Váš železničný magazín
Registrovať sa

Fenomén TEE (2.časť) – Jednotka DB VT 11.5

HistóriaReportážeZahraničie 25.3.2018 6:56 davidsinger Zobrazené: 2505

V úvodnej časti venovanej vzniku siete TEE sme si predstavili prvé jednotky nezávislej trakcie, ktoré jednotlivé železničné správy zaradili do prevádzky pod jednotnou značkou. V druhom dieli sa pozrieme na nemeckú jednotku VT 11.5, ktorá sa na dlhé roky stala ikonou nie len nemeckých železníc, ale aj celej éry TEE. Očarila svojim nezameniteľným štýlovým vzhľadom, vysokým komfortom cestovania a v neposlednej rade aj historicky najväčším použitým logom TEE umiestneným na čele.

Impozantné logo na čele VT 11.5

Vstup Nemeckých dráh do siete TEE zabezpečili na niekoľko týždňov jednotky VT 08.5, ktoré ale predstavovali len dočasné riešenie, kým Deutsche Bahn čakali na mierne oneskorené dodanie jednotiek VT 11.5, ktoré boli vyvinuté konkrétne pre účel TEE. Po uvedení VT 11.5 (skratka VT = Verbrennungstriebwagen – hnací vozeň so spaľovacím motorom) do prevádzky začali byť tieto jednotky plošne vnímané ako najviac vydarené vozidlá TEE, predovšetkým z hľadiska ich vnútorného vybavenia. Koncept dieselovej jednotky sa podobal švajčiarsko-holandskej jednotke RAm / DE IV, no Nemecké dráhy zašli v otázke komfortu ďalej aj za cenu vyšších vstupných investícií. V porovnaní s prvými vozidlami v sieti TEE môže byť úroveň VT 11.5 objektívne považovaná za revolučnú.

Hnací vozeň 601 na medzinárodnej výstave dopravy v Mníchove v roku 1965 © D. Böhm

Prevoz motorového vozňa na výstavy zabezpečoval cestný podvalník. Na snímku propagácia prepravy v publikácii Jahrbuch des Eisenbahnwesens, 1970

VT 11.5 pred stanicou Köln Hbf © Slg. Klaus Wedde

Jednotky VT 11.5 (nesúce od roku 1968 označenie 601) mali na každom konci motorový vozeň s výkonom 1100 konských síl z produkcie Daimler Benz, MAN alebo Maybach. Prenos výkonu bol hydraulický a zabezpečovali ho prevodovky z produkcie Voith (Turbo-Voith), resp. Maybach (Maybach-Mekydro) so štyrmi prevodmi. Cez kardanov hriadeľ bol poháňaný podvozok, ktorý bol v smere jazdy ako prvý. Okrem spaľovacieho motora boli pre náhon jednotky v motorových vozňoch umiestnené diesel-elektrické pomocné jednotky s výkonom 232 konských síl, ktoré slúžili pre napájanie klimatizácie, osvetlenia, elektrickej kuchyne a ostatných pomocných pohonov. Okrem motorov sa v motorovej jednotke nachádzal batožinový oddiel, služobný oddiel pre vlakový personál, colníkov, ovládanie vlakového rozhlasu a vlakový sekretariát.

Vlakový sekretariát

Vlakový sekretariát bol špecifikom doby a prevádzky predovšetkým druhej a tretej generácie TEE. Poskytoval zapisovateľské a komunikačné služby. Cestujúci mal možnosť diktovať text, ktorý sekretárka napísala na písacom stroji. Ďalej sekretárka slúžila ako spojovateľka – z vlakov TEE bolo desiatky rokov pred vynálezom mobilného telefónu možné telefonovať a využívať službu „concierge“ – vlaková sekretárka napríklad rezervovala izby v hoteloch v destináciách TEE spojení a dokonca bolo možné telefonovať aj opačným smerom – z pevnej telefónnej siete do vlaku TEE, kedy vlaková sekretárka volaného cestujúceho zavolala vlakovým rozhlasom na sekretariát, kde mu prepojila hovor do kabínky, v ktorej bolo potom možné viesť hovor v súkromí.

