Viackrát sa mi dostala do rúk kronika obce Alekšince. Veľmi rád som v nej listoval a čítal, čo zapísali vtedajší kronikári. Časom som si urobil aj zopár výpiskov, ktoré obsahovali informácie týkajúce sa železnice. Železničná trať pretína obec od roku 1898, ale snáď prvá zmienka o železnici je v kronike až v roku 1919. Teda, to neviem s istotou potvrdiť, pretože existuje ešte stará kronika, písaná v maďarčine, len akosi sa v 90. rokoch stratila z obecného úradu.
Podľa rozprávania starších ľudí v obci, železnicu v Alekšinciach v medzivojnovom období využíval na nakládku – vykládku tovaru veľkostatok Jozefa Deutelbauma a veľkostatok diószegského /dnešné Sládkovičovo/ cukrovaru. Spolu zamestnávali cez 500 ľudí. V tej dobe sa nakladala najmä cukrová repa. Ale vozil sa aj stavebný materiál a palivá. V tomto čase bola na území obce využívaná aj úzkorozchodná železnica spájajúca železničnú stanicu Alekšince a majer Lahne. Vozíky s repou ťahali kone, prípadne voly. Zaujímavé je, že v kronike som sa o železničke nikde nedočítal. Pritom miestny obyvatelia ešte dnes poľnú cestu – vlastne násyp, kadiaľ viedla železnička prezývajú ,,štrečka“. Po železničke ostali ešte stopy v podobe dvoch pozostatkov mostov pri terajšej železnici. A samozrejme veľa obyvateľov využívalo koľajnice zo železničky pri stavbe domov a pod.. Napríklad môj ujo mal koľajnice pod včelími úľmi. Kamarát, ktorý kúpil dom po jednom starom dedovi v Alekšinciach, ich má vo vinici, ako podporné stĺpy.
Pozostatok jedného z dvoch mostov úzkorozchodnej železničky v obci.
Blízko železničnej stanice je prerobený obchod z budovy váhy diószegského cukrovaru. Pred obchodom zostalo dokonca kovové torzo váhy.
Po 2. svetovej vojne bola železnica využívaná miestnym JRD a štátnymi majetkami. V Alekšinciach ešte do roku 1972 fungovala tehelňa, ktorá bola zriadená ešte pred 2. svetovou vojnou, súkromným staviteľom Jurajom Bocianom, na ručnú výrobu tehál, neskôr na strojovú výrobu. Po roku 1972 bola technológia premiestnená do Zlatých Moraviec. Či aj tehelňa využívala železnicu sa mi zatiaľ nepodarilo zistiť. Zato vraj poľnohospodárske podniky využívali železnicu veľmi často. Ľudia majú dodnes v pamäti ranný manipulačný vlak o piatej ráno a jeho hlučný posun. Radi spomínajú, ako sa do obce dostávali vagóny sušených ďatlí, ako krmivo pre dobytok. Pričom toto sušené ovocie sa u nás teraz draho predáva na vianočné stoly.
Po roku 1989 sa poľnohospodárske podniky sprivatizovali (ako je na Slovensku zvykom, tak aj dopadli) a nakládka – vykládka postupne upadla tak, že v októbri 2010 bola manipulačná koľaj č. 5 pri nakladacej rampe vytrhaná.
Smutný pohľad na už nepoužiteľnú nakladaciu rampu.
No poďme však k zápisom miestnej kroniky, kde sa spomína železnica. Jedná sa väčšmi o citácie, preto sa prosím nepozastavujte nad niektorými historizmami. Škoda, že v kronike sa nenachádzajú nejaké dobové fotky. Aby článok nebol nudný, doplnil som zopár fotografií z dnešnej doby.
Rok 1919
28.12.1919 sa prednosta železničnej stanice v Alekšinciach Koloman Budyka so svojimi zamestnancami Karolom Suchanom a Vavrincom Zmetakom dostali do sporu s richtárom Budkom na schôdzi Ľudovej strany. Ich spor vyriešil Slúžnovský úrad v Hlohovci.
Stanica pekne nasvietená , na bagetu už nevyšlo.
Rok 1927
Do roku 1927 bola v Alekšinciach nádražná stanica s prednostom a telegrafom. V rokoch hospodárskej krízy železníc (klesajúca preprava), štátna správa premenila stanicu na zastávku, provoz ktorej obstaráva železničný zriadenec. Susedné obce železničná trať spája Alekšince na západe s Rišňovcami (4 km), na východe s Andačom (3 km), severne ležia Lukáčovce (3,6 km), južne Ujlak (poľnou cestou 6 km). Vlakové spojenie s mestami Nitrou a Hlohovcom obstaráva 6 vlakových spojov denne.
Minuloročná jazda albatrosa do Bojníc.
