Filiálka do roku 2036: Strategická spojka, ktorá odbremení bratislavskú Hlavnú stanicu

Popis:

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) predstavili výsledky aktualizovanej štúdie realizovateľnosti pre úsek Bratislava predmestie – Bratislava filiálka. Nová stanica v širšom centre mesta má byť kľúčom k odľahčeniu preťaženej Hlavnej stanice a kritickým bodom pre plynulosť nákladnej i osobnej dopravy počas plánovaných modernizácií v uzle Bratislava. Ako vyplýva z materiálov správcu infraštruktúry, za najreálnejšie riešenie sa nateraz javí variant 1B, ktorý počíta s kombináciou povrchového koľajiska a estakády, pričom celkové investičné náklady sa odhadujú na 129 miliónov eur.

---

Význam Filiálky pre bratislavský uzol

Podľa oficiálneho vyjadrenia ŽSR je projekt Filiálky úzko spätý s celkovou koncepciou železničnej dopravy v hlavnom meste. Nová stanica má priniesť riešenie najmä pre tieto oblasti:

• Kapacita Hlavnej stanice: Existujúca Hlavná stanica naráža na svoje limity, čo pociťuje najmä nákladná doprava. Smer východ – západ je v súčasnosti odkázaný na jedinú trasu cez Lamač, čo ŽSR v technickej rovine prirovnávajú k horskému priesmyku.

• Záložná infraštruktúra: Počas pripravovanej komplexnej prestavby koľajiska Hlavnej stanice v rámci modernizácie vetvy Západ bude Filiálka slúžiť ako nevyhnutná náhradná stanica pre prímestskú dopravu.

• Dopravná obslužnosť: Poloha stanice ponúka lepšiu pešiu dostupnosť do centra mesta a priame napojenie na dôležitý prestupný uzol MHD Trnavské mýto.

• Rozvoj územia: Generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj zdôraznil, že projekt vytvára priestor na urbanizáciu lokality, kde je možné skĺbiť dopravnú funkciu s obchodnými prevádzkami, bývaním a administratívou priamo nad koľajiskom.

Posudzované technické varianty a geologické limity

Štúdia podrobne preverovala päť základných variantov, ktoré sa líšili výškovým usporiadaním koľajiska a smerovaním trate. Experti posudzovali riešenia od základného povrchového cez plne podzemné varianty smerujúce na Mlynské nivy až po estakádové riešenia. Významným faktorom pri rozhodovaní boli geologické podmienky Bratislavy:

• Vplyv podzemnej vody: Hladina podzemnej vody sa v lokalite nachádza už približne 6 metrov pod terénom a prúdi smerom od Malých Karpát k Dunaju.

• Riziko bariérového efektu: Každá podzemná líniová stavba (tunel či podzemná stanica) postavená kolmo na smer prúdenia vody vytvára bariéru, ktorá by mohla spôsobiť vzdutie vody a následné poškodenie statiky okolitých budov.

Práve tieto riziká, spolu s aktuálnou metodikou Ministerstva dopravy SR pre analýzu nákladov a výnosov (CBA), ovplyvnili výber preferovaného riešenia. Žiadny z pôvodne posudzovaných variantov nedosiahol v CBA analýze pozitívny výsledok, keďže metodika neumožňuje započítať výnosy z budúceho developmentu územia.

Ekonomicky návratný variant 1B

V snahe nájsť realizovateľné a ekonomicky obhájiteľné riešenie ŽSR navrhli variant 1B. Ten vychádza z pozemkov vo výlučnom vlastníctve štátu a kombinuje prevádzkové výhody predchádzajúcich návrhov:

• Technické riešenie: Koľajisko stanice bude situované na úrovni terénu v priestore dnešnej nevyužívanej stanice. Plynulosť mestskej dopravy zabezpečí približne 900 metrov dlhá estakáda, ktorá umožní mimoúrovňové križovanie ulíc Riazanská a Jarošova.

• Budova a zázemie: V čele stanice pri Šancovej ulici vyrastie nová prevádzková budova pre cestujúcich, prepojená nadchodom s druhou stranou ulice.

• Urbanistický koncept: Návrh počíta s premostením a zastavaním priestoru nad koľajnicami po vzore viedenskej stanice Franz-Josefs-Bahnhof.

• Termín realizácie: Aby Filiálka mohla plniť svoju úlohu počas výluk na Hlavnej stanici, musí byť dokončená najneskôr do roku 2036.

ŽSR
Ilustračná fotka: Juraj Streber

Informácie o fotke:

Dátum	23.04.2026
Miesto
Vlak
Autor	administrator
Veľkosť súboru	303 kB
Rozmery	1024 x 683 px
Zobrazené	954