Váš železničný magazín
Registrovať sa

Desaťročie od hromadného zastavenia regionálnej dopravy

Slovensko - História 2.2.2013 11:00 Ing. Michal REPKO Zobrazené: 6792

Píše sa január 2003 a my sa z médií dozvedáme o veľkých plánoch vtedajšej Železničnej spoločnosti, a.s. (ZSSK). Vedenie tohto štátneho železničného dopravcu, ktorý sa len rok pred tým transformoval z unitárnych Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), sa rozhodlo hromadne pozastaviť osobnú dopravu na väčšine regionálnych tratí u nás. Uverejnenie nelichotivého zoznamu 25. tratí „na zrušenie“, vyvolalo veľký odpor, s ktorými sa rozhodli bojovať nielen dotknuté obce, ale aj samotní železničiari prostredníctvom svojich odborových organizácií. Pochopiteľne ani jedna zo strán sa nemienila vzdať bez boja. Napokon to celé skončilo jedným z najväčších štrajkov v histórií samostatnej Slovenskej republiky.

Hromadné zastavenie regionálnej železničnej osobnej dopravy, obhajovala Železničná spoločnosť, a.s., vysokými nákladmi na prevádzkovanie takejto dopravy. Celý problém s vysokoneefektívnou regionálnou dopravou nastal potom, čo bola schválená transformácia železníc na Slovensku. Nie aby transformácia nebola potrebná, no nerátalo sa s istými skutočnosťami. Slovenské železnice sa už pred plánovanou transformáciou nachádzali v zlom hospodárskom výsledku. Strata sa prehlbovala predovšetkým z viny štátu, ktorý si neplnil záväzky voči Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR). Rozdelením, do vtedy jedného veľkého štátneho podniku, na dopravcu (ZSSK) a manažéra infraštruktúry (ŽSR) sa problém financií len prehĺbil. Po transformácií železníc, ZSSK prichádza na fakt, že poplatok ŽSR za poskytnutie dopravnej cesty je privysoký. V snahe zlepšiť svoje hospodárenie, prichádza s drastickým riešením. Niet sa ani veľmi čomu čudovať, veď poplatok za poskytnutie dopravnej cesty bol donedávna jeden z najvyšších v Európe.

No vráťme sa k januáru 2003. Po neúspešných rokovaniach pristupujú železniční odborári spočiatku k výstražnému štrajku. Ten trval 6 hodín a konal sa 29.1.2003 medzi 3. hodinou nočnou až 9. hodinou dopoludnia. Nakoľko sa výstražným štrajkom nič nevyriešilo, železnice vyhlasujú neobmedzený štrajk, ktorý začal 31.1.2003 v neskorých večerných hodinách a mal trvať až do vyriešenia situácie. Nakoniec bol štrajk po troch dňoch centrálnym štrajkovým výborom prerušený, na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. o údajnej nezákonnosti štrajku. Vlaky začali na sieti ŽSR znovu premávať 4.2.2003.

Železnice plánovali zastavenie osobnej dopravy k pravidelnej zmene grafikonu vlakovej dopravy (GVD). Ako to už býva zvykom, zmena GVD sa mala uskutočniť v noci zo soboty na nedeľu (01./02.02.2003). Pozrime sa už ale bližšie na zoznam ohrozených tratí, ktorý vydala Železničná spoločnosť, a.s., ešte pred samotným štrajkom.

Zoznam 25. tratí, na ktorých ZSSK plánovalo v roku 2003 zastavenie dopravy:

Trať č.: Trať, resp. traťový úsek:
112 Zohor – Rohožník – Plavecký Mikuláš
113 Zohor – Záhorská Ves
117 Jablonica – Brezová pod Bradlom
124 Nemšová – Lednické Rovne
126 Žilina – Rajec
134 Šala – Neded
136 Komárno – Kolárovo
141 Kozárovce – Lužianky
142 Zbehy – Radošina
143 Trenčín – Chynorany
144 Prievidza – Nitrianské Pravno
151 Zlaté Moravce – Úľany nad Žitavou
152 Štúrovo – Levice
153 Zvolen – Šahy – Čata
153 Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica
161 Lučenec – Kalonda
163 Katarínska Huta – Breznička
165 Plešivec – Muráň
166 Plešivec – Slavošovce
167 Dobšiná – Rožňava
168 Moldava nad Bodvou – Medzev
175 Rimavská Sobota – Poltár
186 Spišská Nová Ves – Levoča
192 Vranou nad Topľou – Trebišov
195 Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany
Vo vyššie zobrazenej tabuľke sú červenou farbou uvedené trate (traťové úseky), na ktorých nebola od roku 2003 už nikdy znovu obnovená železničná osobná doprava. Práve tieto trate si dnes v tichosti pripomínajú neslávne 10. výročie od zastavenia pravidelnej dopravy. Na zvyšných tratiach bola doprava neskôr obnovená. Dnes je situácia ale taká, že niektoré trate sú opäť bez vlakového spojenia. My sa ale zameráme na tie trate, pre ktoré bol rok 2003 osudným.

