Čína otvorila železnicu na strechu sveta

V sobotu 1. júla slávnostne otvorili železničnú trať na streche sveta, v Tibete. Robotníci ju stavali od roku 2001 a v extrémnych vysokohorských podmienkach pri práci vraj používali aj kyslíkové prístroje. Je to diablov vynález či skvelá vymoženosť, ktorá ľuďom uľahčí život? V prípade Tibetu sa otázka, ktorá patrila do 19. storočia v súvislosti s technologickým pokrokom a britským imperializmom, dá položiť i v 21. storočí .

Pre Čínu je trať dôkazom, že dokáže i nemožné. Zo stavbárskeho hľadiska ide skutočne o mimoriadny výkon. Stavať tunely pri mínus 30 stupňoch, premosťovať dlhé, nehostinné údolia. Švajčiarske stavebné firmy, ktoré vytesali železnice do alpských brál a strání, tvrdili, že na večne zmrznutej pôde to nepôjde, alebo len veľmi ťažko.

Mýlili sa. Číňania začali stavať v roku 2001 a dnes hrdo pod červenou zástavou hlásia: Pokorili sme aj najvyššie pohorie na svete, Himaláje. Takmer tisíc kilometrov trate sa nachádza vo výške nad 4-tisíc metrov nad morom.

„Je to bezprecedentný triumf,“ povedal už vlani prezident Chu Ťin-tchao, niekoľko rokov oficiálny zástupca Číny v tibetskej Lhase. V najvyššom bode pretína trať výšku 5072 metrov nad morom.

Z Pekingu sa dostanete do tibetskej metropoly Lhasy za 48 hodín. Tibet už nebude miesto, kde putovanie po strmých cestách trvá niekoľko, často strastiplných dní. Už nebude izolované, ťažko dostupné miesto, kde si zväčša len turisti mohli dovoliť pristáť lietadlom. Lístok na klimatizovaný vlak z Pekingu s ochrannými sklami proti slnečnému žiareniu a s lekárskym tímom stojí 49 dolárov za sedadlo. Za ležadlo sa platí 158 dolárov.

Zmena znepokojuje tibetskú exilovú vládu a jej priaznivcov vo vlasti. Pred čínskymi veľvyslanectvami tento týždeň organizovali demonštrácie. Obávajú sa, že pravidelné vlakové spojenie privezie čínsku kultúru v takej miere, že ich tradície a spôsob života, ktoré od invázie čínskych vojsk v roku 1950 aj tak veľmi utrpeli, dostanú rozhodujúcu ranu. Privezie so sebou aj ďalšiu prisťahovaleckú vlnu v Číne väčšinových Chanov. Nestanú sa napokon tibetskí mnísi, takí populárni v západnej kultúre, len akýmisi postavičkami v turistickom Disneylande šikovne spravovanom miestnymi orgánmi riadenými Pekingom?

Oficiálna línia Pekingu už roky hovorí to isté – ide nám o to, aby sa zvýšila životná úroveň ľudí v zaostalom Tibete. Vlak je ďalší dôkaz, že záujem o túto provinciu je skutočným i symbolickým víťazstvom. Vláda si od trate sľubuje, že do roku 2010 sa zdvojnásobí počet turistov v Tibete a náklady na dopravu tovaru klesnú o 75 percent.

Dalajláma, pre Peking „persona non grata“, je človek s otvorenou mysľou. „Zvedavec“, ktorého vždy zaujímali aj technologické novinky, žije v exile v Indii. O železničnej trati sa zatiaľ jednoznačne nevyjadril a neodsúdil ju, ako niektoré protibetské exilové skupiny. „Samotná železničná trať nie je pre tibetských ľudí dôvodom na obavy,“ povedal pre AP jeho hovorca Thupeten Samphel. „Dôležité je, ako sa bude trať využívať.“

Zdroj: SME