Účet za telefónny hovor z vlaku TEE z roku 1958

Kým boli holandsko-švajčiarske jednotky RAm / DE IV spojené pevne, u jednotiek VT 11.5 boli použité automatické spriahla typu Scharfenberg, ktoré jednotlivé časti jednotiek spájali pneumaticky a elektricky. Vďaka použitiu tejto technológie bolo možné jednotky VT 11.5 jednoducho spájať do rôzneho radenia podľa aktuálnej potreby.

Vložené vozne mali štyri kategórie:

1. Veľkopriestorový vozeň so stredovou uličkou s 33 miestami na sedenie, z ktorých 27 bolo možné otočiť do smeru jazdy.

2. Oddielový vozeň s postrannou uličkou s 36 miestami na sedenie v šiestich oddieloch.

3. Reštauračný vozeň s kuchyňou a 23 miestami na sedenie.

4. Barový vozeň bez kuchyne s 23 miestami v jedálenskej časti na strane, ktorou bol tento vozeň vždy spojený s reštauračným vozňom. Barový vozeň ďalej poskytoval sedem miest pri barovom pulte a veľkopriestorový oddiel pre 17 osôb so stredovou uličkou. Barový oddiel tohto vozňa sa stal ďalším zo symbolov TEE a býval často publikovaný v tlačených médiách a reklamách. Vo veľkopriestorovom oddieli tohto vozňa boli v prípade potreby servírované jedlá aj priamo na miesto.

Bar v jednotke VT 11.5

Obed v reštauračnom vozni – podávané boli plnohodnotné jedlá pripravované priamo v kuchyni vlaku z čerstvých surovín.

Pohľad na bar a jedálenskú časť vozňa na snímke bez cestujúcich.

Interiérový dizajn bol celkovo poňatý veľkoryso, rovnako vo veľkopriestorových vozňoch, ako aj vo vozňoch s oddielmi. Oddiely mali šírku 2,30 m (oproti 2,10 m v jednotkách RAm / DE IV), sedadlá vo veľkopriestorových oddieloch boli od seba vzdialené 1,15 m. Vo vozňoch bola použitá klimatizácia systému Jettair, chladiace jednotky boli umiestnené pod podlahou vozidiel a vzduch do nich prúdil cez prieduchy umiestnené pod oknami.

Pohľad do veľkopriestorového vozňa radu A4

Vonkajšie posuvné dvere ako aj dvere medzi vozňami boli ovládané tlačidlom na otváranie. Zatváranie bolo automatické, ako je to obvyklé v dnešnej dobe. Vo vozňoch boli toalety, odkladacie priestory pre batožinu a šatne. Všetky vozne mali podvozky značky Wegmann.

Hostesky pózujú na reklamnom snímku DB. Logo TEE je viditeľné aj na chlopni saka.

Údaje o jednotlivých častiach:

Motorový vozeň D4ü
Výrobca: MAN
Rok výroby: 1957
Počet vyrobených kusov: 19
Označenie: VT 11 5001 až 5019 – od roku 1968 ako rada 601 001 – 019
V roku 1970 bola hlava 601 012 prestavaná na pohon plynovou turbínou s označením 602 001. Za ňou nasledovali 601 003, 007 a 010 neskôr ako 602 002 až 004. Táto prestavba ale v prevádzke nemala úspech. Časom vznikli plány na prestavbu hnacích hláv na 4-systémové elektrické hnacie vozne, ktoré mali byť nasadené spolu s dieselovou jednotku na opačnom konci jednotky, tieto plány ale ostali len na výkresoch konštruktérov.

