M262.061

Predpoveď počasia bola pre Bratislavu a okolie na sobotu relatívne priaznivá - malo byť síce jasno až polojasno s teplotou do 4°C, ale situáciu mal komplikovať silný vietor. A naozaj bol veľmi silný a tak pocitová teplota klesla silno pod nulu. Ale na druhej strane napadlo do dvoch centimetrov snehu a tak mikulášsky vlak v predpoludňajších hodinách mal nádych ozajstnej zimy.

Ani som si uvedomil, už je tu október a s ním ukončenie muzeálnej sezóny. Scenár bol rovnaký ako v minulých rokoch - zvláštny parný vlak, teraz v trase z hlavnej bratislavskej stanice do Lamača a späť s pokračovaním do Vajnor s ukončením v starom depe Rendez. Okrem toho tri páry vlakov medzi hlavnou stanicou a Rendezom. Tam bolo možné odviesť sa na stanovišti mazutky alebo na drezine, resp. ísť sa pozrieť na modelové koľajiská. Celé podujatie sprevádzalo veľmi príjemné jesenné počasie, neskoršie sa ukázalo aj slnko.

Už pätnásty zraz historických vozidiel sa konal tretí júnový víkend v starom depe Bratislava - východ. Ako ten čas letí - nie je to až tak dávno, kedy sa začínalo s touto dnes už, dá sa povedať, významnou akciou, ktorá prerástla do akcie medzinárodnej. A to nie len pre priaznivcov železnice, ale predovšetkým pre širokú verejnosť. A tá počtami návštevníkov dokazuje, že rozhodnutie pokračovať v tejto nastúpenej ceste bolo správne, rovnako aj účasť na jazdách historických vlakoch dokazuje obľúbenosť týchto stretnutí. A pre fanúšikov železnice je to príležitosť sa aspoň raz za rok stretnúť sa so známymi a vymeniť si zopár slov.

Po viac ako štvrťročnom pôste sa fanúšikovia dočkali prvého parného vlaku vypraveného pri príležitosti zahájenia múzejnej sezóny 2013. Celú akciu pripravili v spolupráci: Železnice Slovenskej republiky, Múzejno-dokumentačné centrum, Klub priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava, Občianske združenie Vláčikovo, Albatrosklub Bratislava a Klub železničnej nostalgie Bratislava východ.

Všetkým obdivovateľom oblých tvarov jednotiek EMU89.0 / 420.95., tak typických práve pre šesťdesiate roky, kedy tieto legendy vznikali, a boli súputnikmi legendárnych autobusov Škoda 706 RTO a Š11, trolejbusov Škoda 9Tr a T11 a samozrejme nesmrteľných električiek Tatra T3, a samozrejme aj motorových vozňov M240.0 (dnes 820) a M286.0 a 1 (dnes 850 a 851), si dovoľujem ponúknuť virtuálnu jazdu po tatranských elektrických železniciach. Ako inak - legendárnymi tatrovkami EMU89.0, resp. 420.95. Pocestujeme tak v zimnom období plného snehu ako i v lete, ale aj na jeseň, a to v časovom horizonte necelých dvoch desaťročí, v období rokov 1984 až 2002, kedy už definitívne dopravu od obľúbených "tatroviek" prevzali zatiaľ zaznávané "tetrapaky" 425.9. Touto reportážnou spomienkou sa vrátime do Vysokých Tatier v čase pred novembrom 2004, do jej krásnej prírody, ktorá ešte nie je zničená víchricou a z následkov ktorej sa bude tatranská príroda spamätávať ešte dlho.

Názov tejto webovej stránky Railpage je zložený z dvoch slov. Rail v preklade znamená koľaj a page zasa stránku, spolu to možno chápať niečo ako stránku o železniciach, teda o koľajovej doprave. Mestská doprava, ktorá je tiež prevádzkovaná na koľajach, má svoju inú stránku, takže teda môžme spresniť, že ide o dopravu železničnú. Železničná doprava sa ale prevádzkuje na dráhe a podľa Zákona o dráhach sa dráhy delia na koľajové, trolejbusové a lanové. Lanové dráhy, myslím tým práve tie visuté, o ktorých je táto reportáž, sú neoddeliteľnou súčasťou dopravy osôb vo Vysokých Tatrách. Spracovanie reportáže mi prišlo v septembri na um počas dovolenky v Tatrách v okamihu, kedy som navštívil Tatranskú Lomnicu a šiel som sa pozrieť na objekty lanovky.

Práve pred rokom, keď vstúpil do platnosti nový cestovný poriadok 2011/2012, neobjavila sa v ňom už trať ŽSR číslo 122 Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice. Úzkorozchodná elektrifikovaná železnica, ktorá zahájila svoju prevádzku 27. júna 1909, sa dožila 102 rokov. Pre človeka je to vek úctyhodný, pre železnicu je to asi málo. Tlak na zastavenie jej prevádzky bolo niekoľko, nakoniec sa vždy našlo riešenie a železnička žila ďalej. Nuž ako žila, skôr už začala živoriť. Počet vlakov sa postupne znižoval až prakticky prestávala plniť svoj pôvodný zmysel - zabezpečovať prepravu kúpeľných hostí do Trenčianskych Teplíc.

Na ten deň dlhodobá predpoveď nebola práve priaznivá. Malo byť zamračené, a čo horšie, malo silne pršať. Skutočnosť bola nakoniec úplne iná - po rozpustení rannej oblačnosti sa rozžiarilo slnko na modrej oblohe. Súčasťou akcie bola tradične jazda parného vlaku z hlavnej stanice do Lamača a späť na Rendez, v čele ktorého bol Albatros 498.104. V roli požiarneho vlaku sa netradične predstavila mazutka 555.3008.