Tri dni po nehode pri Pezinku: namiesto systémových riešení kamery na stanovštiach

Popis:

Od nedeľnej večernej nehody v blízkosti železničnej stanice Pezinok uplynuli už tri dni. K jej možným príčinám sa medzičasom vyjadrili politici, odborníci aj široká verejnosť. Menej však zaznelo o tom, ako podobným nehodám do budúcnosti predchádzať.

Vláda na pondelkovom mimoriadnom rokovaní poverila Ministerstvo dopravy SR, aby na stredajšom zasadnutí predložilo návrh opatrení na zvýšenie bezpečnosti na železnici. Očakávali sa systémové zmeny a investície do zabezpečovacej techniky, no výsledná reakcia rezortu vyvolala u odbornej verejnosti skôr rozpaky.

Kamery na stanovište ako krátkodobé riešenie?

Minister dopravy Jozef Ráž ml. na tlačovej konferencii 12. novembra oznámil niekoľko plánovaných krokov, vrátane spôsobu odškodnenia zranených cestujúcich zo zrážok vlakov za posledné týždne. Najväčšiu pozornosť však vzbudil návrh na inštaláciu kamier do stanovišťa rušňovodiča, ktorých cieľom má byť slovami ministra overiť, či sa rušňovodič „nehrá s mobilom“.

Odhadované náklady na tento „soft“ nástroj prevencie sú vraj iba niekoľko tisíc eur a podľa ministra by mohol byť realizovaný v krátkom čase. Minister však neobjasnil, ako má takýto krok konkrétne prispieť k prevencii nehôd, ani to, ako by mohol zabrániť ďalším mimoriadnym udalostiam.

Aj tento návrh však otvára viacero praktických aj právnych otázok. Zavedenie kamerového dohľadu na stanovištiach rušňov nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať a ako to minister prezentoval. ZSSK už má skúsenosti s inštaláciou externých kamier, ktoré monitorujú situáciu pred rušňom. Aj tam išlo o technicky a finančne náročný proces. Pri interiérovom snímaní by rovnako bolo potrebné zasahovať do vnútorného priestoru a elektroinštalácie rôznych typov vozidiel, ktorých má národný dopravca vo flotile hneď niekoľko a každý si vyžaduje individuálny technický prístup.

Rovnako zostáva nejasné, kde a ako dlho sa budú záznamy uchovávať, kto bude mať k nim prístup, kto ich bude vyhodnocovať a ako bude nastavený proces ich spracovania. Už na prvý pohľad je zrejmé, že reálne náklady budú násobne vyššie, než ministerstvom deklarované „pár tisíc eur“. V hre je teda nielen technická realizovateľnosť, ale aj finančná a personálna kapacita systému, ktorý by mal slúžiť ako preventívny bezpečnostný nástroj, no zatiaľ vyvoláva viac otázok než odpovedí.

Reakcia rušňovodičov: Neperspektívne, neefektívne, neakceptovateľné

Očakávaná reakcia rušňovodičov a ich odborových zástupcov na seba nenechala dlho čakať. Peter Dubovský, viceprezident Federácie strojvodcov SR, pre náš portál uviedol:

„Kamery na stanovišti nič nevyriešia. Sú to zbytočne vyhodené peniaze, ktoré by sa mali investovať do zabezpečovacích zariadení. Kamera ukáže, čo sa stalo, ale ničomu nezabráni. Navyše aj bez kamery vie polícia zistiť, či rušňovodič používal mobil. Je to zásah do súkromia a neexistuje žiaden dôkaz, že by rušňovodiči neplnili svoje povinnosti. Ide o populistické riešenie, ktoré môže ešte viac znížiť atraktivitu tohto povolania.“

Otázny je navyše aj súlad s legislatívou v oblasti ochrany osobných údajov. Minister Ráž na tlačovej konferencii nepriniesol jednoznačné stanovisko k tejto téme, iba uviedol, že aj pracovníčky bánk sú pod kamerami, takže by to malo byť možné aj u rušňovodičov.

Elektronické karty a obmedzenia mimo služby

Ďalším navrhovaným opatrením je zavedenie elektronických kariet rušňovodičov, podobných tým, ktoré používajú vodiči kamiónov. Cieľom má byť sledovanie výkonov práce a najmä odhalenie prípadov, kedy rušňovodič jazdí počas svojho voľna pre iného dopravcu. Minister tvrdí, že ide o rizikový faktor prispievajúci k únave a chybovosti.

Toto riešenie môže spôsobiť paradoxne problém samotnému národnému dopravcovi. ZSSK bojuje s nedostatkom rušňovodičov a vo svojich náborových kampaniach prezentuje vysoké mzdy dosiahnuté aj vďaka desiatkam nadčasových hodín mesačne. Takéto riešenie by zrejme opäť vyžadovalo nejaké technické úpravy na hnacích vozidlách predovšetkým inštaláciou čítačiek týchto kariet a systému zaznamenávania práce rušňovodičov čo bude stáť opäť nemalé finančné prostriedky. Navyše nie je ani jasné, ako by sa takéto riešenia implementovali napríklad na rušne zahraničných dopravcov, ktoré jazdia po Slovensku na vlakoch ZSSK. Spomenúť môžeme napríklad jednotky Pendolino, či rušne Vectron dopravcu České dráhy.

Tablety, GPS a preškoľovanie

Rezort dopravy tiež avizuje preškolovacie programy pre rušňovodičov a plánuje zavedenie tabletov s GPS polohou vlakov štátnych dopravcov ZSSK a ZSSK Cargo, aby sa rušňovodiči mohli „vidieť navzájom“. Či sa tieto opatrenia budú týkať aj súkromných dopravcov, minister nešpecifikoval.

Sporné vyjadrenia ministra k mzdám a pracovnej dobe

Na tlačovej konferencii na novinárske otázky odzneli slová Jozefa Ráža ml. aj ku mzdám a pracovnému času. Ráž uviedol, že rušňovodičom sa v poslednom období znížil fond pracovného času a zároveň im narástli od minulého roka mzdy o 17,5%. Tieto vyjadrenia sa nestretli s pochopením FS.

Peter Dubovský upozorňuje, že minister na tlačovej konferencii uviedol viacero nepresností, najmä v oblasti miezd a pracovného času rušňovodičov:

„Minulý rok sa platy zvyšovali v apríli, tento rok nie a ani budúci rok sa zatiaľ neplánuje, keďže RVS nepridelil ZSSK prostriedky. Minister nehovorí pravdu. Pracovný čas sa neznižoval – rušňovodiči majú od roku 1992 36-hodinový týždenný pracovný čas. Neviem, prečo pán minister hovorí o znížení. V čase, keď sme si toto právo vybojovali štrajkom, mal 13 rokov, takže sa na tom určite nepodieľal. Navyše produktivita práce rušňovodičov v posledných rokoch len rastie.“

Odpoveď systému zostáva nedostatočná

Po sérii vážnych železničných incidentov verejnosť aj odborná komunita očakávala komplexné riešenia, predovšetkým zvýšenie investícií do zabezpečovacích systémov, preškolovanie personálu, dôsledné vyhodnocovanie rizík a prevenciu na systémovej úrovni.

Namiesto toho však ministerstvo dopravy predstavilo opatrenia, ktoré sú podľa odborníkov nepresvedčivé, technicky aj legislatívne sporné a potenciálne kontraproduktívne. Z dlhodobo zanedbávaného stavu železničnej infraštruktúry a riadenia sa tak stáva politická téma bez odborného základu.

Informácie o fotke:

Dátum	12.11.2025
Miesto
Vlak
Autor	Mates Pleško
Veľkosť súboru	443 kB
Rozmery	1771 x 1181 px
Zobrazené	4911