Oddielový vozeň A4ü
Výrobca: Linke-Hofmann-Busch
Roky výroby: 1957 – 1963
Počet vyrobených kusov: 23
Označenie: VM 11 5101 – 5123, od roku 1968 ako 901 101 – 123

Veľkopriestorový vozeň A4y
Výrobca: Linke-Hofmann-Busch
Roky výroby: 1957
Počet vyrobených kusov: 8
Označenie: VM 11 5201 – 5208, od roku 1968 ako 901 201 – 208

Barový vozeň AR4y
Výrobca: Wegmann
Roky výroby: 1957
Počet vyrobených kusov: 8
Označenie: VM 11 5301 – 5308, od roku 1968 ako 901 301 – 308

Reštauračný vozeň R4y
Výrobca: Wegmann
Roky výroby: 1957
Počet vyrobených kusov: 9
Označenie: VM 11 5401 – 5409, od roku 1968 ako 901 401 – 409

Stanovište rušňovodiča v jednotke 601 019

V pravidelnej prevádzke pozostávali vlaky z piatich vložených vozňov v zložení:

D4ü + A4ü + A4y + AR4y + R4y + A4ü + D4ü

V tomto radení ponúkali 122 miest (+ miesta v reštauračnom vozni, jedálenskej časti barového vozňa a v samotnom bare). V krátkej dobe po nasadení museli byť doplnené podľa potreby o jeden až dva oddielové vozne A4ü.

Jednotky TEE VT 11.5 vzbudzovali v staniciach záujem verejnosti. Na snímke je  zachytený spoj TEE Helvetia v stanici Frankfurt am Main Hbf v roku 1960.

TEE “Helvetia“ (Hamburg – Zürich) a TEE „Parsifal“ (Hamburg – Paríž) premávali s ôsmymi vloženými vozňami. Ponuka miest tak stúpla zo 158, pri konfigurácii so šiestimi vozňami, na 194 so siedmimi a 230 miest s maximálne prípustnými ôsmimi vloženými vozňami. Posilňovanie väčším množstvom vložených vozňov nebolo možné z dôvodu nedostatočného výkonu pomocných motorov, ktoré museli byť už pre nasadenie s ôsmimi vozňami dodatočne doplnené o preplňovanie.

Pôvodná maximálna rýchlosť 140 km/h bola od roku 1969 zvýšená na 160 km/h pri konfiguráciach do 6 vložených vozňov, resp. 150 km/h pri dlhších vlakoch.

Jednotky VT 11.5 boli počas svojej regulérnej prevádzky pravidelne nasadzované na nasledovné spoje:

TEE Saphir (Dortmund – Oostende) v rokoch 1957 až 1971
TEE Helvetia (Hamburg – Zürich) v rokoch 1957 až 1965
TEE Rhein-Main (Frankfurt/M – Amsterdam) v rokoch 1957 až 1967
TEE Paris-Ruhr (Dortmund – Paríž) v rokoch 1957 až 1960 a 1960 až 1965
TEE Parsifal (Dortmund – Paríž) v rokoch 1960 až 1968
TEE Diamant (Bonn – Antverpy) v rokoch 1965 až 1971
TEE Mediolanum (Miláno – Mníchov) v rokoch 1969 až 1972

601 004 TEE 18 Mediolanium 09.05.1971 in München Hbf, © Ulrich Budde

V rokoch 1968 až 1971 boli VT 11.5 nasadzované aj na tzv. ľahké dialkové rýchliky (F-Züge) a to konkrétne:

  • Ft Hans Sachs (Dortmund – Mníchov)
  • Ft Sachsenroß (Frankfurt/M – Kolín nad Rýnom)
  • Ft Prinzregent (Frankfurt/M – Mníchov)
  • Ft Mercator (Bremen – Stuttgart)

Po ukončení prevádzky v sieti TEE prechádzali postupne do nemeckej siete InterCity, ktorá vznikla v zime 1971/1972. V sieti InterCity zabezpečovali výlučne vozbu na území Nemeckej spolkovej republiky s výnimkou zachádzania do Innsbrucku a Saalfeldu v Rakúsku. Jednotky dostali na čelo veľké logo InterCity, ktoré nahradilo logo TEE. Ich pravidelné nasadenie skončilo 27.mája 1979, kedy Nemecké železnice začali voziť InterCity klasickými vlakovými súpravami (lokomotíva + vozne prvej a druhej vlakovej triedy).

