Váš železničný magazín
Registrovať sa

Spomienka na 30. výročie nehody Ex 271 Meridian

Slovensko 29.6.2007 19:40 Andrej Ivanič Zobrazené: 276

 Včera ráno sme si viacerí z nás pripomenuli okrúhle 30. výročie tragickej udalosti, ktorá sa odohrala na bratislavskej Hlavnej stanici.. Včera uplynulo presne 30. rokov od tragickej nehody Ex 271 Meridian v Bratislave. Včera bol normálny letný deň, deň ako mnohé iné, ničím výnimočný, ničím zvláštny a predsa…
Včerajší dátum sa niesol z znamení troch veľkých tragédií a nehôd, ktoré sa zapísali do histórie na železnici.
Mnohí z nás sa práve včera spomienkami vrátili do dňa presne pred 30. rokmi, keď bratislavskú Hlavnú stanicu poznačila jedna z veľkých železničných nehôd – nehoda Ex 271 Meridian.
Už včera ráno som vedel, že kvôli služobným povinnostiam budem musieť vycestovať do Bratislavy a vedel som, že budem musieť cestovať rýchlikom R 232 Svätopluk, ktorý do Bratislavy hl. st prichádza o 9.36 hod. Na druhom nástupišti z rýchlika vystupujem so zmiešanými pocitmi.
Môj prvý pohľad nasmerujem na lamačské zhlavie stanice. Pomaly prejdem cez prvé nástupište a blížim sa k miestu bývalého stavadla neďaleko tunela.

Traťováci opravujú výhybky, práce bežia naplno, zvára sa, doťahujú sa skrutky, staničná záloha veselo posunuje a prestavuje prázdne osobné vozne, zakrátko na to s malým meškaním odchádza R 232 Svätopluk smerom do Břeclavi, za ním s českou laminátkou radu 230 prechádza nákladný kontejnerový expres…
Hodiny ukazujú 9 hodín a 47 minút …. definívny koniec jazdy rýchlika Ex 271 Meridian, čo do minúty presne po 30 rokoch….
Len obitý múr vydáva svoje svedectvo aj po rokoch…

Sila nárazu a posledné smrteľné stony rušňa ES 499.0010 sú aj po rokoch zaznamenané na tomto múre….
Som dojatý a slzy sa mi tlačia do očí…..
Bol som tam sám, neprišiel nikto, nikto toto miesto nenavštívil v deň výročia. Nikto na pamiatku tejto udalosti nepostavil pamätník, pomník, či pamätnú tabuľu, žiadne kvety ….jednoducho nič.
Ani železnice si akosi na tento deň nespomínajú, akoby nechceli….
Odchádzam z toto miesta smutný, so slzami v očiach, s pokorou .
Tento článok som sa rozhodol napísať preto, aby svedkovia tejto tragédie, jej účastníci a pozostalí po obetiach vedeli, že ešte stále existujú ľudia, ktorí nezabudli…

In memorian ES 499.0010

Venované:

Obetiam a účastníkom tragédie Ex 277 Meridian, dňa 28.6.1977

Andy

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: Spomienka na 30. výročie nehody Ex 271 Meridian

Michal Smalo zo dňa 29.6.2007 19:50

Presne tak, železnice si asi nechcú pamätať takúto tragédiu… Ale ľudia si pamätajú. A to, že po toľkých rokoch tam neni ani blbá tabuľa je strašná hanba, veď tam zomreli zamestnanci železníc, a to ani tých si nevedia uctiť? Tak potom koho si uctia keď už ani svojich nie?
A k 30. výročiu by to bolo krásne gesto umiestniť tam takú tabuľu s menami obetí. By sa železnice ukázali v dobrom svetle a určite by to nepôsobilo ako nejaká negatívna reklama ak sa toho náhodou obávali… No najhoršie je, ak úplne zabudli…

Reagovať

Venca zo dňa 30.6.2007 13:39

Je to skutečná hanba celé železnice. Bohužel dnes nic vzácného. 🙁

Reagovať

Split zo dňa 30.6.2007 15:28

Mozno ze to odo mna vyznie blbo ale zarazila ma ta veta kde su spominane smrtelne stony rusna.Vyznieva to ako keby tou tragediou bolo to ze sa znicil ten stroj a nie smrt ludi ktori pri tej nehode zahynuli.

