Váš železničný magazín
Registrovať sa

Z našich spomienok – II. časť: Fototipy a zastavenia trochu zvláštnej doby

Fotogalérie 28.6.2007 22:00 Pavuk Zobrazené: 205

  Moje detstvo bolo poznačené železnicou (a môj doterajší život asi tiež). Otec a strýko boli rušňovodiči a babkina záhrada, kam som často chodil končila na stanici. Kým som bol na základnej škole, môj flek (zatiaľ nie foto) bol pri odchodovom návestidle v Pezinku smerom na Bratislavu. Tu stávali a čakali na odchod nákladné vlaky. Osobné vlaky v tom čase už ovládli motory, ale na nákladných sa síce sporadicky, ale predsa objavovali parné lokomotívy 556. To bolo niečo. Postávať pri lokomotíve, nasávať zmes vôní pary, oleja a dymu z uhlia. A občas ma aj zobrali do kuchyne (slangový výraz pre kabínu parnej lokomotívy) – to bol zážitok…


Potom si pamätám na ďalší flek – na stanici v Pezinku. Bolo to v roku 1980. Od rána zástupy ľudí (a hlavne detí) čakali na stanici na prejazd zvláštneho – posledného vlaku ťahaného parnou lokomotívou. Československé železnice oznámili, že sú tak pokrokové, že parné lokomotívy nepotrebujú. Ľudia čakali, a čakali, a čakali…. a čakali. Nikto nepovedal, čo sa deje a prečo nechodia žiadne vlaky. Nikto nepovedal, že nepôjde ani zvláštny vlak. Až potom po asi 2 hodinách po termíne sa ozvalo, že zvláštny parný vlak išiel do Trnavy odklonom – cez Sereď. Prečo? To sa vtedy nehovorilo… Ale neskôr si to všetci šuškali – v Pezinku na Bratislavskom zhlaví sa vykoľajil ráno pred akciou Sergej s uhliakmi. (pôvodne som sem chcel dať fotku toho vykoľajeného Sergeja, ale smola, niekto mi ju „otočil“ a negatív už nie je…) V roku 1981 som začal chodiť na železničnú učňovku a pravdepodobne odvtedy som asi začal fotiť. Najprv požičaným ruským foťákom (Smena, Vilia?). Fotky prevažne mizerné a dnes nepoužitelné, ale tie príhody – kvôli nim sa to oplatilo…
Kvalita a fotka takmer na nič, ale v zábere je stanica Břeclav a na nej je lokomotíva OBB!!!, a to sa mi vtedy rátalo…

V tom čase som brázdil počas víkendov s turistickým oddielom celú republiku a všetci z môjho okolia vedeli, že kde sa dá, tam fotím vlaky. Ibaže občas niektorí (hlavne tí starší) „mudrovali“, že či je to dovolené. Bolo – nebolo. V časopise Železničář vyšlo usmernenie riaditeľa zvláštneho odboru FMD (Federálneho ministerstva dopravy ) o tom, kde je možné a nemožné fotiť. (vraj aby nevznikali zbytočné konflikty)
Fotoverejnosť pookriala ( článok si vystrihla, založila do obalu železničnej preukážky – to ako ja…) a s radosťou nabehla na stanicu – v Pezinku.