Jednotka 601 už s logom InterCity na čele prechádza v máji roku 1978 stanicou Stuttgart-Feuerbach. © Horst Lüdicke

Alpen-See-Express
Po ukončení prevádzky VT 11.5 v sieti TEE zaradili Deutsche Bahn jednotky do ponuky zvláštnych vlakov a v spolupráci s turistickými organizáciami ich začali nasadzovať na spoje s názvom Alpen-See-Express. Tieto vlaky spájali mestá Hamburg a Dortmund na severe Nemecka s destináciami ako Berchtesgaden a Lindau v Bavorsku alebo Innsbruck, Zell am See a Salzburg v Rakúsku. Pre túto príležitosť bol nanovo navrhnutý interiér vozňov a zmodernizovaný reštauračný vozeň. Slávne barové vozne neostali zachované. Prvý Alpen-See-Express sa vydal na cestu v roku 1980 a od začiatku prevádzky sa tešil neočakávanému dopytu. Jazdieval denne v letnej sezóne a počas víkendov v zimnej sezóne, väčšinou rezervovaný do posledného miesta. V prevádzke počas éry Alpen-See-Express už niesli hlavy radu 601 na čele logo DB.

601 s logom DB na čele

Logo Alpen-See-Express na boku vozňa

Nástup cestujúcich s lyžami

Interiér veľkopriestorového vozňa

Chodbička oddielového vozňa

Reklama na Alpen-See-Express

S končiacimi revíziami v rokoch 1986 až 1988 nastal definitívny koniec jednotiek TEE VT 11.5/601/602. S nádejou na ich ďalšie pôsobenie tieto vlaky neboli zošrotované a cez sprostredkovateľa v Lichtenštajnsku sa dostali do Talianska.

1990 a prvé rýchle spojenie po zjednotení Nemecka
Po páde Berlínskeho múru chcela Deutsche Reichsbahn nadviazať na tradíciu vlaku „Fliegender Hamburger“, prostredníctvom nového InterCity spojenia Berlína s Hamburgom. Jednotky rady 601 sa javili ako ideálne pre túto úlohu. Za týmto účelom si DR v lete 1990 prenajali od talianskeho majiteľa – spoločnosti F.E.R.V.E.T. jeden kompletne zrekonštruovaný vlak, pozostávajúci z hláv 601 006 a 601 015, rezervnej hlavy 601 013 a vložených vozňov. S touto jednotkou jazdilo InterCity 130/139 Max Liebermann od 1. augusta do 29. septembra 1990. Pri tejto príležitosti dostali hnacie vozne na boky na úrovni stanovišta strojvodcu malé čierne logo DR.

Rada 601 ako IC Max Liebermann 19.09.1990 v Hamburgu-Altona. © Johannes Schmoll.

Jednotky VT 11.5 dnes
Z celkového počtu 19 hnacích vozňov, postavených v roku 1957, sa dodnes zahovalo 9 kusov ako muzeálne vozidlá.

Jeden diel vlaku, ktorý v roku 1990 premával ako IC Max Liebermann s hlavami 601 006 a 601 015 získal modro-biely náter, s ktorým stojí od roku 2007 s názvom „Blue Star Train“ v železničnom múzeu Bahnpark Augsburgako, kde slúži ako reštaurácia.

Pri príležitosti osláv 150-ročného jubilea Nemeckých železníc v roku 1985 boli vybraté hlavy VT 11 5014 a VT 11 5019 spolu s niekoľkými vloženými vozňami ako budúca muzeálna súprava pre Dopravné múzeum v Norimbergu. Pre tento účel boli vybraté vozidlá vrátené do pôvodného stavu.  V rokoch 1985 až 1988 sa táto súprava podieľala na niekoľkých zvláštnych jazdách po Nemecku, aj v zahraničí. V roku 1993 bola dodatočne zrekonštruovaná aj hlava VT 11 5008, ktorá mala slúžiť ako záloha. O šesť rokov neskôr musela ale muzeálna súprava z dôvodu už neprípustného použitia azbestových materiálov svoje jazdy ukončiť.

