Váš železničný portál
Registrovať sa

Bobiny 1. časť – roky 1984 – 1993

História 11.1.2015 8:20 M262.061 Zobrazené: 9205

Pred šesťdesiatimi rokmi bola v plnom prúde výroba dnes už legendárnych elektrických rušňov na napätie 3 000 V, ktorých radové označenie podľa Ing. Kryšpína bolo E499.0. Usporiadanie pojazdu B´o B´o im prinieslo populárnu prezývku – „bobiny“. Bobiny boli a sú mi bližšie ako iné elektrické rušne a tak počas dovoleniek od leta 1984 vo Vysokých Tatrách som neľutoval odkrojiť si malú časť času zo spoločných rodinných najmä letných výletov alebo zimných lyžovačiek na ich fotografovanie či už priamo na Štrbe alebo Poprade, ale i na ďalších miestach prvého hlavného ťahu. Neskoršie i v ich nových pôsobiskách vo východnej časti republiky.

V rokoch 1984 a nasledujúcich boli (nie len) bobiny natierané tzv, jednotným náterom prvého typu rozlišujúcim jednotlivé trakcie, uplatňovaným v praxi od 1. januára 1977. Jednosmerné elektrické rušne mali spodnú časť skrine vo farbe tmavozelenej, horná polovica bola krémová, strecha šedá a od roku 1982 bol doplnený na čelách úzky bezpečnostný pruh v šírke 30 cm vo vrchnej časti zelenej farby. Tým pádom u bobín zmizol pôvodný strieborný ozdobný pás okolo celej skrine, rovnako aj pôvodný nádherný dizajn bol fuč. No netrvalo dlho a po prekonaní určitých problémov sa strieborné pásy aspoň na časti bobín, predovšetkým spišskonovoveských a košických, znova objavili. V roku 1988 vstúpil do platnosti ďalší jednotný náter rušňov, ktorý už vôbec nerešpektoval dizajnérske danosti rušňov a tak sa elegantné bobíny premenili na zelenožlté neforemné hranoly jazdiace po koľajniciach…

Budiš teda táto reportáž malou spomienkou na ich neúnavné pôsobenie (predovšetkým) na najťažšom úseku Košicko bohumínskej dráhy a i na možnosť najazdiť ďalšie kilometre na tratiach, kde sa medená pavučina objavila práve včas na to, aby ich neúprosný osud nemusel poslať tam, odkiaľ, žiaľ, už nie je návratu.

Prvou bobinou, ktorú som fotografoval, bol zhodou okolností prvý prototyp, E499.0001 ešte v pôvodnom nátere. Ten v tom čase zodpovedal náteru jedničkových bobín (E499.1) vzhľadom na absenciu plastického ozdobného pruhu okolo celej skrine zhotoveného u prototypu z dobového dreva.

Popis rušňov a ich história sú dostatočne známe a tak nechajme radšej prehovoriť fotografie.


Prvý prototyp E499.0001 vychádza zo Štrby smerom na Východnú ešte v pôvodnom nátere v prvej dekáde septembra 1975.

Rok 1984


Bobina E499.0023 vo februári 1984 bola fotografovaná s osobným vlakom pred Vrútkami.


V období významných štátnych sviatkov bola povinnosť umiestniť na čelá rušňov oslavné tabule. Rovnako tomu bolo aj v auguste 1984, kedy niesla bobina E499.0084 tabuľu k 40. výročiu SNP.


Na rovnakom mieste pred vjazdovým návestidlom do Štrby, a s rovnakým transparentom, bola objektívom fotoaparátu zachytená v tom čase najkrajšia košická bobina E499.0081.


V auguste 1984 sa zo Štrby s osobným vlakom rozbieha E499.0075 s neodmysliteľnou „ozdobou“ na čele.


Bobina E499.0035 s čiastočne obnoveným strieborným pásom a neodmysliteľnou oslavnou tabuľou vychádza v auguste 1984 s rýchlikom zo Štrby.

Rok 1985


Po tratiach pod majestátnymi Tatrami jazdili nie len bobiny príslušné do slovenských rušňových dep, ale i stroje z Ostravy. Jedným z nich bola ostravská bobina E499.0091.


Žilinská E499.0087 odchádza zo Štrby so súpravou od vlaku EOs 1533.


Košická bobina E499.0031 stúpa s rýchlikom k Štrbe.


