Maroš Lesňák

Snom každého železničného fanúšika je vlastniť aspoň jeden model svojej obľúbenej lokomotívy. Keď som mal 12 rokov, túžil som po funkčnom plastovom modely aké poznáme z modelových koľajísk aj ja, no nakoľko sú tieto modely drahé a ja ešte ako dieťa som na to nemal dostatok financií, skúsil som lacnejšiu formu modelovania, no o to náročnejšiu – papierové modely. Prvé pokusy skončili ako vždy v koši, ale neprestal som a s čoraz viac pevnejšími nervami som sa posúval ďalej, nadobúdal som nové skúsenosti, dostával rady od skúsenejších modelárov ako s papierom, tvoril som modely, ktoré už dokázali stáť bez toho, aby sa „prevrhli“.

Môj fotorok 2014 začína netradične až v apríli, kedy som si zabezpečil novú fototechniku. Od tohto okamihu som sa oboznamoval s novou technikou a „prechádzky k trati“ som absolvoval pravidelne, minimálne raz do týždňa. A tu sú nejaké tie výsledky...