Trať 112: Zohor – Rohožník – Plavecký Mikuláš

Jednokoľajná neelektrifikovaná trať na úpätí Malých Karpát v Záhorskej nížine. Vďaka výstavbe cementárne v Rohožníku v 70. rokoch, prešla trať v úseku Zohor – Rohožník rekonštrukciou. Koncová stanica Plavecký Mikuláš je umiestnená približne 2 kilometre od centra obce, čo neprispelo k vysokému využívaniu železničnej osobnej dopravy. Po zastavení dopravy bola založená Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť (BRKS), ktorá sa rozhodla osobnú dopravu obnoviť. Prvotné plány hovorili o znovu zavedení vlakov už v septembri 2003, no kvôli problémom s odkúpením železničných vozidiel bola osobná doprava obnovená až k zmene GVD, dňa 14.12.2003. Osobné vlaky boli vedené počas pracovných dní a to už len v úseku Zohor – Rohožník. Nadšenie z čiastočného obnovenia netrvalo dlho. Doprava bola nakoniec opäť zastavená, a to 6. marca 2005. Mimoriadne jazdy na hrad do Plaveckého Podhradia pravidelne organizuje Klub priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava.
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 112

Záber zachytáva motorový vozeň 810.066 na MOs 22 508. Plavecký Mikuláš, dňa 25.5.1997. Foto: © Ján HORNÍK

Osobný vlak 2214 do Plaveckého Mikuláša pod zrúcaninou Plaveckého hradu, dňa 10.7.2001. Foto: © Branislav GREBEČÍ

Trať 117: Jablonica – Brezová pod Bradlom

Trať vedie údolím Brezovského potoka na úpätí Malých Karpát a jej dĺžka je približne 12 kilometrov. Končí na začiatku mesta Brezová pod Bradlom, ktoré je od centra vzdialené približne 2 km. Kraj je známy predovšetkým ako rodisko generála M. R. Štefánika. Ten je pochovaný v mohyle na neďalekom vrchole Bradla. Počas výstavby tejto trate sa uvažovalo s vybudovaním železničného prepojenia Plaveckého Mikuláša s Jablonicou a Brezovou pod Bradlom až do Myjavy. To sa však ale nikdy nezrealizovalo. Do zastavenia dopravy boli osobné vlaky vedené predovšetkým motorovým vozňom radu 810. Na trati sa od zastavenia železničnej dopravy konalo už viacero mimoriadnych jázd. Jednou z nich bola aj 7. narodeninová jazda portálu VLAKY.NET, ktorá sa uskutočnila 19. mája 2011.
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 117
Motorový vozeň 810.562 s Os 2808 v Brezovej pod Bradlom, dňa 18.4.2001. Foto: © Branislav GREBEČÍ

Trať 124: Nemšová – Lednické Rovne

Sklárne v Lednických Rovniach boli najväčším dôvodom vybudovania tejto jednokoľajnej trate. Železničná trať je situovaná na pravom brehu rieky Váh na úpätí Bielych Karpát. Rok 2003 bol osudným aj pre túto trať a to aj napriek tomu, že konečná stanica sa nachádza len 500 m od centra obce Lednice Rovne. Až do zastavenia osobnej dopravy boli vlaky zabezpečované motorovými vozňami radu 830 a sporadicky radom 850 z depa Trenčianska Teplá. Koncom októbra 2010 sa konala mimoriadna jazda k 100. výročiu od vybudovania trate. Domáci tak mali možnosť sa previezť parným vlakom na čele ktorého bola Ušatá z Prievidze.
Odkaz na reportáž: 100 rokov trate Nemšová – Lednické Rovne
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 124
Príchod Os 3610 s motorovým vozňom 850.007 do Lednických Rovní. Na čele vlaku bol motorový rušeň 742.387. V pozadí sú dobre viditeľné tunajšie sklárne, dňa 16.3.2001. Foto: © Branislav GREBEČÍ