Jedným z vlakov, ktoré vozili bobiny, bol osobný vlak EOs 1505, na čele ktorého dňa 10. júla bol rušeň E499.0007.


V čele osobného vlaku EOs 1533 bola 10. júla žilinská bobina E499.0023.


Košická bobina E499.0066 sa blíži 15. apríla s mládežníckym expresom Ex 100 Tatran k stanici Štrba.


17. apríla spišskonovoveská bobina E499.0076 v jednotnom nátere s oranžovým bezpečnostným pruhom sa blíži s rýchlikom ER 504 k Štrbe.


Na fotografii s bobinou E499.0083 si povšimnime, že za rušňom sú dva poštové vozne a na odstavnej koľaji stojí lôžkový vozeň WLAB 038 ako súčasť tu odstavovaných vozňov pracovných vlakov.


S osobným vlakom EOs 1505 vychádza 16. apríla okolo vjazdových návestidiel sovietskeho vzoru zo Štrby spišskonovoveská bobina E499.0097, na ktorej je viditeľné zatretie čiel rušňa tmavším odtieňom zelenej farby, zvyšky strieborného pásu sú pod bočnými oknami. Rušeň bol v ŽOSke opatrený strieborným pásom, ale musel byť na príkaz správy dráhy zatretý.

Rok 1986


Lokomotívy E499.0 zasahovali tiež do postrkovej služby tak v nákladnej ako aj turnusovo v rýchlikovej doprave. Na obrázku vidíme bobinu E499.0044 na postrku nákladného vlaku pod Štrbou dňa 18. júla.


26. februára mieri do Vrútok osobný vlak v čele so spišskou bobinou E499.0049.


V Púchove pózuje fotoaparátu stroj E499.0062.


Spišská bobina E499.0014 pri odchode zo Štrby sa stretáva s postrkovým šesťkolákom E669.3.


Dňa 17. augusta sa na Štrbe k stretli žilinská bobina E499.0023 na osobnom vlaku so spišskou bobinou E499.0097 ako postrkovou, ktorá čaká spolu s iným šesťkolákom na odchod do Spišskej Novej Vsi. Nula deväťdesiatsedmička má už obnovenú časť striborného pruhu na čele.


V rovnaký deň fotografovaná na vjazde do Štrby žilinská bobina E499.0038.


Za slnečného februárového dňa plného snehu bola urobená fotografia ostravskej bobiny E499.0086 odchádzajúcej s rýchlikom zo Štrby.


Pod Štrbou, u atypického trubkového stožiaru č. 346 a pod zasneženými vrcholky Tatier s rýchlikom prechádza iná ostravská bobina E499.0051.

Rok 1987


Na rýchliku ER 503 čaká 12. apríla na čas odchodu na Štrbe žilinská prototypová bobina E499.0001.


V júli vychádza s vlakom na nesprávnu koľaj osobný vlak v čele s rušňom E499.0068.


Spišská bobina E499.0005 v prvom type jednotného náteru prechádza zastávkou Strečno s rýchlikom do Košíc. V tú dobu boli poštové vozne bežnou súčasťou diaľkových rýchlikov.


Vo februári 1987 čaká na Štrbe s rýchlikom bobina E499.0021 na ukončenie nástupu cestujúcich.


Ešte žilinská bobina E499.0034 sa predstavuje neďaleko svojho domovského depa vo Vrútkoch.


V septembri bola fotografovaná vo Vrútkach pri odchode s osobným vlakom krátko po hlavnej oprave žilinská bobina E499.0053, ktorá je opatrená už z dielní strieborným pásom a stala sa tak zrejme v tom čase najkrajšou bobinou v žilinskom depe.


Vráťme sa ale späť pod Tatry. 21. novembra bola na Štrbe taká hmla, že nebolo vidieť na koniec súpravy osobného vlaku s bobinou E499.0044, ktorá má už nový náter so strieborným pruhom a oranžovým výstražným pruhom nad rámom, aby nerušil strieborný pás.


Žilinská bobina E499.0067 odchádza zo Štrby s osobným vlakom z prvej koľaje.


Prvou bobinou, ktorá bola opatrená druhým typom jednotného náteru s celozelenou skriňou a 60 cm širokým žltým pruhom po celom obvode, bola spišská E499.0079 zachytená pri návratu zo Štrby od postrku rýchliku.


12. apríla čaká na Štrbe na odchod bobina E499.0003 s nákladom nesmrteľných električiek T3 z pražskej ČKD.