T 478.4085 v čase, keď sa robila elektrifikácia (1984).
Lenže boli zvláštne časy a boli aj zvláštni ľudia… Po odfotení pár vlakov mi na plece zaklepali dvaja páni v hubertusoch a „pozvali“ ma do pristavenej čiernej Volgy. Nasledoval „priateľský“ rozhovor, zápisnica a čakanie na vyvolanie môjho (určite špionážneho) filmu. Po zhliadnutí filmu, vysvetlení, čo som tam fotil a mojom neustálom mávaní článkom zo Železničáře, ktorého text si opísali do protokolu (kopírky vtedy neboli J…) ma dotyční páni pustili. A nakoniec aj prezradili, komu môžem za moje zaistenie ďakovať – horlivému náčelníkovi (vtedajšie označenie prednostu) železničnej stanice Pezinok.
T 679.1334 žst Pezinok Šenkvické zhlavie – tehelňa, október1984.
Pri čakaní na vlak zo školy z Rače do Pezinka som pravidelne postával pri dopravnej kancelárii, pri ktorej často čakali nákladné vlaky, kým ich Rendez „zoberie“. A tak som sa vždy mohol porozprávať s rušňovou čatou, ktorá si voľný čas krátila glančením svojho Sergeja.
A tu sú aj v plnej paráde – vyblýskaný T 679.1537 so svojou čatou (žst. Bratislava – Rača október 1984).
A (vtedy pre mňa cenný) záber na stanovište rušňovodiča.
Po nové informácie sa vtedy chodilo oficiálne na Strojársky veľtrh do Brna a neoficiálne sa zistilo, kde sa daná lokomotíva skúša v prevádzke a hneď boli zaručené a overené informácie (ktoré sa „občas“ nezhodovali s prezentovanými…).
ES 499.1003 na BVV 1984.
S 499.2001 na BVV 1984 – princezná bola pre nás pojmom, počas prevádzkových skúšok často zavítala do Bratislavy. Palo a Dušan „vyškemrali“ celú elektro dokumentáciu a na škole sme si presadili, že my budeme maturovať z prototypovej lokomotívy…
Potom už doba asi tak zlá nebola, lebo odvtedy sa na nejaké problémy s fotením nepamätám (alebo som si už začal viac dávať pozor?). Ale vždy sa veľmi zasmejem, a vtedy si spomeniem na pánov v hubertusoch keď teraz v čase digitálnych fotoaparátov sa mi nejaký horlivý ochrankár vyhráža, že mi zoberie film a snaží sa mi zabrániť fotiť (najčastejšie vlečku nejakého priemyselného objektu cez plot…). PS: ďalšie moje fotky (ktoré budú stáť za uverejnenie J ) postupne zaradím medzi historické, ale chce to čas – môj voľný čas…L. A možno pridám aj niečo z otcovho archívu….
… napríklad odstavený Albatros 498.107 v starom depe na Rendezi cca 1980.

foto: Marian Paulini starší
autor: Marian Pavúk Paulini

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: Z našich spomienok – II. časť: Fototipy a zastavenia trochu zvláštnej doby

sallynko zo dňa 29.6.2007 5:11

Perfektná reportáž. Je pekné niečo také čítať a zaspomínať na detstvo.

Reagovať

TTFun zo dňa 29.6.2007 5:19

Super, autora musim pochvalit za kvalitny clanok.Priznam sa ze som nevedel ake problematicke bolo v tej dobe fotografovat na trati. 🙂

Reagovať

Brejle98 zo dňa 29.6.2007 5:24

Sice už pánov v hubertusoch nemáme, len akurát tak ŽP. 😕 Len raz som fotil v Zámkoch mimo perónu, aj vtedy mi dali stokorunovú pokutu, ktorú som zrovna ušetril na filme.

Reagovať

demo zo dňa 29.6.2007 7:21

No v sucasnosti panoch na volgach nahradila ZP s fabiami, ale urcite je v sucasnosti jednoduchsie fotenie. Ja mam skusenost, ked ma nejaky dobrak nabonzoval ako fotim na mostoch v Strecne, prisla ku mne hliadka ZP a po par minutach rozpravania ma nechali fotit dalej s dodatkom, ze si mam davat pozor.
Ale krasna reportaz….dufam ze sa objavia aj fotky R s okuliarnikmi na trati 120. Z detstva si na ne pamatam len velmi matne 😀

Reagovať

742 zo dňa 29.6.2007 7:56

Pekný článok.
Ozaj Duko, a ten Paulíni na fotke je foter, alebo strýko? Poznal som ho a aj jeho mladšieho brata. Toho na fotke som už dlho nevidel, že by bol už na dôchodku? :byebye:

Reagovať

Pavuk zo dňa 29.6.2007 8:43

Na fotke je môj otec, naozaj ho už na železnici nevidieť, lebo ho poslali do predčasného dôchodku (železnica mala prebytok rušňovodičov…)

PS: spomienkových vecí bude ešte niekoľko, s Dukom sme nakúpili scanery a tak lovíme v skriniach negatívy diáky… Je ich tam škoda nechať iba tak.

Reagovať

Rocker zo dňa 30.6.2007 23:01

Veľmi pekný článok 🙂
Opäť ste ma veľmi potešili 😀

Reagovať

okuliarnik zo dňa 2.7.2007 17:10

Zaujímavé čítanie.

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *