Spomíname na …. 556.039

Dejiny železnice sú a boli vždy úzko späté s hnacími vozidlami a aj rušňovým parkom. Počas prevádzky sa však udejú aj udalosti, ktoré zo zdanlivo nepatrných, možno i nevšimnutých rušňov učinia rušne, ktoré sa na dlhý čas mnohým vryjú do pamäti. Pokračovanie tohto cyklu v jeho druhej časti budeme venovať jednému určite veľmi zaujímavému rušňu, ktorý hoci dnes nie je prevádzkyschopný, dožil sa dnešných čias a po dlhom čase nečinnosti mu svitla nádej na nový, svetlejší zajtrajšok…. Predstavujeme Vám plešivecký štoker 556.039:

556.039
Prednedávnom pri prehliadaní fotografií mi padol zrak na zástupcu známeho parného rušňového radu 556.0 „štokra“, a tým sa mi z pamäti vybavili spomienky na plešiveckého 556.039.
Spomienkami som sa vrátil o nejaký ten rok späť, keď som služobne často jazdil do Košíc a cestu som rád absolvoval rýchlikmi R 580/581 priliehavého mena „Tekov“. Pri ceste som týmito, dnes už nenávratne stratenými rýchlikmi spomínal okrem toho aj na to, keď som nedočkavo čakal, až kým zastavíme v tom čase v „raji Sergejov a zamračených „ – v Plešivci.
Z vlaku som vždy pozeral na miestne depo, v zimných mesiacoch s neodmysliteľnou dymovou clonou štokra 556.039. Pri týchto pohľadoch som si sľúbil, že sa sem raz vyberiem a „tridsaťdeviatku“ si odfotím.
Sľub, ktorý som si dal sa jedného dňa vyplnil a rušeň 556.039 odfotografoval. Myslím si, že by bola škoda nechať fotografie len v albumoch, a tak niekoľko z nich prinášam.

Stanica v Plešivci a lokomotíva 556.039 boli dlhé roky úzko spolu späté, foto Paľo, Plešivec, 8.2.1993

Životopis rušňa 556.039:
Výrobcom toho rušňa boli Závody Vladimíra Iľjiča Lenina n.p. v Plzni. Rušeň má parný kotol č. 2806, ktorý získal certifikátom na skúške dňa 22.3.1952.
Následne bola táto lokomotíva dokompletovaná a čiastočne prevzatá dňa 2.5.1952. Lokomotíva následne čakala na vyrobenie tendra, pretože jeho výroba meškala. Po vyrobení bol tomuto rušňu pridelený tender 935.2 s inventárnym číslom 105, ktorý bol vyrobený v Tatre Kolín a dočasne bol prevzatý dňa 12.3.1953.
Lokomotíva bola na skúšobnú jazdu pripravená dňa 23.5.1953 a na trati Plzeň – Chrást u Plzne dosiahla v smere dozadu najvyššiu rýchlosť 65 km / hod a v smere dopredu 95 km / hod.
Následne bola pridelená do lokomotívneho depa Valašské Meziříčí a definitívna kolaudácia po uplynutí záručnej doby sa vykonala v Kolíne dňa 25.8.1954. V roku 1961 bol rušeň presunutý do Správy vtedajšej Východnej dráhy do depa Plešivec.

Posun za námedzník, foto Paľo, 8.2.1993

V roku 1965, keď ešte a našich tratiach naplno kraľovala parná prevádzka, tento rušeň jazdil turnusovo v TS 54 spoločne s 556.109, 0190 a 0408, no od 17.2.1965 bol preradený do letmej prevádzky, nakoľko sa práve z dielní v Českej Lípe vrátil opravený stroj 556.016.
Začiatkom septembra, presnejšie 6.9.1965 bol tento stroj presunutý na výpomoc do Košíc, odkiaľ sa vrátil 13.11.1965 a aj naďalej bol ponechaný v letmej prevádzke.
V Košiciach sa však na krátky čas objavil aj v nasledujúcom roku, a to v čase 24.5.-6.6.1966. Jeho prevádzka v Plešivci bola v popisovanom období pevná a svoje domovské depo opustil na krátky čas až v roku 1967, kedy v čase 25.-30.8.1967 jazdil v Michaľanoch.
Obohatenie prevádzky tohto štokra bolo zaznamenané napríklad aj v máji 1970, teda v čase kedy do Plešivca prichádzajú prvé novo vyrobené sergeje T679.1281-1284. V tomto čase rušeň 556.039 jazdil na osobných vlakoch za turnusovú T 478.1076, na ktorých bol vystriedaný „zamračenou“ T 478.1045, presunutou z Košíc, a to dňa 26.5.1970.
V GVD 1971/1972 opäť jazdí v turnuse, tento krát v TS 52, spoločne s 556.0276 a 408, v ďalšom grafikone to pre zmenu bola zasa TS 62P, v ktorej okrem neho boli aj štokre 556.109 a 0190. V turnusovej vozbe jazdí s rôznymi zmenami do 4.8.1975, keď bol po dovezení vlaku 71585 odstavený pre vyhriatu stenu v topenisku, po čom bol 5.12.1975 presunutý do dielní v Českej Lípe.
Po návrate z dielní nastúpil dňa 31.1.1976 späť do prevádzky, keď odviezol vlak 61431. Ďalšiu a vlastne už poslednú dielenskú opravu tento štoker absolvoval v roku 1977, keď bol po dovezení vlaku 8910N odstavený a 16.8.1976 prevezený do ŽOS České Velenice.
Do Plešivca sa vrátil 11.10.1977, pričom bol ponechaný už iba letmo, nakoľko turnusovo nákladnú a postrkovú vozbu zabezpečovali plešivecké sergeje. Rok 1979 bol poznamenaný ukončením prevádzky posledných plešiveckých štokrov a to 556.039,0154 a 0190.

Čaro pary je krásne aj po rokoch …. 8.2.1993, foto:Paľo

Pre úplnosť uvádzam, že 556.039 bol v prevádzke naposledy dňa 3.8.1979, kedy po vlakovom obrate 1854 /N1857 bol odstavený do zálohy dráhy s poznámkou čakania na zrušenie.
Druhý v poradí, 556.0154 ukončil svoju prevádzku dňa 28.8.1979, po ktorom bol zrušený a posledný plešivecký štoker 556.0190 bol dňa 20.12.1979 presunutý do Prešova.
V nasledujúcom roku bol rušeň 556.039 prípisom FMD 9/80-12/1-VR zo dňa 4.3.1980 preznačený na vykurovací kotol K 748. Od tohto momentu sa z tejto lokomotívy stáva parný kotol, a mení sa aj jeho poslanie v plešiveckom depe.

„Aj tak Vás prežijem“, myslí si 556.039 pri prejazde okolo už odstavených plešiveckých sergejov 781.283 a 781.317, Plešivec 8.2.1993, foto: Paľo

Ex 556.039 / K 748 definitívne opúšťa Plešivec až dňa 15.10.2005, kedy bol v konvoji vezenom zvolenským pomarančom T 678.0012 prevezený do depa Zvolen s úmyslom jeho zachovania ako prevádzkyschopného historického exponátu.

Poprajme teda tomuto štokru skorý návrat na naše koľaje a ešte veľa síl do budúcnosti po ukončení jeho opravy.

Za pomoc a ochotu pri vzniku tohto článku ďakujeme pánovi Lajtošovi a Vojenčiakovi.
Text: Palo
Spracoval: Andy
Zdroj: súkromný archív
Foto: Palo