Rok 1988


Jedna zo žilinských bobín ide v apríli s nákladným vlakom v blízkosti zastávky Strečno.


Spišská bobina E499.0054 bola turnusovaná na postrkoch na štrbskej rampe zo spišskej strany. V máji nechýba ani neodmysliteľná výzdoba čiel a na boku v strede medzi oknami je znak SZM.


Ďalším mojím obľúbeným miestom na fotografovanie nie len bobín bola trať pod hradom Strečno, kde 21. mája prechádzajú s expresom Ex 330 Polónia bobiny E499.0058 (na príprahu) a E499.0030 (vlaková).


Spišská bobina E499.0063, ktorá má už jednotný náter so strieborným pásom a oranžovým bezpečnostným pruhom, čaká v Poprade na súprave rýchliku R 313 Rákoczi.


Spišská bobina E499.0068, tiež so strieborným pásom a oranžovým pruhom, prechádza s rýchlikom traťovým úsekom medzi zastávkou Strečno a rovnomenným hradom v máji 1988.


Máj 1988 je ešte obdobím, kedy cez štrbskou rampu prechádzali s rýchlikmi aj iné, ako slovenské bobiny. Na obrázku zo 7. mája je na Štrbe pripravená k odchodu ostravská bobina E499.0071 s rýchlikom R 622. Bola jednou z mála českých bobín so strieborným pásom.


S čerstvo voniacim lakom práve zastavila na Štrbe na postrku nákladného vlaku z liptovskej strany bobina E499.0075.


Spišskonovovesská bobina E499.0076 získala tento náter pri oprave v ŽOS Vrútky v polovici roka 1986. Nechýba samozrejme oslavný pozdrav na čele rušňa slávnym májovým dňom.

Rok 1989


V máji 1989 prechádzala spišská bobina už s novým počítačovým označením 140.083 pod strečnianskym hradom do Žiliny.


20. februára zastavuje spišský stroj 140.097 v zastávke Lučivná. Bobina má už tmavozelený a krémový lak so strieborným pásom a oranžovým pruhom v spodnej časti. Budova zastávky je ešte v pôvodnom stave.

Rok 1991


Bobina 140.063 zastavuje na Štrbe s osobným vlakom. Môžeme zaregistrovať, že rušeň má nový lak, ktorý dostal pri oprave v ŽOS Vrútky v marci minulého roku – zelená má svetlý odtieň, rovnako zmenu zaznamenal i výstražný pruh, ktorý je na rozdiel od predchádzajúceho žltý.


Zmenu laku zaznamenala i žilinská bobina 140.067 v septembri 1989. V podokennej časti je svetlozelený lak, výstražný pruh je síce v hornej jeho časti, ale i s ním si poradil strieborný pás a tak sa stala táto lokomotíva nezameniteľná s iným rušňom. Na fotografii prechádza nulašesťdesiatsedmička s nákladným vlakom zastávkou Strečno.


Nový náter dostala i spišská bobina E499.097-7 v auguste 1990, zelená farba je svetlého odtieňa a výstražný žltý pruh je už umiestnený do spodnej časti nad rám rušňa. Objektív fotoaparátu ju zachytil pri zastavení na Štrbe na postrku rýchlika 21. júla 1991.


Na Štrbe pózuje s rýchlikom košická bobina 140.038 už v druhom jednotnom nátere uplatňovaným od roku 1988.


V júni tohto roka bola dokončená na prototypu 140.001 hlavná oprava, pri ktorej dostala nový náter veľmi podobný tomu pôvodnému, rozdiel bol vo vzdialenosti zelených pruhov medzi oknami.


14. septembra 1991 boli v Žiline vyfotografované dve spišské bobiny, 140.012 a E499.0035. Tá prvá má strieborný pás, za to tá druhá až do svojho zrušenia ponesie tento náter a Kryšpínové označenie.


Bobina E499.0035 stojí na fotogenickej zastávke Strečno.

Rok 1992


Spišská bobina 140.019 nesie na sebe zelený náter podokennej časti skrine tiež svetlého odtieňa a žltý výstražný pruh. Do vyradenia už svoj vzhľad nezmení. Bobina 5. júna čaká na Štrbe s osobným vlakom EOs 1521 na znamenie k odchodu.


