Elektrické jednotky 420.9 / EMU 89.0

Ako bolo už spomenuté, blížiace sa majstrovstvá sveta FIS 1970, ako aj zastaralý vozidlový park elektrických vozidiel TEŽ EMU 25.0, EMU 26.0, EMU 28.0, EMU 48.0 a EMU 49.0 si vyžiadal zmenu, ktorá prišla v podobe novej, prototypovej veľkokapacitnej jednotky označenej EMU 89.0001, ktorú vyrobil podnik ČKD TATRA Smíchov v roku 1965.

Jej cena bola 890.050.-Kčs a 14.4.1965 bola podstúpená technciko-bezpečnostnej skúške na trati Poprad – Štrbské Pleso, potrebnej pred zahájením prototypových skúšok. Po skúške bolo zistené, že je nutné vylepšiť ovládanie záchrannej brzdy, ako aj chodu predného zberača prúdu. V prvý mesiac skúšok najazdil prototyp 150 km, v máji to bolo 211 a v júni už 484 km. V septembri 1966 bola jednotka prevezená na garančnú prehliadku do výrobného závodu, kde okrem iného boli dosadené výkonnejšie kompresory, vykonala sa úprava vykurovania oddielov pre cestujúcich a pod. Prototyp bol až na niekoľko vonkajších, ľahko postrehnuteľných detailov, prakticky vzhľadovo zhodný so sériovo vyrobenými súpravami, hmatateľnejší rozdiel bol v interéri jednotlivých častí jednotky, označených ako diel „a“, „b“, „c“. Predný, teda diel „a“ mal koženkové sedadlá s penovou výplňou usporiadania 2+2, stredný diel mal laminátové sedadlá z PVC ako u električiek MHD napr.typu T3, K2 v usporiadaní za sebou , tretí, teda zadný diel mal už klasické usporiadanie a typ sedadiel PVC usporiadania 2+2 v šedej kombinácií, pričom sériové jednotky mali zvolenú červenú kombináciu.

Križovanie 420.968 (EOs 20032) so 420.955 (EOs 20037) vo Vyšných Hágoch 8.8.1994

Do pravidelnej prevádzky s cestujúcou verejnoťou bola EMU 89.0001 zaradená po vykonaní druhej TBS dňa 5.5.1967 na trati Poprad – Starý Smokovec, pri ktorej dosiahla rýchlosť vzhľadom na traťové pomery a stav železničného zvršku 45 km/h. Z ďaľšej stručnej prevádzkovej histórie prototypu uvádzam dátum 14.4.1968, kedy vykoľajil v žst.Tatranská Lomnica, 5.8.1968 bol násilne poškodený v žst.Starý Smokovec či 9.9.1974, kedy mal ďaľšie vykoľajenie, tentokrát vo Výhybni Štôla. Dňa 22.3.1982 bol z dôvodu trhlín na kotúčoch odstavený z prevádzky a čakalo sa na dodanie nových z ČKD Kutná Hora. Jednotka dlhé roky chátrala v depe a uvažovalo sa o jej zrušení. V roku 1986 bola nakoniec podstúpená celkovej generálnej oprave a v januári 1987 sa vrátila späť do prevádzky.

EMU 89 001 počas kalamitnej zimy po vykonaní GO v januári 1987 Foto:Dušan Kelo

Áno, toto je vjazd 420.968 na EOs 20011 do Výhybne Pod Lesom. V hustom lese skrytá výhybňa je nenávratne minulosťou. A aby sme boli presní, na vykrižovanie čakala 420.961 s EOs 20008. (7.8.1994)

Dodávky sériovo vyrobených električiek EMU 89.0 (výr.čísla 157366 – 157382) boli vykonané na základe objednávky ČSD č.21708/66-12 zo dňa 30.6.1966 s priemernou cenou 2,950.000.-Kčs . Súpravy inventárnych čísiel 0002 až 0014 boli do prevádzky zaradené v priebehu roku 1969, zostávajúce štyri 0015 až 0018 v roku 1970. Prvá sériová jednotka EMU 89.0002 bola do Popradu dodaná 22.januára 1969 a presne o mesiac neskôr, teda 22.februára 1969 bola za sneženia podstúpená TBS na trati Poprad – Veľký Slavkov. Dosiahnutá rýchlosť bola zhodná ako u prototypu, zrýchlenie na 300m vzdialenosti mala za 36 sekúnd.. U tejto jednotky uvádzam ako perličku trojnásobné vykoľajenie v oblúku v km 20,78-20,8 (polomer oblúku 60m) pri Vyšných Hágoch, ku ktorému došlo vo veľmi krátkom slede a to 26.8., 7.9. a 16.9., všetko v roku 1985.

Do Nového Smkovca vchádza 420.957 na rannom EOs 20007 dňa 10.8.1994

Posledná vyrobená jednotka EMU 89.0018 bola do Popradu dodaná 26.februára 1970. TBS vykonala na trati Poprad – Starý Smokovec spoločne s EMU 89.0014, aby bolo súčasne odskúšané dvojčlenné riadenie, ktoré vyhovelo. „Osemnástka“ mala v začiatkoch prevádzky smolu, nakoľko v apríli po najazdení 775km bola pre závadu odstavená a späť sa vrátila až v decembri 1970. Pri prvopočiatočných prehliadkach súprav boli problémy s potrhanými spojovacími mechmi medzi vozidlami a izolačnými gumovými kobercami na strechách. Čiernym dňom v prevádzke EMU 89.0 bol dátum 4.7.1981, kedy na základe opotrebovaností obručí na maximálnu prípustnú hranicu spojená s oneskorenou dodávkou nových obručí zapríčinila kolaps v doprave TEŽ. Prevádzkyschopné boli len štyri súpravy jazdiace do Tatranskej Lomnice, ostané spoje boli nahradené autobusovou dopravou ČSAD Poprad.

Úsekom Pod Lesom – Nová Lesná prechádza EOs 20023 tvorený dvojicou 420.953 + 958 smerom do Popradu 29.7.1995

Dodávky nových elektrických súprav 425.9 (2001 – 2002) zapríčinili postupné odstavovanie a následné zrušenie technicky najhorších súprav už označenia 420.9. Bolo pravidlo, že „staré“ električky, ako ich familiárne po dodaní „Baróniek“ miestny obyvatelia volali, končili svoju prevádzku na vlakoch Starý Smokovec – Tatranská Lomnica. V súčasnosti je situácia taká, že fyzicky v depe Poprad nájdete už len štyri záložné jednotky 420.953, 959, 962 a 966, ktoré by v krajnej núdzi mohli byť nasadené do prevádzky. Súčasná situácia však ukazuje, že „Barónkam“ sa darí a výpomoc starších sestier nepotrebujú.

Do Tatranskej Lomnice zo Starého Smokovca vychádzajú 420.957 + 954 na EOs 20125 (30.7.1995)

Aj na zastávke Dolný Smokovec sú zmeny. Električka už nezastavuje na mieste, ako je na fotografií, ale pred oblúkom, ani „klopený“ oblúk tu už nenájdete, o lese a starej električke nehovoriac… Na snímke 420.963 s EOs 8128 dňa 13.7.1999

Križovanie 420.951 (EOs 8124) a 420.962 (EOs 8119) vo Veľkom Slavkove 12.7.1999

V letné popoludnie zachytené križovanie vlakov vo výhybni Pod Lesom, vľavo je vypravovaný EOs 8111 (420.965), vpravo stojí EOs 8112 (420.962) na Štrbské Pleso (23.6.2000)

Pohľad na dnes už neexistujúce „trojčatá“ 420.951 + 965 (EOs 8119, 12.7.2000)

Do zastávky Tatranské Zruby vchádza 25.6.2001 EOs 8109 tvorený 420.959, aj toto miesto by ste už nepoznali…

Z prevádzky už odstavené a na ukončenie svojej existencie čakajú trojčatá 420.951 + 957 + 965 v domovskom depe Poprad dňa 15.7.2002

Autor: Pavol Kukučík