Autorovi clanku:Mozno ze si videl alebo nevidel na stv v tom seriali Najvacsie tragedie slovenska (neviem presny nazov,nie je to podstatne) poslednu cast o tych lyziaroch z Komarna ktorych zavalila lavina.Chodim do skoly kde je hned pri vchode pomnik pre obete laviny.Malokto vedel ze ti ludia su z nasej skoly az kym neodvysielali tu relaciu a potom aj zistili ze je tam ten pomnik.

Takze podla mna nie je take divne ze nikto okrem teba tam nebol a nespomenul si na tu tragediu.Apropo kto z vas si spomenie na pad lietadla v 80 rokoch pri bratislave?

Reagovať

Andy zo dňa 30.6.2007 16:52

Ahoj, žiaľ je to pravda čo píšeš:
Samozrejme, že plechy sa narovnajú,ale ľudský život sa nevráti. „Smrteľné stony rušňa“ tento básnický popis mal dvojitý význam: rušeň pri svojej deštrukcii zanechal na tomto múre svoje stopy, ktoré sú tam dodnes.Stopy po nehode namiesto pomnníka….Počas tohto opretia-udretia rušňa o múr z neho vypadol rušňovodič, ktorý zomrel. Teda zničenie rušňa a koniec života som vyjadril týmto pomenovaním.

Reagovať

Split zo dňa 30.6.2007 18:14

INak ako je to s uverejnenim priciny vzniku nehody?Lebo ja som sa to dozvedel priamo od toho kto spisoval tuto nehodu ale neviem ci je to povolene povedat pricinu havarie.

Reagovať

Andy zo dňa 30.6.2007 18:18

Ad Split:
Tak ako okolo kazdej mimoriadnosti sa vyskytuje vela fam, „overenych“ i neoverenych info, dohadov a nejasnosti, takisto to bolo aj v tomto pripade.Kedze som vsak nebol ucastnikom tragedie, drzim sa zatial oficialneho vyjadrenia a zaveru z vysetrovania. Ak chces nieco napisat, mozes.

Reagovať

Michal Smalo zo dňa 30.6.2007 18:58

Inak v rámci seriálu Najväčšie tragédie Slovenska by mala byť odvysielaná časť venovaná aj tejto nehode, tak ak sa tak stane, určite je sa na čo tešiť!

Reagovať

Split zo dňa 30.6.2007 20:00

mno mne to hovoril jeden nemenovany clovek z RD BA hlavne ale zevraj tam nastala taka situacia ze proste pomocnik a rusnovodic koncili sichtu a prezliekali sa v kabine..a vraj v tom zhone nezbadali upozornenie na inu rychlost..no a zvysok viete..ten co mi to vravel ma zalubu v dokumentovani nehod na zeleznici…

Reagovať

eminem zo dňa 30.6.2007 21:42

česť ich pamiatke!!!

bol som síce malý chlapec ale pametám si ked po „hrbatej“ (TT-Kuty) jazdili každých 1O min medzinárodné rýchliky ťahané SERGEJMi

vtedy som nechápal čo sa deje

teraz viem že tie fotky by mali cenu „zlata“

jáj to je škoda :good: :good:

Reagovať

Rocker zo dňa 30.6.2007 23:29

Smutná udalosť 🙁 😕
Počul som aj inú verziu nehody,a to bola týkajúca sa nekvalitných brzdových hadičiek…
Ale ktomu sa nemozem vyjadrit kedze nemam dostatocne informacie a nerad by som pisal sprostosti.
Som zvedavý čo priniesie reportaz v TV.

Reagovať

Miro79 zo dňa 1.7.2007 14:13

Pravdu sa nedozvie nikdy nikto, problém bol v hádzaní si horúceho zemiaku vo forme platenia škody, lebo rušňová čata bola pražská a mašina bola naša. Ak by zlyhal rušňovodič škodu by hradila Praha, ak technika, tak Bratislava. Rušňovodič umrel, tak toho znese. Ale pomocník žije (resp. nehodu prežil). A šetrenie nehôd za totality prebiehalo dosť svojsky. Ale reči o prezliekaní a nesledovaní trati sú čistá sprostosť. Ja sa pravidelne prezliekam a balím pred Žilinou, ale som neni tak blbý, aby som nevedel, kde som.

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *