VRT Bratislava – Praha: Rýchlosť 320 km/h, systém ETCS L2 a nové tunely pod Karpatmi
Popis:
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) dňa 23. januára 2026 oficiálne predstavili výsledky Národnej štúdie uskutočniteľnosti vysokorýchlostnej trate VRT V4. Cieľom tejto štúdie bolo preveriť technické a prevádzkové možnosti zapojenia Slovenska do stredoeurópskej siete vysokorýchlostných tratí, ktorá prepojí krajiny V4 a Rakúsko. Podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa ŽSR Miroslava Garaja má Slovensko šancu udržať sa na mape európskej siete TEN-T.
Analýza variantov a víťazné riešenie
V rámci štúdie sa posudzovali tri hlavné scenáre zahŕňajúce celkovo 38 technických alternatív. Dva rozvojové scenáre počítali s novým trasovaním cez Dunaj a Malé Karpaty s rýchlosťami 160 až 200 km/h, no pre environmentálne obmedzenia a nepriaznivý pomer prínosov a nákladov neboli odporučené.
Ako preferovaný bol vybraný konzervatívny variant. Ten sa zameriava na:
-
Kombináciu nových stavebných zásahov so zvyšovaním kapacity existujúcich tratí.
-
Modernizáciu železničného uzla Bratislava.
Nová stanica a úpravy v uzle Bratislava
Kľúčovým prvkom riešenia je vybudovanie novej stanice Bratislava západ pri Stupave. Tá má slúžiť ako:
-
Hlavný bod vlakotvorby a údržby.
-
Koncová stanica pre vnútroštátne linky.
-
Stanica pre vlaky VRT.
V súvislosti s touto zmenou sa plánuje presun servisného zázemia z Hlavnej stanice do novej stanice Bratislava západ, čím sa uvoľní kapacita v centre mesta. Samotná Bratislava hlavná stanica prejde modernizáciou koľajiska, ktorá umožní zvýšenie rýchlosti zo súčasných 30 km/h na 50 km/h a predĺženie koľají pre nákladnú dopravu na 750 m.
Technické parametre nových úsekov
Prepojenie infraštruktúry bude zabezpečené nasledovnými stavbami:
-
Tunel pod Karpatmi: Štvorkoľajné prepojenie úseku Bratislava hl. st. – Lamač s dvojkoľajným tunelom smerom na Bratislavu západ.
-
Súbeh s D2: Nová trať Lamač – Bratislava západ – Zohor s rýchlosťou do 160 km/h.
-
Vysokorýchlostná sekcia: Nová trať Bratislava západ – štátna hranica SR/ČR s návrhovou rýchlosťou do 320 km/h
-
Prepojenie na Rakúsko: Nová spojovacia trať od Marcheggu do stanice Bratislava západ pre vlaky VRT smerujúce na Brno.
Jazdné časy a investície
Realizácia projektu má priniesť zásadné skrátenie cestovných časov. Medzi Bratislavou hlavnou stanicou a Brnom sa predpokladá čas 46 minút, zatiaľ čo cesta z Bratislavy západ do Viedne by mala trvať 24 minút.
Celkové investičné náklady projektu sú odhadované na približne 3,062 miliardy eur, pričom suma nezahŕňa projektovú prípravu a výkupy pozemkov. Výstavba je rozdelená do dvoch etáp:
-
2030 – 2040: Modernizácia uzla Bratislava a výstavba stanice Bratislava západ.
-
Ukončenie 2046/2050: Výstavba plnohodnotnej VRT smerom do ČR a napojenie na Rakúsko.
Poznámka redakcie: Fakty boli overené a aktualizované k 05. 02. 2026 na základe rokovania ministrov v Bratislave a zverejnenej štúdie uskutočniteľnosti ŽSR.
Informácie o fotke:
| Dátum | 21.01.2026 |
| Miesto | Bratislava - Praha |
| Vlak | |
| Autor | Peter Dirga |
| Veľkosť súboru | 244 kB |
| Rozmery | 1024 x 721 px |
| Zobrazené | 2772 |

Pridajte sa do diskusie!
10 komentárov k: VRT Bratislava – Praha: Rýchlosť 320 km/h, systém ETCS L2 a nové tunely pod Karpatmi
julio zo dňa 22.1.2026 9:21
Určite je český minister dopravy Martin Kupka?
Peter Dirga zo dňa 22.1.2026 12:18
Administrátor
Opravené, vďaka.
mikulik zo dňa 23.1.2026 20:16
od BAhl. – BA lamac – BA Bory predsa netreba postavit len 4.kolaj, ale aj 3.kolaj( teraz su tam len 2) …..asi doslo k nedomyslenemu preklepu z pojmu „postavit 4kolajku“ ???? 🙂 🙂 🙂
ze sa to pritrafi v starom case alebo v minus 7dni by ma neprekvapilo, ale snad railpage ma odborne na viac ako CTRC-C a CTRL-V. 🙂 🙂 🙂
aj tak vdaka za clanok 🙂
Peter Dirga zo dňa 27.1.2026 13:11
Administrátor
Kiež by to bolo len ctrl+c a ctrl+v ako píšete. To by sme mali aktuality hotové za pár sekúnd 🙂
Samozrejme aj 3. Máte pravdu.
Vďaka za podnet.
Numeri zo dňa 26.1.2026 12:17
Aký zmysel má nová hlavná stanica v Stupave ? Ak VRT budú robiť tempom Bratislava – Košice,
tak neviem. Pán minister ktorý rieši problémy rušňovodičov kamerami, má v tom jasno a nie je nič čo by nesľúbil.
tratovak zo dňa 27.1.2026 11:11
“ pričom spoločným cieľom je spustiť novú taktovú dopravu Praha – Žilina (s nadväznosťou na východ SR) od decembra 2030.”
To má aký vzťah k VRT cez BA?
Peter Dirga zo dňa 27.1.2026 13:09
Administrátor
Vzťah medzi taktom na Žilinu (2030) a VRT Bratislava je v texte skôr uvedený ako výhľad. Je to myslené tak, že v roku 2030 by mohlo otvorenie prvých úsekov VRT uvoľniť kapacitu na konvenčnej sieti. Keďže Žilina je od 1/2026 po komplexnej modernizácii, dokáže podľa môjho názoru tieto sieťové benefity a nové súpravy VRT prijať skôr, než bude dokončená náročná líniová stavba Tunela Karpaty na južnom ramene. Bratislava zostáva cieľovým „hardvérovým uzlom“ (320 km/h), kým Žilina 2030 by mohla predstaviť prvú prevádzkovú fázu využitia nových kapacít celého koridoru. Povedzme si otvorene, je cekom reálne, že naši bratia to celé dokončia až po Žilinu skôr, ako u nás bude dokončený len ten tunel 🙂
tratovak zo dňa 28.1.2026 11:15
“ roku 2030 by mohlo otvorenie prvých úsekov VRT”
Pri všetkej úcte – to si fakt myslíte, že v roku 2030 bude čo i len meter tej VRT?
Ale i tak stále nechápem, ako Žilina súvisí s 200 km vzdialenou VRT. Ale nemusím rozumieť všetkému 🤷♂️
Peter Dirga zo dňa 28.1.2026 13:33
Administrátor
Keďže ste z oboru, pokojne napíšte kedy vidíte v Česku prvé úseky VRT. Práve na takúto diskusiu tu priestor je.
tratovak zo dňa 28.1.2026 23:28
To sa obavám, že dnes nevie nik.
Ale uznajte, že ak by sa začalo aj zajtra, tak za 5 rokov nie je šanca postaviť relevantný úsek, ktorý by zasadne ovlivnil dopravu… 😉