Váš železničný portál
Registrovať sa

Do Veľkého Krtíša s maďarským fotovlakom

Fotoreportáže 2.6.2010 22:10 Marián Dujnič Zobrazené: 2111

Trať z Lučenca do Malých Stracín a Veľkého Krtíša patrí k našej železničnej exotike. Prechádza čiastočne cez územie Maďarskej republiky a takáto trať sa v železničnom jazyku nazýva peážna. Zároveň ide o jednu z najmladších tratí v sieti ŽSR. Vetva z Poipeľskej železnice, konkrétne z Novohradských Sokoloviec (Nógrádszakál) do Malých Stracín existuje od roku 1951. Jej pokračovanie do Veľkého Krtíša je ešte mladšie. Prvý vlak po nej prešiel v roku 1978. Od roku 1992 je však trať bez pravidelnej osobnej dopravy. Ticho na koľajách prerušuje len dunenie manipulačných vlakov s drevom alebo s uhlím z Bane Dolina. Pripočítajme k tomu dvakrát do roka merací vlak GPK a raz za uhorský rok mimoriadny vlak. 1. mája 2010, zhodou okolností v deň 59. narodenín trate v údolí Stracínskeho potoka, prešiel po trati do Veľkého Krtíša prvý zahraničný vlak. Naši južní susedia a priatelia zorganizovali jazdu fotovlaku z Balašských Ďarmot do Veľkého Krtíša. Railpage bola pri tom.

Zhodou okolností v rovnaký deň navštívili Veľký Krtíš aj ďalšie dva vlaky a to v rámci podujatia Dni Slovenských a Maďarských železníc, ktoré už po tretí raz prebiehali v maďarskom mestečku Sečany (Szécsény). Súpravu dvojosých historických vozňov na trase Sečany – Veľký Krtíš ťahal na našom území „Pišta“ – T466.0253 z Klubu historickej techniky vo Zvolene. Fotovlak MÁV tvorili dva motorové vozne „Bzmot“ 254 a 283 s dvoma prívesnými vozňami.

Rušná prevádzka na „zabudnutej“ trati prilákala záujemcov z rôznych kútov zo slovenskej a maďarskej časti regiónu Novohrad/Nógrád ale aj zo vzdialenejších oblastí Slovenska, Maďarska, Rakúska, Nemecka a Česka. Domáci obyvatelia zostali tak trochu zaskočení a ľahostajní, keď sa k nim správa železnica už toľko rokov macošsky. Zatiaľčo na maďarskej strane Poipeľskej železnice premávajú osobné vlaky, medzištátne železničné spojenie medzi Lučencom a Balašskými Ďarmotmi (Balassagyarmat) zostáva naďalej utópiou.

Nás môže tešiť, že aspoň raz do roka jazdia po menovanej trati mimoriadne osobné vlaky s cestujúcimi. Ak sa vydarí počasie ako tento rok, potom je cvakanie spúští fotoaparátov sprevádzané úsmevmi a radosťou železničných fanúšikov. Bolo príjemné zistiť, koľko priateľstiev jestvuje medzi slovenskými a maďarskými železničnými fotografmi. Vlak fotografoval aj priateľ Csaba Iványi, ktorého som stretol v Malých Stracinách. Vlaky skrátka zbližujú ľudí 🙂

Prvý záber zaznamenáva príchod fotovlaku do bývalej zastávky a nákladiska v Bušinciach. Z tamojších budov zostali len ruiny. Dokonca aj závorárske stanovište je už minulosťou. Fotovlak MÁV na tomto mieste zastavil takmer presne na poludnie. Fotografi vybehli z vlaku a rozleteli sa po okolí ako včely z úľa. Mnohí sa odišli osviežiť k blízkemu prameňu šťavice, známemu široko-ďaleko.


Motorový fotovlak zastavil v Bušinciach.

Po dvadsaťminútovej prestávke pokračoval „fotovonat“ ďalej do slovenského vnútrozemia a zastavil aj pri bývalom nákladisku a zastávke v Malých Zlievciach. So skupinou fotografov cestoval nielen pilot rušňovodiča zo Slovenska ale i odborník na železničnú dopravu podkutý aj v dejinách Uhorska a Novohradského regiónu. Fotografi sa uspokojili s fotografiami z bývalých zastávok, ktoré však nie sú príliš fotogenické. Na vytvorenie pekných traťových záberov si organizátori jazdy nevytvorili dostatočný časový priestor. Trať lemujú na väčšine trasy náletové dreviny a v húštine sa ťažko hľadá vhodný fotospot. Je nutné sa od trate väčšmi vzdialiť. Bez dobrej znalosti miestopisu a prehliadky terénu v predstihu možno na krásne snímky zabudnúť. A pri tom krajinka Poiplia na 1. mája jasala a príroda vyzerala ako nevesta v svadobný deň. Žlté lány repky olejnatej sa vlnili pod dotykom teplého vetríka a lúky a záhrady zdobili ovocné stromy bohato obsypané kvetmi. A nebo presýtené azúrom po celý deň hostilo slnko.

Pri kompresorovej stanici tranzitného plynovodu vo Veľkých Zlievciach.

Prírodná divočina …

Príchod do Malých Stracín už taký fotogenický nie je – vďaka neforemnej budove obilného sila v susedstve železničnej stanice.

Fotovlak vchádza do cieľovej stanice – nákladiska Veľký Krtíš.

Keď fotovlak prišiel do Veľkého Krtíša, nestrácal som ani minútku a pobral som sa hľadať pekné fotomiesto. Už roky vo mne žila predstava, že spravím krajinkársku snímku, ktorá by charakterizovala tunajšie prostredie. Intuícia ma zaviedla na kopec nad Malými Zlievcami, kde sa mi odkryla úžasná panoráma. Celá dolina Stracinského potoka ako na dlani. Na horizonte v Maďarsku pahorky Cserhátu a pohoria Mátra. Trpezlivo som čakal na vlak a občas som hodil pohľad k slnku či neprichádza fotomrak. Nebo zostalo čisté. K priecestiu sa krátko pred príchodom vlaku priblížila žltá fabia, ktorá ladila nielen s vlakom ale aj s rozkvitnutou repkou.

Vidiecka harmónia v Malých Zlievciach.

K takejto dedinskej panoráme aká je v Bušinciach červenožlté škatuľky lokálky pasujú.

Na odchode z Bušiniec.

Po opätovnej zastávke v Bušinciach už fotovlak MÁV zamieril k mostu cez riečku Ipeľ, ktorá tvorí hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Ukázalo sa, že žltá fabia, ktorá dekorovala unikátny záber prechodu fotovlaku cez Malé Zlievce patrí priateľovi Dodimu z Čaty. Dodi pochádza zo železničiarskej rodiny a prišiel sa sem pokochať aj so svojimi najbližšími.

Za priecestím smerom k štátnej hranici čakal na vlak priateľ Dodi a na mňa maličké aygo.

Ďalšie dve fotografie sú spomienkou na mimoriadny osobný vlak, ktorý išel na trase zo Sečan do Veľkého Krtíša a bol na slovenskej časti trate v réžii, ako som už spomenul, zvolenského motorového rušňa T466.0253 alias „Pištu“. Poiplie na oboch stranách hranice je mojou srdcovkou a rád sem vždy, keď môžem, vraciam. Za tie roky som preskúmal veľa miest pozdĺž trate a sníval som o fotografiách, ktoré jedného dňa urobím. 1. mája tohto roku mi život doprial urobiť snímky, ktoré považujem za skvost svojho fotografického archívu. Dve z nich si môžete pozrieť hneď teraz. Na prvej z nich prichádza v skoré ráno vláčik z Veľkého Krtíša do maďarskej staničky v Novohradských Sokolovciach (Nógrádszakál). V popredí je vidno trať do Sečian, kde po staničnej úvrati tento vlak pokračoval na akciu Dni Slovenských a Maďarských železníc. Na snímke urobenej z maďarského územia vidno dominanty Bušiniec a Malých Zlieviec na pozadí Krupinskej planiny s vrchmi Čiertiaž a Korpáš.

Maďarská strana Poiplia pripomína v tejto časti prériu. Na zelených pasienkoch sa stretnete so stádami kráv a koní a oku ulahodí aj panoráma so slovenskými vrchmi na severnom horizonte. Pri čakaní na návrat vlaku z Veľkého Krtíša na stráni si ma najprv zvedavo obzerala skupinka kráv. Ako neskôr vysvitlo, neboli to kravy ale stádo býkov. Môj pobyt v ich ohradenom teritóriu sa im navidomoči nepozdával a rozbehli sa ku mne. Nezostalo iné len vziať nohy na plecia a trieliť z ohrady von. Napokon sa to skončilo happyendom. Zachránil som si zdravú kožu a aj fotka sa vydarila…

Pri Novohradských Sokolovciach.

Po rozlúčke s maďarským fotovlakom som sa rozhodol, že zostanem na maďarskej strane a počkám na „Pištu“. Odskočil som si k dedinke Muľa vyfotiť motorový vlak v podaní „Hurvínka“ na druhej strane Ipľa a vrátil som sa do Malých Zlieviec. Po chvíli čakania sa na obzore zjavil prichádzajúci motorový vlak s T466.0253. Oko fotaparátu teraz mierilo zo Slovenska na juh, na miesto v Maďarsku, kde som ráno spravil predošlý záber. Vľavo sa črtá veža kostola v Nógrádszakále, bližšie k strede snímky budovy kompresorovej stanice plynovodu a pahorky pohoria Cserhát.


„Pišta“ ukrajuje kilometre na trati v údolí Strracinského potoka a smeruje so svojím vlakom do Veľkého Krtíša …

Namaškrtený vzácnymi fotografickými príležitosťami som si nenechal ujsť možnosť vyfotiť si spiatočný vlak na maďarskej časti peáže. Pielsticky nie sä na tejto trati neznáme. Veď slávnostný vlak pri otvorení trate do Veľkého Krtíša v upršaný zimný deň 27. februára 1978 viezol tiež pielstick – T466.0026. Neskôr tieto zaujímavé motorové rušne istý čas na trati jazdili.


Nostalgia jedného májového dňa … mimoriadny osobný vlak prichádza po peážnej trati do Novohradských Sokoloviec v Maďarsku.

V niektorom z ďalších putovaní po Poipeľskej železnici vás opäť zavediem do tohto čarokrásneho kúta našej planéty. Opíšem príhody a zážitky z cestovania z Lučenca do Štúrova, ktoré som uskutočnil v jeden júlový vlakom, autobusom a peši.

Na záver ešte jedna chuťovka: Túlavá – 850.018 s meracím vozňom pred dvoma rokmi v stanici Malé Straciny.


850.018 s meracím vozňom 19. mája 2008 v Malých Stracinách.


Ďakujeme za skvelú možnosť, ktorú nám poskytli organizátori jazdy fotovlaku MÁV do Veľkého Krtíša a tešíme sa na ďalšie stretnutia pri podobných akciách či už na Slovensku alebo v Maďarsku.
Köszönöm barátok!
🙂

Na záver ešte spomeniem, že pred dvoma rokmi išiel po dlhom čase po trati peážnej trati z Lučenca do Veľkého Krtíša vlak s cestujúcimi. Bol to vlak organizovaný portálom Railpage. Fotoreportáž si môžete pozrieť ak kliknete: TU

Text a foto: 2010 © PhDr. Marián Dujnič (nickname Garin)

Pridajte sa do diskusie!

1 komentár k: Do Veľkého Krtíša s maďarským fotovlakom

gilbert zo dňa 3.2.2022 12:05

Môžem použiť niektoré Vaše fotografie z tejto trate? Gilbert

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zadajte správnu hodnotu *