V prvej časti sme putovali po súkromných lanovkách údolím od Mettlenu po Dallenwil. Tento krát sa pozrieme na tie komerčnejšie lanovky priamo v turistickom a hlavne lyžiarskom centre mestečka Engelberg. Pre prístup sem je najvhodnejšie použiť vlak spoločnosti Zentrelbahn z Luzernu. Ide o úzkorozchodnú elektrickú adhézno – ozubnicovú železnicu. Trať bola otvorená v roku 1898 a od začiatku bola elektrifikovaná s najvyšším stúpaním 246 promile. Významným dátum v histórii železnice bol 12. december 2010 kedy bol uvedený do prevádzky 4043m dlhý tunel medzi stanicami Grafenort a Engelberg, čím sa stúpanie znížilo na 105 promile, zrýchlila sa preprava ale zároveň trať prišla o pekné strmé miesta nad údolím a tiež boli zrušené 2 zastávky. Dnes sa samozrejme celé pôvodné teleso trate dá prejsť pešo.
Vlak spoločnosti Zentralbahn Luzern – Engelberg
Poďme teda do mestečka Engelberg – typického alpského horského strediska s množstvom hotelov a penziónov a tiež atrakcií pre turistov. Hlavným lákadlom sú samozrejme hory s širokými možnosťami na vysokohorskú turistiku a lyžovanie. Práve tieto činnosti uľahčuje niekoľko lanoviek vedúcich z tohto mesta. Odporúčam si zakúpiť celodenný lístok za 45 švajčiarskych frankov vďaka ktorému budeme mať predplatených 7 lanoviek. Pozor – na 2 úseky lanovky na Klein Titlis budeme musieť dokupovať extra lístky.
Pohľad na mesto Engelberg
Začneme teda najväčším lákadlom – výstupom na Klein Titlis. Neďaleko železničnej stanice sa nachádza dolná stanica kabínkovej lanovky a zároveň naozaj historickej pozemnej lanovky na medzistanicu Gerschnialp. Pozemná lanovka s dĺžkou 512m tu začala premávať 21. januára 1913. Súčasné vozne sú z roku 1950. Žiaľ, táto lanovka je v prevádzke len počas výluky novej kabínkovej lanovky resp. počas extrémne vysokého náporu lyžiarov v zimnom období.
Kabína pozemnej lanovky hrdo nesie rok svojho vzniku
Neostáva teda nič iné, iba sa vyviesť 6-miestnou kabínkovou lanovkou, postavenou v roku 1984 švajčiarskou firmou Von Roll. Na medzistanici nie je potrebné vystupovať, kabínky sú preposunované na ďalší úsek na Trűbsee.
Interiér stanice kabínkovej lanovky
Posledná podpera kabínkovej lanovky pred vrcholovou stanicou
Pavučina lán na poslednej podpere. Horné laná slúžia pre záchrannú lanovku pre prípad evakuácie cestujúcich.
Súbežne s týmto úsekom vedie visutá lanová dráha z roku 1927, rekonštruovaná v roku 1959. Aj táto lanovka je v prevádzke iba počas veľkého počtu cestujúcich. Na medzistanici Trűbsee už musíme vystúpiť a zakúpiť si spiatočný cestovný lístok na ďalšie dva úseky lanoviek. Cena je už vyššia o nejakých 15 frankov v porovnaní s celodenným lístkom. Pôvodná, 80-miestna visutá lanová dráha od firmy Von Roll, tu bola v prevádzke v rokoch 1965 – 1988, kedy ju nahradila nová, od firmy Garaventa. Dĺžka lanovky je 1975 metrov, prevýšenie 627 metrov a rýchlosť jazdy je 10 m/s. Na trati sú 4 podpery. Dve 80-miestne kabíny sú zavesené na 2 nosných a 1 ťažnom a príťažnom lane.
Kabína visutej lanovky (3. úsek) na Stand.
Trať lanovky 3. úseku.
Touto lanovkou sa dostávame do nadmorskej výšky 2428 metrov nad morom a prestupujeme do jedinečnej „rotujúcej“ kabínky na vrchol Klein Titlis s nadmorskou výškou 3028m. V skutočnosti nerotuje celá kabínka, iba jej podlaha urobí presne jednu otáčku počas jazdy. Ak nechcete zažiť tento kolotoč, môžete sa postaviť do stredu, kde má svoje miesto aj sprievodca lanovky. V skutočnosti to na pocite nič nezmení, bude sa vám zdať, že to vy sa točíte a ľudia okolo vás stoja – rozhodne treba vyskúšať.
„Rotujúca“ kabínka lanovky na Klein Titlis.
Kabínka lanovky pred vrcholom.
Prvá lanovka tu bola postavená v roku 1967 a prestavaná bola v roku 1992, firmy sú zhodné s predchádzajúcim úsekom. Niekoľkopodlažná budova ponúka občerstvenie s vynikajúcou zmrzlinou, reštauráciu, obchody a ľadovcovú jaskyňu, za vstup do ktorej už nemusíte platiť. Výťahom alebo pešo po schodoch sa dostanete na vyhliadkové plošiny a do voľného horského priestoru s unikátnym mostom ponad údolie. Vzhľadom na nadmorskú výšku je tu sneh počas celého roka, čomu treba prispôsobiť obuv a oblečenie.
Výhľad z vrcholu Klein Titlis.
Nás bude zaujímať ešte medzistanica Trűbsee z ktorej vedie sedačková lanovka ponad horské jazero k chate Alpstubli a odtiaľ ďalšia sedačková lanovka hore na Jochpass a ďalšia k jazeru Engstlensee.
Sedačková lanovka Trűbsee – Alpstubli
Sedačková lanovka Alpstubli – Jochpass
Sedačková lanovka Jochpass – Enstlensee
Všetko už je zaplatené v celodennom lístku. Je na Vás, buď sa rozhodnete pokračovať dole k ďalšej lanovke (náročnejšie na čas a zároveň nemožnosť využiť ďalšie lanovky v Engelbergu z časového hľadiska) alebo sa vrátite späť na medzistanicu Trűbsee odkiaľ opäť 6-miestnou lanovkou dvoma úsekmi zídete späť do Engelbergu. V tomto prípade sa presunieme na náprotivné svahy aby sme sa vyviezli úplne novou visutou lanovkou z roku 2008 na Ristis.
Visutá lanovka Engelberg – Ristis.
Odtiaľ je krásny výhľad na celé údolie a Alpské štíty. Ak chceme ísť ešte vyššie, 3-miestna sedačková lanovka s pevným uchytením vozňov od firmy Leitner nás vyvezie k horskej chate Brunni s veľmi pekným jazierkom so zaujímavými atrakciami.
Sedačková lanovka Ristis – Brunni
Z výšky 1860 metrov sa vrátime späť do Engelbergu a miestnou bezplatnou! Autobusovou dopravou sa presunieme k 8-miestnej visutej lanovke Herrenrütisboden-Fürenalp. Táto je už oveľa menej komerčnou lanovkou, je v úzadí a nie všetci turisti ju navštívia. V kabíne už nie je sprievodca a rozhodne odporúčam previezť sa touto lanovkou, nakoľko ide o naozaj adrenalínovú jazdu strmo kolmým útesom.
Míňanie druhej kabínky lanovky na Fürenalp
Lanovka Fürenalp s výhľadom do údolia
Na 1655 m dĺžky lanovka vystúpi až o 761m. Z čoho prvé dve tretiny sú naozaj ako keby v kolmom stúpaní. Po náročnom lanovkárskom dni sa tu môžeme občerstviť v horskej chate a kochať sa výhľadmi na majestátne alpy s dominantným vrcholom Titlis.
Pridajte sa do diskusie!