Od roku 2001 je tu opäť nádej na rekonštrukciu a sprevádzkovanie jednej jednotky TEE ako tzv. „Premium-Nostalgiezug“ spoločnosti Deutsche Bahn AG. Hlavy VT 11 5014 a VT 11 5019 boli presunuté do železničných opravovní v meste Stendal. Deutsche Bahn AG od Múzea DB spätne odkúpili aj VT 11 5013 a VT 11 5018, ktoré mali slúžiť ako zálohy, resp. donor náhradných dielov. Z dôvodu vysoko prekročených nákladov na rekonštrukciu boli ale všetky práce v roku 2004 zastavené.

VT 11 5012, ktorý bol v roku 1972 prestavaný na hlavu s plynovou turbínou 602 003 prešiel po úpravách zovňajšku v osemdesiatych rokoch do stavu vtedajšieho Dopravného múzea v Norimbergu. Spolu s hlavou VT 11 5008 boli vystavené na voľnom priestranstve múzea pri príležitosti zvláštnej výstavy „50 rokov TEE“. 602 003 je jediným exemplárom rady 602, ktorý nebol zošrotovaný. Patrí tiež do depozitára Dopravného múzea v Norimbergu.

Hlava 601 v Dopravnom múzeu v Norimbergu v roku 2010

Aktuálny stav muzeálnych jednotiek je možné sledovať na stránke http://www.eisenbahn-museumsfahrzeuge.com/index.php/deutschland/staatsbahnfahrzeuge/triebwagen/baureihe-vt-11-5

DSB MA 460

Konštrukciou i vzhľadom podobné jednotky jazdili s označením MA 460 aj u Dánskych železníc (DSB). Ich nasadenie v Dánsku ale nebolo súčasťou siete TEE.

DSB MA 460 v červenom nátere v Kodani

DSB MA 460 v striebornom nátere

Odkazy na videá jednotky VT 11.5:

Spracoval: David Singer

Pridajte sa do diskusie!

5 komentárov k: Fenomén TEE (2.časť) – Jednotka DB VT 11.5

Sklicko zo dňa 25.3.2018 12:03

Diky za dalsi diel

Reagovať

Peterson zo dňa 25.3.2018 14:27

Úžasný dizajn týchto strojov. Obdobie TEE bolo asi zlatou érou železnice a asi aj Európy… Zaujímalo by ma, či sa umiestnenie kabíny rušňovodiča inšpirovalo americkými lokomotívami, alebo bolo konštruktérmi nejako konkrétne zdôvodnené. Inak inšpirácia pre východonemecké DR VT 18.16 je myslím zrejmá.

Reagovať

davidsinger zo dňa 25.3.2018 15:03

Návštevník

Presne tak – obdobie TEE bolo zlatou erou, pokial nepocitame skutocne luxusne vlaky, ktore su od zaciatku 20. storocia prevadzkovane s voznami Pullmann a zazitkove vlaky – aj sucasneho obdobia, ako napriklad VSOE, tak TEE boli pre sirsi okruh cestujuci skutocne tym najkvalitnejsim, co zeleznica v historii zazila.
A ano, inspiracia dizajnu VT 11.5 pochadza z USA a este raz ano – VT 18.16 boli v dobe studenej vojny, v case priemyslenych spionazi a snahy Vychodneho bloku konkurovat Zapadu jasnou reakciou na VT 11.5. 🙂

Reagovať

Vojtěch Fajkus zo dňa 26.3.2018 4:13

Redaktor

Také bych rád poděkoval za další díl – hezký a poučný fotoreport. Když si člověk uvědomí letopočet, tak žasne …

Reagovať

Jindřich Bek zo dňa 30.5.2018 14:32

Díky za článek, jen škoda, že se DB nezachovaly stejným způsobem k VT 18.16 DR.
Mám jejich malé muzeum doma ve velikosti H0 – obě 601,602, 175 a jejich předchůdců, Köln, Hamburg a VT 08.5 DB

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte správnu hodnotu *