Rok 1928
25. októbra 1928 zdelilo poštové riaditeľstvo v Bratislave, že v obci zriaďuje poštovňu. Poštovňa funguje tak, že zásielky neevidované preberá pri vlaku o pol deviatej hodine ráno, ostatné zásielky eviduje najprv poštový úrad v Rišňovciach, a iba na druhý deň odosiela ich poštovnik doručeniu. Zásielky z Alekšiniec oddáva poštovňa pri vlaku o pol šiestej hodine večer.
Úrady v obci
Vzájomné nažívanie občanov je naskrze veľmi dobré. Štátne úrady v obci sú: Štátna ľudová škola, so správcom Jaroslavom Vlčkom, Železničná stanica, so správcom Františkom Novosadom, Poštovňa s vedúcou Oľgou Kratochvílovou. Správu diószégského hospodárstva vedie inžinier Hugo Wurzinger.Správcom Ľudovej školy hospodárskej je štátny učiteľ Ladislav Frlička.
V roku 2010 sa na stanici dal vyfotiť vrútocký sergej.
Rok 1937
Rozšírenie železničnej stanice
V roku 1937 bola rozšírená železničná stanica o jednu koľaj k novému skladisku. Staré, drevené a priestranné skladisko tovaru zo strany Rišňoviec bolo rozobrané a základy vykopané. Z druhej strany staničnej budovy bolo vystavené nové, murované skladisko s rozmermi asi 5×5 m. Ostatné tri koľaje boli predlžené smerom k Rišňovciam viac, k Alekšinciam menej. Na obidvoch stranách boli vystavané búdky pre výhybkárov. Boli tiež postavené návestidlá. Zavedený bol telefón. Železničná zastávka bola premenovaná na nákladnú a osobnú stanicu.
Rišňovské zhlavie žst. Alekšince
Rok 1938
Už v novembri začali sem prichádzať z odstúpeného územia železniční zamestnanci a iní štátni úradníci. Títo boli čiastočne tu a čiastočne v iných miestach umiestnení. I kolonisti boli z odstúpených krajov vyháňaní a uchyľovali sa tam, kde len mohli. Každý čakal, že toto kruté rozhodnutie bude zmenené, opravené v prospech Slovákov. Do našej obce sa prisťahovali: železničiari- Štefan Hlinka, Martin Chinoracký, Jaroslav Reichard, Ján Palacka.
Vidieť tento stroj na tejto trati už nie je nič mimoriadne.
Rok 1939
Železničný strážny oddiel
Dňa 30. augusta z rozkazu okresného veliteľa HG, postavilo miestne veliteľstvo HG Železničný strážny oddiel na železničnej stanici v Nitre, v počte 1 veliteľ + 6 strážnych. Títo konali službu a striedali sa po zmenách až do 18. septembra, kedy bol ŽSO zrušený. Strážnu službu konali aj nevojaci. Všetci boli oblečení vo vojenských rovnošatách a mali zbrane.
Ušatá v roku 2011 v žst. Nitra.
Rok 1940
Úprava trate
Istej kladnej zmeny nadobudla obec pri úprave trate, keď sa previedli väčšie zmeny v položení b koľajníc v smere Hlohovec- Zbehy a juhovýchodnej časti obce.
Úpravy na trati sú ešte aj dnes dobre viditeľné pri predzvesti od Zbehov. V tráve sa dá nájsť dokonca starý hektometrovník s označením Slovenských železníc.
Fotografia ranného rýchliku Bojnice je tiež zhotovená zo starého násypu, ktorý je dobre viditeľný v známom alekšinskom oblúku.
Rok 1941
Ešte krajšia úroda bola pri okopaninách. Nielen, že sa odovzdalo približne stanovené, ale toto sa temer zdvojnásobilo. Tak namiesto stanovených 90 vagónov cukrovej repy, ktorá sa mala odovzdaťštátu, odovzdaných bolo vyše 190 vagónov repy. Takáto pekná úroda bola temer u všetkých okopanín. Pekná bola úroda zemiakov a kukurice. V tomto roku neevidovala obec ani jedného nezamestnaného.
Repné vlaky by ste na tejto trati už hľadali márne, zato kameň na stavbu koridoru sa tu vozí bežne.
Rok 1949
Vítanie prezidenta
26. augusta 1949 prešiel cez našu obec, vlakom, prezident Klement Gotwald s manželkou a sprievodom. Išiel na oslavy Slovenského národného povstania do Zvolena. Pri pekne vyzdobenej staničnej budove sa zhromaždilo obyvateľstvo s miestnou hudbou, aby takto uvítalo nášho prezidenta.ČSM išla aj autami do Topoľčianok, kde mal prezident Klement Gotwald prejav.
Rok 2002
Tragédia na železnici
V sobotu 30. novembra nákladný vlak zachytil a usmrtil pri železničnom priecestí na začiatku Hlavnej ulice, 17 ročného Petra Vargu z Nitry, ktorého rodičia majú v tunajšej obci chalupu.
Miesto nešťastnej udalosti.