Stanica Pruské s motorovým vozňom 830.228 a vozíkom MUV. Os 3606, dňa 16.3.2001. Foto: © Branislav GREBEČÍ

Trať 136: Komárno – Kolárovo

Železničná trať z Komárna do Kolárova (kedysi Gúty) vedie rovinatým územím Podunajskej nížiny. Prevádzka na tejto takmer 26 kilometrovej trati bola spustená v roku 1914, čím sa radí k jednej z najmladších regionálnych tratí u nás. Neskôr sa uvažovalo s predĺžením trate až do Šale cez Neded. Celá myšlienka skrachovala na nutnosti vybudovania mostu cez Malý Dunaj, ktorý by bol finančne veľmi náročný. Osobné vlaky tvorili motorové vozne radu 810. Od 22. decembra 2006 je pre zlý technický stav zvršku zastavená akákoľvek doprava na trati. Je možné očakávať, že túto trať postretne rovnaký osud ako už neexistujúcu trať Poltár – Rimavská Sobota, na juhu stredného Slovenska.
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 136

Trať 141: Kozárovce – Lužianky

Ťažko hovoriť o tejto trati ako regionálnej. Aj napriek tomu, že kedysi dávno tvorila významné spojenie Leopoldova so Zvolenom, cez Lužianky, Zlaté Moravce a Kozárovce, dnes je táto trať takmer nevyužitá. Pred približne 20. rokmi po tejto trati premával ešte aj rýchlik, ktorý niesol názov Tekov. Neskôr bol vedený už len ako zrýchlený vlak do Zvolena až bol napokon úplne zrušený. Do roku 2003 premávali po tejto trati už len osobné vlaky. Zašlú slávu rýchlika Tekov si pri svojej 3. narodeninovej jazde pripomenul portál VLAKY.NET v máji 2007.

Osobný vlak 5156 s motorovým vozňom 810.661 vchádza do Zlatých Moraviec, dňa 12.10.2001. Foto: © Branislav GREBEČÍ


Motorový vozeň 810.554 zachytený na moste neďaleko obce Slažany, dňa 12.10.2001. Foto: © Branislav GREBEČÍ

Trať 142: Zbehy – Radošina

Trať vedie zvlnenou krajinou Nitrianskej pahorkatiny sledujúc tok potoka Radošinka a končí v Radošine na úpätí Považského Inovca. Neskoršie plány o predĺžení trate do Piešťan sa nerealizovali, z dôvodu vysokých nákladov potrebných na vybudovanie tunela. Konečná stanica v Radošine sa nachádza neďaleko centra. Výpravná budova si zachovala pôvodný ráz typický pre Uhorské železnice. Ako na väčšine lokálnych tratí, tak ani tu tomu nebolo inak. Osobná doprava bola zabezpečovaná motorovými vozňami radu 810 z depa Leopoldov.
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 142

Stretnutie motorových vozňov 810.648 a 810.581 v Radošine, dňa 16.2.2001. Foto: © Branislav GREBEČÍ


Motorák 810.648 ako Os 5311 čaká na svoje križovanie v žst. Kapince, dňa 16.2.2001. Foto: © Branislav GREBEČÍ

Trať 153: Zvolen – Šahy – Čata

Táto 74 kilometrová trať vedie zo Zvolen cez okresné mesto Krupinu, Dudince až do pohraničných Šiah. Do ukončenia pravidelnej osobnej dopravy tu boli nasadzované motorové vozne radu 850, resp. 851 s príslušnými prívesnými vozňami. Na rozdiel od iných „zrušených“ tratí, kde sme mohli stretnúť prevažne len motorové vozne radu 810. Prvotné úvahy Železničnej spoločnosti, a.s., hovorili o nahradení železničnej dopravy autobusmi v réžii ZSSK. K tomuto kroku chceli železnice pristúpiť práve z dôvodu vysokého poplatku za poskytnutie dopravnej cesty. Náhrada železničnej dopravy autobusmi sa nepreukázala ako efektívna, a tak pomerne aj rýchlo stroskotala. Trať ostáva definitívne bez vlakového spojenia. Neskôr v rokoch 2006 a 2007 sa podarilo vo veľmi obmedzenom rozsahu obnoviť osobnú dopravu medzi Šahami a Dudincami. Dnes sa už ale do Dudiniec vlakom nedostanete. Jedine ak by ste mali šťastie na nejakú z mimoriadnych jázd, ktoré tu sporadicky organizuje Klub historickej techniky (KHT) Zvolen.

