Váš železničný magazín
Registrovať sa

Ako som si vytvoril model lokomotívy 131.089/090

Železničné modelárstvo 21.8.2015 6:33 Maroš Lesňák Zobrazené: 5968

Snom každého železničného fanúšika je vlastniť aspoň jeden model svojej obľúbenej lokomotívy. Keď som mal 12 rokov, túžil som po funkčnom plastovom modely aké poznáme z modelových koľajísk aj ja, no nakoľko sú tieto modely drahé a ja ešte ako dieťa som na to nemal dostatok financií, skúsil som lacnejšiu formu modelovania, no o to náročnejšiu – papierové modely. Prvé pokusy skončili ako vždy v koši, ale neprestal som a s čoraz viac pevnejšími nervami som sa posúval ďalej, nadobúdal som nové skúsenosti, dostával rady od skúsenejších modelárov ako s papierom, tvoril som modely, ktoré už dokázali stáť bez toho, aby sa „prevrhli“.

 

Zakotvil som pri mierke H0 (1:87), v ktorej som vymodeloval niekoľko starších dostupných modelov. Neskôr sa mi pod ruky vďaka mojej usilovnej práci dostal neverejný model, ktorý som viac prepracoval a vybral sa s ním na súťaž, na ktorej som sa umiestnil na 3. mieste. Na súťažiach tiež prebieha predaj modelov a tak som si kúpil prvý model v mierke 0 (1:45) – poľská EU 05, ktorú som „prerobil“ na československú 121, konkrétne 121.004. Pri modelovaní tohto modelu sa mi mierka 0 zapáčila a odvtedy som pri nej ostal. Po 121 bola na rade ešte jedna „prerábka“ T466 v poľskej verzii na 740.641. Po týchto modeloch sa mi zrodil v hlave nápad na výrobu vlastného modelu a rozhodnutie padlo na lokomotívu radu 131 dvojička, konkrétne 131.089/090. Všetko to začalo zháňaním dokumentácie. Sadol som na bicykel a šiel som si do depa nafotiť prvé fotky. Typový výkres so základnými rozmermi som si našiel na internete, horšie to však bolo s výkresmi zberačov a podvozkov, ale vďaka dobrým ľuďom sa všetko potrebné našlo.

A tak začala stavba. Ako prvé som si nakreslil a zlepil základnú konštrukciu modelu spolu s výstuhami. Je vyrobená z hrubého papieru, ktorý je podlepený kartónom aby jednotlivé diely držali svoj tvar a pevnosť.

Po dokončení konštrukcie som sa pustil do zhotovenia niektorých komponentov zo strojovne, medzi ktoré patria: kompresory, bloky na chladenie trakčných motorov, hlavné kontroléry, hlavné vypínače. Tie majú za úlohu na modely zabezpečiť to, aby pozorovateľ pri pohľade na model mal dojem, že je strojovňa plne osadená a zakryť tak spomínané výstuže.

Nasledovala stavba stanovíšť rušňovodiča. Ako prvé bola vymodelovaná zadná stena stanovišťa, potom nasledovala podlaha. Na zadnú stenu pribudla ručná brzda a spínač funkčných stavov S101.

Následne som vymodeloval riadiace pulty a pulty pomocníkov, na ktorých nechýbajú prepínače, „živáky“, smerové páky, páky kontrolérov, ovládače priamočinnej brzdy Dako BP, ovládače samočinnej brzdy Dako BSE, madlá a osvetlenie pultu pomocníka.

Nakoniec boli doložené stoličky a urobené vnútorné steny stanovišťa. Na čelných sklách nechýbajú rozmrazovače a rolety.

Keďže interiér už bol hotový, prišiel čas na tvorbu exteriéru. Začal som kreslením a následným nanášaním bočníc a čiel. Miesta spojov boli vytmelené a prebrúsené, vytvorené boli tiež miesta pre svetlomety.

Po vytvorení prelisov na bočniciach model putoval do „lakovne“, kde dostal náter z originálnych farieb. Po nafarbení boli dodané tiež dvere na stanovištia. Pri sekcii 089 sú dvere vytvorené spolu s pántmi, teda sa dajú otvárať. Na sekcii 090 sú dvere statické, zatvorené.

Začala tak stavba strešných partií, teda zastrešenie stanovíšť rušňovodičov, žalúzie na vyfukovanie vzduchu chladiaceho trakčné motory, umiestnené pod zberačmi , odporníky umiestnené v strednej časti lokomotívy, zastrešenie zadných časti rušňov a …

… zberače. Vyrobených je 8 kusov, z ktorých je polovica zdvihnutých a polovica stiahnutých, ktoré sa medzi sebou dajú striedať, pretože nie sú upevnené k modelu. A keďže sú vyrobené z papiera, kartónu, špajlí a medených drôtov, sú statické.

Na strechu bola nanesená farba.

Od skrine rušňov som si tak dal na dlhšiu dobu pauzu, pretože nasledovala najnáročnejšia stavba celého modelu a pre mňa osobne veľká výzva – podvozky. Ako prvé som si vytvoril rámy podvozkov, nasledovali nápravy, trakčné motory a prevodovky. Keďže sa jednalo o dosť malé časti, striekaciu pištoľ vymenil štetec.

Modelovanie ložiskových domčekov spolu s primárnymi vinutiami ma pomaly, ale isto privádzali na psychiatriu  , ale nakoniec výsledok stál zato.

Po skompletizovaní všetkých vymodelovaných častí podvozku prišlo na ďalšie nervy žerúce modelovanie malých častí, konkrétne brzdových systémov.

Ale opäť výsledok hovorí za všetko.

Podvozky boli hotové dokončením ich priečnikov spolu so sekundárnym vinutím.

Po pauze som sa tak opäť vrátil späť k samotnému modelu rušňov. Pracoval som „pod sukňou“, teda na podvozkovej časti. Pripevnil som podvozky k modelu, vytvoril som hlavné vzduchojemy spolu s baterkovými skrinkami. Boli tiež vyrobené osvetlenia podvozkov a hadice na prívod piesku ku kolesám rušňov.

Dorobením pluhov a stupačiek na stanovište bola podvozková časť dokončená.

Nasledovalo dorobenie detailov, hlavne na čelách lokomotívy, medzi ktoré patria nárazníky, šrubovky s hákmi, vzduchové hadice, prípojky el. vykurovania, madlá, pozičné svetlomety, stierače a osadené boli tabuľky s číslami. Na zadných čelách boli dorobené prechodové mostíky, gumové návalky a koncovky.

Pre úspešné dokončenie modelu tak už trebalo vymodelovať elektrickú výzbroj na streche. Na fotke je znázornená jej stavba.

Pohľad na dokončenú elektrickú výzbroj je vlastne pohľad na dokončený model…

… ktorý meria úctyhodných 76 cm.

Pohľad na dokončený model spolu s podložkou deň pred prvou súťažou…

… na ktorej sa umiestnil medzi troma ocenenými. Pripomeniem, že na súťaži nebolo určené poradie výhercov a tak každý dostal „metál“.

Dokončený model po prvý krát na slnku v záhrade.

Jedná photoshopovka…

… druhá pod Tatrami …

…a tretia.

Nasledovalo fotenie s „veľkými sestrami“. Prvá fotka zachycuje dvojičku 131.089/090 na dvojičke 131.083.

„Malá vs. veľká“ pre porovnanie.

„Veľké sestry šľapú na päty.“

„Veľký brat – v tomto prípade sestra – ťa vidí.“

Zachádzanie dvojičky na dvojičku.

„Sprava daj prenosť.“

Posun po depe bez napätia.

„Doma medzi svojimi“

Stavba modelu trvala 3 roky a 3 mesiace, počas ktorej sa striedali obdobia s veľkou chuťou modelovania a naopak obdobia, kedy sa mi nechcelo robiť vôbec nič. V súčasnosti pracujem na menšej „záťaži“ pre túto dvojičku v podobe dvoch kusoch cisternových vozňov.
Týmto by som sa tiež chcel poďakovať všetkým ľuďom, ktorí mi akokoľvek pomohli pri stavbe modelu, či už poskytnutím nejakej dokumentácie alebo niečim iným.

Autor: 2015 © Maroš Lesňák

Pridajte sa do diskusie!

7 komentárov k: Ako som si vytvoril model lokomotívy 131.089/090

jones zo dňa 21.8.2015 7:53

Na to niet slov.Hlboka poklona. 🙂

Reagovať

eminem zo dňa 22.8.2015 6:46

obdivujem neskutočnú silu a zápal vyrobiť model s obrovským počtom detailov

Reagovať

stefco zo dňa 23.8.2015 17:59

Sánka dolu šéfe!
Absolútne perfektný model s neuveriteľným množstvom detailov. Absolútna nádhera!
Myslím, že toto by chcel mať doma vari každý fanúšik železnice.
Tak ma napadá, neuvažuje autor, že sa zučastní na budúci rok popradského modelárskeho dňa? Tohto roku som tam videl, okrem iného, aj model žel. stanice Trenčín a Horná Štubňa. Myslím si, že tento skvost by sa tam nádherne vynímal 😉

Reagovať

362.005 zo dňa 26.8.2015 20:03

Krásne dielo! Klobúk dole…

Reagovať

Marián Račko zo dňa 23.5.2016 22:34

Klobúk dole… Nádherný model . Aj ja by som taký chcel :). Je tam neskutočne veľa detajlov a na to že je Z PAPIERA!! nemám slóv…. Len tak ďalej a prajem veľa trpezlivosti pri ďaľšom modely ;)…

Reagovať

sebastán zo dňa 28.1.2018 15:23

ja som tužil po model vlaku ale keĎ som videl screenshoty ako si to staval tak som skoro dostal pocit ako dement ktorý si nevie nič vyrobit

Reagovať

Pavol zo dňa 23.8.2018 11:23

Chcem sa spýtať odkiaľ si zobral tie kolieska na podvozok či si to vyyrobil?

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte správnu hodnotu *