Rok 2003
Zmeny na železnici
V tomto roku došlo k reorganizačným zmenám na slovenských železniciach. Niekoľko železničných tratí pre osobnú prepravu sa zrušilo celkom a mnoho spojov sa obmedzilo. Vyvolalo to protesty medzi občanmi, dokonca železničiari vstúpili do celoslovenského štrajku. Spojenie Nitra- Hlohovec, ktoré prechádza cez našu obec, sa ustálilo na osem spojov denne (motorové vlaky typu ,,810“), v oboch smeroch. Nepríjemnú skutočnosť zažili 2.2. tí občania, ktorí dochádzajú za prácou najmä do Čabu, alebo majú príbuzných smerom na Radošinu. Trať Zbehy- Radošina bola pre osobnú prepravu zrušená.
Dlhé roky zabezpečovali osobnú dopravu na trati Leopoldov – Nitra MV 810.
Niektoré Os patrili aj 750 – kam.
Dnes je to rad 813 a 861.
Trať do Radošiny osirela. V roku 2012 sa po nej previezol aj tento výletný vlak.
Rok 2010
6.5. bola v dedine veľká búrka, zalialo cesty i záhrady. Z rolí nad chodníkom na Žomboch splavilo ornicu, ktorá miestami zneprejazdnila chodník, štátnu cestu a zatiekla i na koľajnice a prístupovú cestu na železničnú stanicu.
Pohľad do stanice po opadnutí vody v máji 2010.
Tak, asi toľko z miestnej kroniky v Alekšinciach. Ak by ste sa o obci chceli dozvedieť viac, k dispozícií je Vám internetová stránka www.aleksince.sk
Žst. Alekšince nepatrí k zaujímavým flekom pre fotografov.
No aj tu sa dajú spraviť celkom pekné fotky.
Veľkej obľube fotografov sa však teší oblúk pri rybníkoch.
Dúfam, že Vás článok aspoň trochu zaujal.
Dovidenia pri trati, priatelia!
Autor:
festo
Pridajte sa do diskusie!
Žiadny komentár k: Čo sa píše v obecnej kronike Alekšince
ASphoto
zo dňa 5.2.2013 8:36
Prijemne citanie skveleho clanku pri rannej kave 🙂 super!
Osobne ma táto obec zaujala a to svojim názvom hneď po registrácii festa na Railpage. Pôvodne som si myslel, že je to tichá skromná stanička, cez ktorú občas prejde nejaký mtorák, no z fotiek vidím, že tam bolo už všeličo
🙂
Z rozprávania starých Lukáčovčanov som počul, že vraj pôvodne mala ísť trať kdesi z Kľačian alebo Rišňoviec cez Rišňovskú dolinu a Lukáčovce priamo do Zbehov, mimo Alekšiniec a Andača. Ale že ľudia to vtedy nedovolili a tak ide viac menej okľukou cez Alekšince. Či to tak naozaj bolo neviem. Jedno je isté, dnes sú Lukáčovce dopravou takmer odrezané od sveta, cez víkend máme až 4 autobusové spoje, z toho až jeden má použiteľný prestup na vlak.
Ale skvelý článok „od nás“. Škoda, že som ešte nefotil, keď som pravidelne chodieval vlakom a na osobákoch chodili ešte veľké motory 850 + Bnp alebo Balm. :byebye:
Pridajte sa do diskusie!
Žiadny komentár k: Čo sa píše v obecnej kronike Alekšince
ASphoto zo dňa 5.2.2013 8:36
Prijemne citanie skveleho clanku pri rannej kave 🙂 super!
Peter Dirga zo dňa 5.2.2013 8:48
Pripájam sa.
Osobne ma táto obec zaujala a to svojim názvom hneď po registrácii festa na Railpage. Pôvodne som si myslel, že je to tichá skromná stanička, cez ktorú občas prejde nejaký mtorák, no z fotiek vidím, že tam bolo už všeličo
🙂
m@jo zo dňa 5.2.2013 8:54
Z rozprávania starých Lukáčovčanov som počul, že vraj pôvodne mala ísť trať kdesi z Kľačian alebo Rišňoviec cez Rišňovskú dolinu a Lukáčovce priamo do Zbehov, mimo Alekšiniec a Andača. Ale že ľudia to vtedy nedovolili a tak ide viac menej okľukou cez Alekšince. Či to tak naozaj bolo neviem. Jedno je isté, dnes sú Lukáčovce dopravou takmer odrezané od sveta, cez víkend máme až 4 autobusové spoje, z toho až jeden má použiteľný prestup na vlak.
Ale skvelý článok „od nás“. Škoda, že som ešte nefotil, keď som pravidelne chodieval vlakom a na osobákoch chodili ešte veľké motory 850 + Bnp alebo Balm. :byebye:
Milos Pjatko zo dňa 5.2.2013 10:20
Veľmi zaujímavé čitanie 🙂 zaujala ma ta uzkokoľajka škoda že o tom nebolo nič spomenuté v kronike obce.
haldo11 zo dňa 5.2.2013 13:45
parádička 😉 viac k tomu netreba, super