Odkaz na reportáž: Oslavy 160. výročia príchodu prvého vlaku na územie Slovenska úspešne začali!

Trať 161: Lučenec – Kalonda – Veľký Krtíš

Pôvodom miestna železnica Novohradskej župy v povodí rieky Ipeľ, na ktorú sa neskôr napojila trať do Malých Stracín s pokračovaním do Veľkého Krtíša. Peážna osobná doprava cez Maďarsko do Veľkého Krtíša bola zastavená 2. augusta 1992. Od tohto dátumu premávali osobné vlaku už len po pohraničnú obec Kalonda. Posledný pravidelný osobný vlak s motorovým vozňom 810 opustil Kalondu 31. januára 2003. V marci 2008 zorganizoval portál RAILPAGE.NET na tejto trati svoju historicky prvú mimoriadnu jazdu, a to motorovým vozňom M 131.1053 z Klubu historickej techniky (KHT) Zvolen. V súčasnosti sú na trati vedené už len nákladné vlaky z Bane Dolina – Malé Straciny, ktoré premávajú po tejto našej jedinej peážnej trati cez maďarský Ipolytárnoc do Lučenca.
Odkaz na reportáž: S Railpage do Veľkého Krtíša po peážnej trati
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 161

Trať 163: Breznička – Katarínska Huta

Trať do Katarínskej Huty vybudovali vďaka tunajšej sklárni. Niekdajšia samostatná Katarínska Huta je dnes už len miestnou časťou, ktorá je pridelená k obci Cinobaňa. Sláva miestnych sklárni je už tiež nenávratne preč a s ňou je ohrozená aj existencia tejto trate. Do konca pravidelnej osobnej dopravy tu premával motorový vozeň radu 810. Počas ostatných rokov tu sporadicky zavítal manipulačný vlak, ktorý viezol záťaž pre už spomínané sklárne. Na jeseň roku 2010 sme na tejto trati zorganizovali v poradí svoju druhú mimoriadnu jazdu pod hlavičkou portálu RAILPAGE.NET. Motorový vozeň radu 810 s prívesnými vozňami tak po dlhých rokoch opäť zavítal do Katarínskej Huty. V súčasnosti je na trati zastavená už aj nákladná doprava a nad jej ďalším osudom visí otáznik.
Odkaz na reportáž: Portál RAILPAGE.NET zorganizoval jazdu nostalgickým vlakom do Katarínskej Huty
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 163

810.672 čaká na odchod z Katarínskej Huty ako vlak 6707. V pozadí sú budovy sklární. Dňa 20.6.2002. Foto: © Branislav GREBEČÍ

Trať 166: Plešivec – Slavošovce

Jednokoľajná trať v regióne Gemer, postavená ako priemyselná železnica, ktorej koniec je v slavošovských papierňach. V medzivojnovom období po násilnom odobratí južnej časti nášho územia Maďarskom, sa začalo s budovaním takzvaných Gemerských spojok. Tie mali prepojiť Tisovec s Nižnou Slanou cez Revúcu a Slavošovce. Výstavba trate sa začala, no k jej sprevádzkovaniu už nikdy nedošlo. Pamiatkou na tieto časy ostali vybudované tunely, viadukty a iné stavby železničného spodku. Veľký boom v objavovaní zabudnutých gemerských spojok nastal po 4. narodeninovej jazde portálu VLAKY.NET, ktorá sa konala v máji 2008.
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 166

Motorový osobný vlak (MOs) 6906 v podaní „motoráka“ 810.453 na ceste do Slavošoviec. Plešivec, dňa 10.10.1998. Foto: © n HORNÍK

Trať 167: Rožňava – Dobšiná

Pôvodne postavená ako gemerská priemyselná železnica v povodí rieky Slaná v Slovenskom Rudohorí. Trať ma dĺžku približne 26 kilometrov a je ukončená na začiatku banského mesta Dobšiná, približne 1,5 kilometra od centra. Vďaka baniam tu bola kedysi silná nákladná doprava, tá ale časom výrazne opadla. Osobné vlaky boli tvorili motorové vozne radu 810 až do zastavenia pravidelnej osobnej dopravy v roku 2003. V uplynulých rokoch bola osobná doprava ešte okrajovo obnovená v úseku Rožňava – Rožňava mesto, za účelom lepšej dopravy do centra Rožňavy. Tá ale bola neskôr taktiež opätovne zrušená. Tradíciou sa už ale pomaly stávajú mimoriadne jazdy, ktoré tu organizuje Klub historických koľajových vozidiel (KHKV). Motorový vozeň M 131.1125 „Magda“ z Hanisky pri Košiciach, plánuje aj tento rok zavítať na túto zabudnutú gemerskú trať. Mimoriadna jazda pre verejnosť sa bude konať 17. mája 2013.
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 167

