bude možné uviesť až po ukončení analýz.

Doplnkové opatrenie, nie náhrada existujúcich systémov

ZSSK telové kamery prezentuje ako doplnkový analytický a bezpečnostný nástroj, ktorý nemá nahrádzať existujúce bezpečnostné systémy, ale pomôcť pri objasňovaní okolností nehodových udalostí, pri analýze prevádzkových situácií a pri ďalšom zvyšovaní bezpečnosti. Podľa Bačeka prijala spoločnosť po minuloročných mimoriadnych nehodových udalostiach viacero opatrení:

• intenzívnejšie preškoľovanie rušňovodičov a simulátorový výcvik,
• mimoriadne kontroly,
• rozširovanie systému ETCS,
• audit plánovania služieb,
• projekt Rovnováha.

Cieľom je podľa neho dlhodobo podporovať bezpečnú prevádzku, koncentráciu a bezpečnostnú kultúru. Telové kamery pritom nie sú jediným kamerovým projektom na železnici — do rušňov sa už skôr dostali aj záznamové zariadenia na presnú rekonštrukciu priebehu nehôd, o ktorých sme informovali.

Rušňovodiči: peniaze patria do zabezpečovacích zariadení

Rušňovodiči zostávajú proti zámeru napriek stanovisku Ministerstva dopravy SR, ktoré na zavedení kamier trvá. Predseda petičného výboru rušňovodičov Matej Motyčka pripomenul, že odborná obec opakovane navrhovala efektívnejšie využitie verejných financií: „Neúspešne požadujeme investície do zabezpečovacích zariadení, pracovného prostredia, výcviku, ktoré priamo ovplyvňujú bezpečnosť železničnej dopravy,“ uviedol. Upozornil tiež, že na Slovensku často zlyháva identifikácia skutočných príčin pri vyšetrovaní železničných nehôd, akým bola aj čelná zrážka vlakov pri Jablonove nad Turňou; cieľom by podľa neho nemalo byť potrestanie vinníka, ale odstránenie samotného jadra problému, ktorým bývajú sekundárne činitele a systémové zlyhania.

Odpor rušňovodičov nie je nový. Proti kamerovému systému sledujúcemu ich prácu spustili petíciu, ktorú podpísala výrazná väčšina aktívnych rušňovodičov, a zámer označili za neprimeraný, finančne nákladný a bez preventívneho účinku. Za diskriminačné považujú aj to, že kamery sa zavádzajú len u časti dopravcov. Na sporný charakter opatrenia, ktoré sa objavilo už pri prvotnom návrhu osadiť stanovištia rušňovodičov kamerami, upozorňuje aj odborná diskusia: kamery v rušňoch neodporučilo ani Centrum dopravného výskumu v Brne a v susednom Česku sa od ich plošného zavedenia upustilo v prospech investícií do systému ETCS.

Nejasná cena aj termín spustenia

Okolo projektu pretrvávajú nejasnosti vo financovaní. Podľa Motyčku je už zrejmé, že pôvodná suma 400-tisíc eur z vládneho uznesenia na nákup kamier stačiť nebude; samotná ZSSK aktuálne odhaduje náklady približne na 500-tisíc eur. Viceprezident Federácie strojvodcov Peter Dubovský doplnil, že kamery by mali byť na prvom pracovisku zavedené do konca júna, pevný termín však zatiaľ istý nie je:

• vo vládnom uznesení je na nákup kamier vyčlenených 400-tisíc eur,
• presnú sumu zatiaľ nikto nespresnil,
• celkové náklady odhaduje na viac než 1 milión eur,
• otázne zostáva, z akých zdrojov sa projekt uhradí.

Pozadie: séria nehôd a postoj rezortu

Tlak na sprísnenie bezpečnostných opatrení vyplynul zo série mimoriadnych udalostí z konca roka 2025. Po nehode pri Jablonove nad Turňou z 13. októbra a zrážke vlakov pri Pezinku z novembra schválila vláda 3. decembra 2025 Akčný plán zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy, ktorého súčasťou je aj zavedenie telových kamier.

Rezort dopravy na opatrení trvá. Minister dopravy Jozef Ráž opakovane uviedol, že od nákupu a zavedenia telových kamier neustúpi a považuje ich za dobré opatrenie; ak si ich zavedenie vyžiada zmenu legislatívy, je pripravený predložiť úpravu zákona. Zavedenie kamier obhajuje aj generálna riaditeľka ZSSK Ivana Piňosová, podľa ktorej za väčšinou incidentov stojí zlyhanie ľudského faktora.

Informácie o fotke:

Dátum	23.05.2026
Miesto
Vlak
Autor	administrator
Veľkosť súboru	175 kB
Rozmery	1823 x 1080 px
Zobrazené	2704