Extrémne horúčavy testujú železnicu: investície ZSSK versus skúsenosti cestujúcich
Popis:
Extrémne horúčavy s teplotami blížiacimi sa k 40 °C sa stávajú novou realitou európskeho leta a preverujú železničnú infraštruktúru, vozidlá aj technológie spôsobom, s akým sa železnice donedávna stretávali len výnimočne. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) na to reaguje dlhodobými investíciami do modernizácie vozového parku – dnes je klimatizáciou vybavených približne 90 % vozidiel spoločnosti, pred desiatimi rokmi to bola približne polovica. Uplynulý týždeň však ukázal, že realita na kolajach sa od tejto bilancie často líši.
Investície smerujú k stovke percent klimatizovaných vozidiel
Všetky denné diaľkové vlaky sú v pravidelnom radení zostavené výlučne z klimatizovaných vozidiel a klimatizácia sa postupne stáva štandardom aj v regionálnej doprave. Nižší chladiaci výkon, ktorý sa môže vo vozni prejaviť počas extrémnych horúčav, podľa ZSSK neznamená, že spoločnosť klimatizáciu zanedbáva – naopak, dopravca dlhodobo investuje do nových vozidiel, modernizácie existujúcich vlakov aj pravidelnej preventívnej údržby klimatizačných systémov.
Do prevádzky budú postupne prichádzať nové elektrické jednotky, batériové vlaky aj komplexne modernizované regionálne vozidlá. Každé nové alebo modernizované vozidlo bude vybavené klimatizáciou, moderným informačným systémom, bezbariérovým prístupom a ďalšími prvkami, ktoré cestujúci dnes oprávnene očakávajú. Nové klimatizačné zariadenia majú vyšší výkon a spoľahlivosť.
Súčasťou obnovy bude aj modernizácia 33 regionálnych jednotiek, ktoré získajú klimatizáciu, nový interiér, vákuové toalety a ďalšie technológie predlžujúce ich životnosť. Cieľom ZSSK je postupne dosiahnuť 100 % klimatizovaných vozidiel aj v regionálnej doprave.
Leto pre klimatizáciu začína už na jar
Klimatizácia nie je zariadenie, ktorému sa venuje pozornosť až vtedy, keď prestane fungovať. Každé klimatizované vozidlo prechádza pred letnou sezónou preventívnou profylaktikou – odborníci kontrolujú a čistia klimatizačné jednotky, filtre, výmenníky tepla, ventilátory, kompresory, elektrické riadenie, hadicové rozvody aj množstvo chladiva. Súčasťou je kontrola tesnosti systému, diagnostika riadiacej elektroniky aj skúšobná prevádzka celého zariadenia.
Počas celej letnej sezóny technické pracoviská priebežne monitorujú stav klimatizačných zariadení a pri každej zistenej poruche zabezpečujú opravu v najbližšom možnom technologickom okne. ZSSK už má vyškolených aj vlastných zamestnancov, ktorí vedia údržbu klimatizácií zabezpečiť – získanie potrebných certifikátov trvalo niekoľko mesiacov a išlo o mimoriadne náročné skúšky. Títo zamestnanci posilňujú kapacity externých spoločností, ktoré údržbu klimatizácií zabezpečovali doposiaľ, a ZSSK má už k dispozícii aj vlastné potrebné vybavenie na servis.
Horúčavy sú náročné aj pre vlakový personál
Vysoké teploty sú náročné aj pre zamestnancov, ktorí každý deň zabezpečujú prevádzku vlakov. Vlakový personál nemôže technickú poruchu klimatizácie na mieste odstrániť, môže však situáciu vyhodnotiť, pomôcť cestujúcim v rámci možností konkrétneho vlaku a zabezpečiť bezodkladné nahlásenie poruchy podľa platných postupov.
Aj funkčná klimatizácia má svoje limity
Teplota približne 30 °C vo vozni nie je komfort, ktorý chce ZSSK cestujúcim ponúkať, sama osebe však ešte nemusí znamenať úplný výpadok klimatizácie. Dôležité je rozlišovať medzi nefunkčnou klimatizáciou a klimatizáciou, ktorá pri extrémnych teplotách pracuje na hranici svojho projektovaného výkonu.
Pri vonkajších teplotách blížiacich sa k 40 °C musí klimatizácia neustále kompenzovať tepelné žiarenie cez strechu a okná vozidla, teplo produkované desiatkami cestujúcich aj opakované otváranie dverí na každej stanici. Aj keď klimatizácia pracuje správne, jej chladiaci výkon môže byť v takýchto podmienkach nižší, než na aký sú cestujúci zvyknutí. Približne 30 °C vo vozni tak veľmi často znamená, že zariadenie pracuje na svoj maximálny výkon a priebežne kompenzuje extrémnu tepelnú záťaž. Naopak, pri úplnej poruche klimatizačného systému by teplota vo vozni počas dlhšieho státia alebo pomalej jazdy vystúpala aj vysoko nad úroveň vonkajšej teploty.
Podľa normy EN 13129 by klimatizácia v doprave mala byť nastavená tak, aby rozdiel medzi vonkajšou teplotou a teplotou vo vlaku nebol väčší ako 6 až 8 °C – pri väčších teplotných rozdieloch hrozí organizmu teplotný šok. Toto opatrenie dodržiavajú aj iní dopravcovia, napríklad České dráhy.
Skúsenosti cestujúcich a pohľad médií: iná stránka horúčav
Zatiaľ čo ZSSK prezentuje modernizáciu vozového parku ako systematický a dlhodobo úspešný proces, uplynulý týždeň priniesol aj výrazne kritickejší obraz. Podľa agentúrneho spravodajstva TASR zaznamenala ZSSK v nedeľu 28. júna na viacerých expresných vlakoch poruchy klimatizačných jednotiek, ktoré znižujú komfort cestovania, pričom najväčšie meškania – približne do 60 minút – sa týkali diaľkových spojov medzi Bratislavou a Košicami a medzinárodných vlakov EuroCity na trase Kúty – Štúrovo. Príčinou meškaní boli podľa dopravcu preventívne obmedzenia traťovej rýchlosti, ktoré zaviedli Železnice Slovenskej republiky ako správca infraštruktúry s cieľom zaistiť bezpečnú prevádzku počas horúčav. ŽSR pri výstrahách SHMÚ 3. stupňa pred vysokými teplotami zavádzajú preventívne obmedzenie traťovej rýchlosti na 80 km/h.
Denník SME (Index) v analýze z 30. júna doplnil technický pohľad na príčiny výpadkov: pri extrémnych teplotách musia klimatizačné jednotky pracovať na maximálny výkon, čo zvyšuje riziko poruchy – zariadenie buď nestíha chladiť, alebo sa prehreje a úplne vypne. Výkon klimatizácie podľa železničiarov citovaných denníkom ovplyvňuje aj obsadenosť vozňa a dlhšie státie vlaku na priamom slnku s otvorenými dverami. Ako riešenie ZSSK uviedla presun cestujúcich do vozňov, kde chladenie funguje, alebo otvorenie okien – to je však možné len v starších vlakoch. Dopravca zároveň podľa viacerých médií (TASR/SITA, Kanal1) posilnil zásoby balenej vody vo vybraných diaľkových vlakoch určenej najmä pre prípady dlhších meškaní alebo výpadkov klimatizácie.
Priamu skúsenosť cestujúcich zachytil portál interez.sk, ktorý zbieral reakcie z posledných dní. Viacerí cestujúci hlásili vysoké teploty vo vozňoch a nefunkčnú klimatizáciu – jeden opísal cestujúcich ako spotených, vyčerpaných a odôvodnene nahnevaných, iná cestujúca na trase Bratislava – Liptov spomenula nefunkčnú klimatizáciu spojenú s hodinovým meškaním pre spomalenie na 80 km/h. Portál však zachytil aj opačné skúsenosti – iní cestujúci potvrdili, že klimatizácia fungovala bez problémov a vlak nemeškal, s pozitívnym hodnotením prístupu personálu. Zaznela aj sťažnosť na to, že balená voda počas horúčav bola v jednom prípade poskytnutá len cestujúcim v 1. triede, hoci vlak nemal jedálenský vozeň. ZSSK na kritiku reagovala vyjadrením hovorcu Jána Bačeka, že napriek náročným podmienkam premáva denne takmer 1 800 vlakov a spoločnosť robí maximum pre komfort cestujúcich.
Tento rozporný obraz – deklarovaná investičná stratégia na jednej strane a bezprostredná skúsenosť časti cestujúcich na druhej – ukazuje, že cesta k stopercentnej klimatizácii vozového parku ešte nie je dokončená a extrémne letá túto medzeru citeľne odhaľujú.
Modernizácia pokračuje ďalšími vlakmi
Približne 90 % cestujúcich dnes cestuje vo vozidlách s klimatizáciou, čo je výsledkom systematických investícií do obnovy vozového parku počas posledných rokov. Na slovenských tratiach dnes premávajú moderné elektrické jednotky Panter, dvojpodlažné jednotky KISS aj modernizované elektrické jednotky, ktoré cestujúcim prinášajú vyšší komfort, bezbariérovosť, Wi-Fi, USB zásuvky aj klimatizáciu.
Každé nové alebo modernizované vozidlo je podľa ZSSK ďalším krokom k cieľu, aby bola klimatizácia samozrejmosťou vo všetkých vlakoch spoločnosti vrátane regionálnej dopravy.
Informácie o fotke:
| Dátum | 01.07.2026 |
| Miesto | Slovensko |
| Vlak | |
| Autor | administrator |
| Veľkosť súboru | 545 kB |
| Rozmery | 1500 x 1125 px |
| Zobrazené | 1183 |

Pridajte sa do diskusie!