Na tejto snímke je zachytený motorový vlak krátko po príchode do stanice Dobšiná. Cestujúcich viezol „motorák“ 810.451 s prívesným vozňom. Dňa 7.4.2002. Foto: © Pavel CHOMJAK


Záber motorového vozňa zachytáva posun pri stanovišti výhybkára na rožňavskom zhlaví žst. Dobšiná. Dňa 7.4.2002. Foto: © Pavel CHOMJAK

Trať 168: Moldava nad Bodvou – Medzev

Jednokoľajná 15 kilometrová regionálny trať v povodí rieky Bodva na úpätí Národného parku Slovenský kras. Do trate bola zaústená vlečka z Bane Lucia, ktorá sa napája pri obci Počkaj. Znesená bola po skončení ťažby v bani a to približne v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Región je známy predovšetkým Jasovskou jaskyňou. Medzev ako konečná stanica je zároveň aj rodiskom nášho bývalého prezidenta p. Rudolfa Schustera. Do ukončenia pravidelnej dopravy boli na trati nasadzované motorové vozne radu 810.
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 168
Celkový pohľad na železničnú stanicu Medzev v smere od Moldavy nad Bodvou s motorovým vozňom 810.355. Dňa 7.4.2002. Foto: © Pavel CHOMJAK


Premonštrátsky kláštor v Jasove tvorí pozadie motorovému vozňu 810.463 na vlaku 7104, dňa 31.12.2001. Foto: © Branislav GREBEČÍ

Trať 175: Poltár – Rimavská Sobota

Táto regionálna trať kedysi spájala trate Lučenec – Utekáč a Jesenské – Tisovec. Z dôvodu zlého technického stavu trate bola doprava zastavená k októbru 2000. Motorové osobné vlaky vedené vozňami radu 810, boli ešte vtedy unitárnymi Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR) nahradené autobusovou dopravou. V roku 2003, kedy došlo k masívnemu rušeniu regionálnych tratí, bola táto náhradná autobusová doprava (NAD) zrušená. O niekoľko rokov neskôr konkrétne v máji 2007 bola trať oficiálne vymazaná zo zoznamu tratí ŽSR. Súhlas na zrušenie trate vydalo ešte vtedajšie Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (MDPaT SR). Po trati ostalo len zjavné zemné teleso, ktoré je dobre viditeľné na mnohých miestach. Zaujímavosťou je aj opustený tunel a plán samospráv vybudovať na pôvodnom telese cyklotrasu.
Aj takáto rušná bola kedysi stanica v Rimavskej Sobote. Na prvej koľaji pred staničnou budovou stojí MOs 21 805, pripravený vyraziť na svoju trať do Poltára. Dňa 8.5.1998 bol na čele tohto vlaku motorový vozeň 810.542. Foto: © n HORNÍK

Trať 186: Spišská Nová Ves – Levoča

Železničná trať vedie v údolí Levočského potoka na hranici Košického a Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Takmer 13 kilometrová trať je ukončená približne jeden kilometer od historického centra Levoče. Po zastavení osobnej dopravy v roku 2003 bolo zo strany občanov i samospráv vyvíjané veľké úsilie na obnovu železničnej osobnej dopravy. Viaceré rokovania i prisľúbené termíny k opätovnému zavedeniu dopravy vyrezali sľubne, no napokon všetky snahy stroskotali a tieto dve okresné mesta ostali bez vlakového spojenia. Vlaky osobnej dopravy boli zabezpečované v zložení 810+011+810 a pred úplným zastavením dopravy to bol riadiaci vozeň 912+811. Počas mariánskej púte sú už tradične počas jedného víkendu zavádzané vlaky, no v žiadnom prípade sa tu nedá hovoriť o pravidelnej osobnej doprave.

Odkaz na reportáž: Fotojazda na „Levočanke“ s motorovým vozňom M 240.0042
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 186

Motorový vozeň 810.442 s vlakom 8506, v pozadí mesto Levoča, dňa 1.1.2001. Foto: © Branislav GREBEČÍ

Trať 192: Vranou nad Topľou – Trebišov

Jednokoľajná trať v zemplínskom regióne na ľavom brehu rieky Topľa. Tvorila spojnicu miest Vranou nad Topľou cez Sečovce do Trebišova. Osobná doprava bola zabezpečená opäť všade prítomnými motorovými vozňami radu 810. Po zastavení verejnej železničnej dopravy sa dlhšiu dobu na trati neorganizovali žiadne mimoriadne jazdy osobných vlakov. V poslednom období sa tu konali mimoriadne jazdy s motorovým vozňom M 131.1125 „Magda“ z Klubu historických koľajových vozidiel pri rušňovom depe Haniska pri Košiciach, pod názvom Sečovská strela.
MOs 28 509 s motorovým vozňom 810.005 na ceste do Vranova nad Topľou. Trebišov, dňa 14.4.1995. Foto: © Ján HORNÍK

Na záver mi dovoľte poďakovať všetkým kamarátom, známym a kolegom, ktorí mi ochotne pomáhali pri tvorbe tohto článku. Verím, že oceníte ich čas, ktorý museli stráviť pri hľadali vo svojich archívoch, aby sa s vami mohli podeliť o tieto už historické zábery.

Titulná fotografia: Opustená trať č. 186 Spišská Nová Ves – Levoča. Foto: Michal REPKO

Text: © 2013 Michal REPKO
Historické cestovné poriadky: © 2013 Ján HORNÍK
Fotografie – archív: © 2013 Branislav GREBEČÍ, Ján HORNÍK, Pavel CHOMJAK

Pridajte sa do diskusie!

5 komentárov k: Desaťročie od hromadného zastavenia regionálnej dopravy

362.005 zo dňa 2.2.2013 13:23

Na oba štrajky sa veľmi dobre pamätám. Bolo to neuveriteľné! Dúfal som, že keď padne ekonomika na lopatky a budú dotlačené strategické podniky na Slovensku blízko k enormným finančným škodám, že ktosi vplyvný príde do toho trápneho bratislavského parlamentu plného neschopných ľudí, buchne po stole, a behom pár minút všetko vyrieši. No samozrejme keďže nežijeme v demokratickom štáte, tak nepretržitý štrajk bol odvolaný i za cenu porušenia Ústavy SR. Keďže už nebolo vyššej moci, tak každý sklopil hlavu aj kvôli vyhrážaniu sa prepustením, atď. a dodnes každý drží hubu a krok, čo niekomu poriadne vyhovuje. Žiaľ, žijeme v skorumpovanom byrokratickom bordeli, v ktorom kto má trošku viac peňazí, robí si čo chce a kedy sa mu zachce!
Súčasný GVD tu máme po dlhoročných prázdnych sľubov integrovaný dopravný systém (na rozdiel od západných susedov, kde v Prahe oslavujú 20 rokov PID), ktorý kompetentní totálne domrvili na celej čiare. Za to by som ich okamžite ku dňu 9.12.2012 vyhádzal z tých miest a zažaloval za poškodzovanie verejných záujmov.
Hanba! Hanba! Hanba!
Podobné je to aj v iných odvetviach viď školstvo, zdravotníctvo,… čo je dosť závažné, nakoľko sa tu ktosi zahráva s aj tak už nejasnou budúcnosťou slovenského národa!

Reagovať

okuliarnik zo dňa 2.2.2013 13:55

kritizovať môže ten, kto niečo dokázal, ako pozerám tvoje fotografie…mal by si skôr mlčať
všetky tri články na RT,ZN aj tu sú výborné a myslím si, že posudzovať môže niekto za kým je vidieť kvalita či už článková alebo fotografická, čo v tvojom prípade vidieť nieje

Reagovať

754055 zo dňa 2.2.2013 18:13

Zvláštny názor …
Takže keď si pofotím čo najviac áut v okolí, bude zo mňa lepší šofér ? Nemusíš odpovedať, vizitku si robí každý sám.

Reagovať

neandertal zo dňa 3.2.2013 6:56

Zaujímavý článok , žiaľ v trende sa nič nezmenilo a postupná likvidácia osobnej železničnej dopravy na regionálnych tratiach pokračuje a dostupnosť územia železnicou sa znižuje, čo núti cestujúcich k tomu, aby sa preorientovali na iný druh dopravy. Je zaujímavé, že sebazničujúci trend vedenie železníc vôbec nevzrušuje. Po nás potopa. :pipi:

Reagovať

festo zo dňa 3.2.2013 15:51

Smutná spomienka. Žiaľ, ako bude rásť na Slovensku nezamestnanosť a budú sa zatvárať fabriky. Budú sa rušiť aj vlaky :sorry:

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte správnu hodnotu *