Rovnako ako 019-tka vyzerá aj bobina 140.049, ktorá bola odfotografovaná 16. júla ako prechádza okolo už nefunkčného hradla na Štrbe s osobným vlakom EOs 1536. Jej vzhľad tiež zostane až do zrušenia nezmenený.


Bobina 140.069 získala pri oprave unifikovaný náter a v ňom 9. júla vychádza zo Štrby s osobným vlakom EOs 1503 so súpravou ako náhrada za neprevádzkovú pantografovú jednotku 460.


Naozaj nevydarený celozelený náter skrine so 60 cm žltým pruhom (tzv. unifik) nesie bobina 140.068, ktorá sa do nedávna pýšila strieborným pásom. Teraz v posledný májový deň čaká na Štrbe na odchod s osobným vlakom EOs 1506. Za zmienku stojí aj súprava osobných vozňov so zeleným lakom medzi oknami a bielou podokennou časťou.


15. júla vchádza s osobným vlakom EOs 1506 bobina 140.054 v slušivom nátere do Štrby. Náter podokennej časti v svetlozelenej farbe a strieborný pás nieslo viacero bobín.


V rovnakom nátere zachytil objektív fotoaparátu 30. mája pri zastavovaní na zastávke Štrba bobinu 140.079, ktorá dostala ako prvá druhý jednotný náter, ale bola zrejme jediná, ktorá ako ďalší náter dostala náter staršieho prevedenia so strieborným pásom v čase bežného aplikovania unifiku.


Pod zasneženými vrcholy Tatier odchádza bobina 140.045 s osobným vlakom zo Štrby tiež v unifiku.


Spišská bobina 140.012 stojí u prvého nástupište, ktoré je jediné v staniciach na štrbskej rampe a spolu s rušňom dotvára nezameniteľný obraz.


22. februára bola fotografovaná na zasneženej Štrbe bobina E499.0014 v jednotnom nátere prvého typu a strieborným pásom. Rušeň mal ešte pôvodné označenie namaľované na plechu.

Rušeň 140.075
Bobina 140.075 bola jediná, ktorá mňa ako na Štrbe, tak i v jej okolí pravidelne sprevádzala po niekoľko rokov. Bola zaradená do turnusovej skupiny 32 ako jediný stroj a za úlohu mala robiť postrkovú službu na liptovskej strane rýchlikom i nákladným vlakom, podobne ako bobina 140.054 na opačnej strane štrbskej rampy a zároveň vozila osobný vlak EOs 1533 z Liptovského Mikuláša do Štrby. Preto by som chcel venovať v tejto reportáži viac obrázkov.


Na tomto obrázku má ako vidno rušeň 140.075 zasa iný kabát, tentoraz so strieborným pásom a žltým výstražným pruhom nad čelníkom. Dňa 24. februára bolo na Štrbe takéto krásne počasie, ale ako je vidieť, tak na vrcholoch bola tohto dňa riadna fujavica.


Bobina 140.075 so svojím vlakom stúpa ku konečnej stanici vlaku EOs 1533 k Štrba..


Sedempäťka na odchádza 1. júna zo Štrby späť do Mikuláša od postrku nákladnému vlaku.


Bobina 140.075 vychádza koncom februára zo Štrby so súpravou od vlaku EOs 1533.


Pri cestách na Štrbu ma vždy fascinovala výpravná budova stanice Východná a tak snímka bobiny a tejto stanice nemôže chýbať ani v tejto reportáži.


Tu som v lete fotografoval rušňovú čatu, ale nemal som už príležitosť sa s nimi stretnúť, a tak im túto spoločnú fotografiu posielam aspoň touto cestou.


Pokus o nočnú, resp. neskoro večernú fotografiu s bobinou 140.075 na Štrbe pred odchodom do Popradu.

Rok 1993

Dňa 25. februára na stanici Štrba pekne snežilo a tak bobina 140.053, ktorá tiež zmenila svoj vzhľad s novým unifikom, čaká na odchod s rýchlikom ER 1158.


Práve pred rokom, 25. februára 1992, sa bobina 140.083 predstavila po oprave s novým lakom prvého typu jednotného náteru vrátane úzkych pruhov medzi oknami a strieborným pásom. Právom bola fotografmi vyhľadávaným rušňom. Objektív fotoaparátu tento rušeň zachytil 24. februára 1993 s osobným vlakom v stanici Svit.


Inou staničnou budovou, ktorá ma priťahuje, je i na strečnianskej zastávke, okolo ktorej prechádza s nákladným vlakom v unifikovanom nátere žilinská bobina 140.041.


Pod kulisou strečnianskeho hradu prechádza v máji s nákladným vlakom už košická bobina 140.042, v domovskom depe v Žiline v januári 1991získala tento unifikovaný náter.


Fotografia z 2. mája 1993 dokumentuje nie len stav dnes už múzejnej bobiny 140.047 (E499.047), ale najmä stav stožiarov trakčného vedenia ešte z čias, kedy pred zastávkou bola odbočka elektrifikovanej vlečky do blízkeho lomu.


Do tretice ešte jeden unifik – posledná nulková bobina 140.100 v lete na prestavnej záťaži medzi žilinskými stanicami.


Pohľadom do žilinského depa z 15. mája 1993 na bobinu 140.057 po krátko pred tým ukončenej EH oprave s novým lakom v pôvodnom tvare a farbách sa končí 1. časť reportáže. Nastáva totiž nová etapa v živote 16 bobín tým, že dostanú v ŽOS Vrútky opravu EH, čo im zaistí ďalšie roky prevádzky na slovenských koľajniciach. O tom ale v druhej časti reportáže, v ktorej sa stretneme s bobinami v rokoch 1993 až 2005.

Pravidelná prevádzka legendárnych bobín je už minulosťou, tou na šťastie nie je existencia týchto prvých elektrických rušňov na jednosmerné napätie 3000. Okrem múzejných strojov jestvujú rušne slúžiace u súkromných prevádzkovateľov.
Bobiny sa vyrábali od roku 1953 (prototypy) a séria v rokoch 195x až 1958 v Škode Plzeň so vtedajším názvom ZVIL (Závody Vladimíra Iljiča Lenina).

Touto reportážou nechcem a ani nemôžem podrobnejšie mapovať prevádzku týchto legiend pod Tatrami, nakoľko moje návštevy na tratiach, kde bobiny jazdili, boli nepravidelné, len niekoľko krát do roka, čo samozrejme nestačí.

Súvisiace články:
36. Výročie nehody E499.097 (140.097-7) pri Margecanoch
Honba za 140.097
Bobina 140.097 na Slovensku
Návrat do čias (ne)dávno zabudnutých, keď bobiny na osobných vlakoch jazdili
Bobina 140.001 v čele osobného vlaku!
Zmŕtvychvstanie bobiny 140.052
„Jednotka“ bobinka končí svoju aktívnu službu
RegioRail dnes opäť prevetral svoje Bobiny
SŽDS rozšírilo flotilu svojich rušňov o dve ODOS-ácke Bobiny

Text a foto © Jan Horník

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: Bobiny 1. časť – roky 1984 – 1993

Matej Jurik zo dňa 11.1.2015 19:41

Neskutočne krásna reportáž 🙂 . Prečítal som ju celú s otvorenými ústami.

Reagovať

Michal Plihal zo dňa 11.1.2015 19:49

Mimoriadne krásne a veľmi vzácne zábery, klobúk dole, skvelý výber 🙂

Reagovať

163.057 zo dňa 11.1.2015 19:57

Veľmi pútavá reportáž, s vyrazeným dychom som pozeral na tie fotky, no jednoducho nádhera !!! 🙂

Reagovať

Peter Dirga zo dňa 11.1.2015 20:04

Keď som spracovával túto 73 fotkovú reportáž, často som sa nechal uniesť silou týchto záberov. Miesta, ktoré sú dnes tak často na železničných fotografiách sa úplne zmenili. Pri pocite, že chodíme po tých istých koľajniciach ako tieto stroje, sa mi naskytne množstvo nezodpovedaných otázok, prečo niektoré veci nemohli ostať tak ako boli.

Honza, obrovská vďaka za tento cenný materiál. Fotografie s legendárnou E499.097-7 ma veľmi potešili.

Reagovať

marcello.s zo dňa 11.1.2015 20:19

Krása… Tú reportáž si treba pozrieť na viac krát, aby to človek stihol „stroviť“ 🙂 Teším sa na pokračovanie.

Reagovať

Ľuboš Dirga zo dňa 11.1.2015 20:38

Exkluzívne zábery, ktoré určite potešili každého železničného fanúšika :-C

Reagovať

Marosina zo dňa 11.1.2015 22:05

Nádherné fotky, super článok! Som rád, že ste sa o fotky podelili a ukazali nám ich. Samozrejme tešim sa na pokračovanie. 🙂
P.S.: Pri pohľade na stanicu Vrútky mám pocit, že sa od vtedy zmenili len vlakové súpravy :coffee:

Reagovať

Jakub Karola zo dňa 12.1.2015 0:07

Obdivuhodná reportáž, naozaj som si užil prezeranie si týchto historických fotografií. Obzvlášť keď som si uvedomil, že na chronologickom konci tejto reportáže som mal asi rok a pol :angel

Reagovať

Juraj Streber zo dňa 12.1.2015 11:58

Janko nádhera. pripomenulo mi to moje detstvo keď som chodieval s rodičmi do Tatier. sranda, ake nízke boli stromy na najznámejšom fotospote zo Štrby

Reagovať

vladdo zo dňa 12.1.2015 13:05

Aký je momentálny stav s 140 001? Je ešte v depe v Žiline, robí sa na nej nejaká oprava, prípadne lak, či ju má nejaký spolok vo vlastníctve? Tá bobina bola naposledy v prevádzke asi 31.12.2008 na posune na „harfe“ v Žiline. A odvtedy ju riadne vybrakovali po odstavení. Potom sa akosi zľahla zem po nej.

Reagovať

eminem zo dňa 12.1.2015 13:54

no zaspomínal som si na krásne časy kedy sa železničiarom vzdávala česť keď sa nazývali „MODROU ARMÁDOU“…..hoci som Bobinku vídaval akurát raz ročne počas exkurzií na priemyslovke, vedel som že až od Púchova po odvesení okuliarnika začína tá správna „jízda“ ….to trhnutie a rozjazd boli pre mňa výnimočný zážitok, tak ako tieto fotky krásavíc s okrúhlymi oknami 🙂

Reagovať

dodes zo dňa 13.1.2015 7:58

Nádherný článok 🙂 takto si pamätám bobinky ešte keď som bol dieťa a jazdievali sme s rodičmi na dovolenku k Zemplínskej Šírave

Reagovať

Palio zo dňa 13.1.2015 17:44

Jany, mocno šmačne fotečky! Totu žeľeznicu som mal tak rad … 🙂

Reagovať

E669 zo dňa 13.1.2015 20:54

pekne, stare dobre casy, uz sa tesim na druhu cast 🙂

Reagovať

Susto zo dňa 14.1.2015 6:07

Fakt dobré. Aj ja som sa vrátil do detstva. Bobina, tak ako aj Škoda 110R sú pre mňa stále „ikony Designu“, na ktoré sa rád pozerám aj dnes. Keď som bol malý, tak sa mi zadlo, že sa „tá mašinka“ usmieva (to tie strieborné pásy, ktoré potom zatreli). Brat mal Bobinu v merítku TT a do nej som stále zamilovaný. Chcem sa spýtať, či modrá farba miesto zelej bola tiež oficiálna.

Reagovať

362.005 zo dňa 14.1.2015 11:53

Skvele zdokumentovaná prevádzka legendárnych strojov na obľúbených foto-miestach. Teším sa na ďalšie príspevky!

Reagovať

362.001 zo dňa 14.1.2015 17:56

Čert tam po bobinach, ale kolega Dušan aký frajer!

Reagovať

jones zo dňa 14.1.2015 18:34

Fešák je stále. 🙂

Reagovať

Leni zo dňa 14.1.2015 21:30

náááádhera !!! 🙂 🙂

Reagovať

M262.061 zo dňa 15.1.2015 20:07

Chcem sa na tomto mieste poďakovať všetkým za krásne slová uznania, ktoré ma veľmi potešili.

Škoda Plzeň, vtedy nazývaná ZVIL (Závody Vladimíra Iljiča Lenina) Plzeň začala bobiny dodávať s modrým lakom podokennej časti a svetlosivej v okennej časti skrine. Na žiadosť Ministerstva dopravy o zmenu náteru do zeleného tónu dodala Škoda šesť návrhov, vybraná bola kombinácia tmavo a svetlozelenej farby, a predvedená na rušni E499.025 z dodávky z roku 1955. Dodávka rušňov v tomto roku bola ukončená dvoma rušňami E499.026 a 027 v kombinácii modrej a sivej farby, a všetky nasledujúce rušne od roku 1956 počnúc E499.028 boli už v novej farebnej zelenozelenej kombinácii.

O prototypovom rušni E499.001/140.001 bude hovorené v druhej časti.

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zadajte správnu hodnotu *