Smutné výročie nešťastia rýchlovlaku ICE v nemeckom Eschede

3. júna 1998 sa vykoľajil vlak ICE prvej generácie s číslom 884 a menom Wilhelm Conrad Rontgen smerujúci do Hamburgu pri nemeckom mestečku Eschede. Rýchlovlak idúci 198 km/h strhol na seba cestný most. Nešťastie si vyžiadalo 101 mŕtvych a 88 ťažko zranených. Čo sa vlastne stalo? PODROBNOSTI po kliknutí na viac – DOPLNENÉ Cesta vlaku smrti sa začala presne pred 8 rokmi o 5.47 hod v Mníchove. O 10.56, tesne za mestečkom Celle, začuli cestujúci obrovskú ranu. Na zadnom podvozku prvého vozňa (tretia os) sa odtrhlo okolesie a zaseklo v podvozku. Časť okolesia prerazila podlahu a objavila sa v priestore medzi cestujúcimi. Horor sa začal…

Jeden cestujúi informoval sprievodcu o udalosti, tomu to však trvalo určitý čas kým sa dostal k strojvodcovi. Zatiaľ vlak absolvoval 5,5 km dlhý úsek počas ktorého ešte držal stopu. Avšak zničený podvozok už škrabal pražce koľajníc a pretrhával káble slúžiace na signalizáciu. Bohužial sníma túto len predné poháňané vozidlo, takže to malo pred sebou cestu otvorenú, avšak strojvedúci netušil, že rovno do pekla…

K tomu prispel aj obyčajný lacnejší typ výhybky, ktorý na prichádzajúci ICE čakal. V srdcovke tejto sa nachádza medzera medzi odbočujúcou a rovnou koľajou. Okolesie sa na nej zaseklo a vystrelilo ďalej až do stropu vozňa.

Silou tohto nárazu sa vykoľajil druhý podvozok prvého vozňa, a prehodil za sebou výhybku. Vozeň č. 2 tak v rýchlosti 198 km/h odbočil na vedľajšiu koľaj, a vozeň č. 3 si to namieril rovno do piliera cestného vozňa, ktorý nevydržal náraz a padol na časť pod ním prechádzajúceho rýchlovlaku…

Náraz odtrhol poháňaný prvý vozeň, ktorý sa zastavil až po 2 kilometroch. Vzeň č. 4 sa prevrátil hore nohami a skončil mimo trate. Piaty vozeň padajúci most rozsekol na dve časti a šiesty pod sebou celý pochoval. Ostatné vozne sa ako harminka poskladali do kopy betónu a trosiek predchádzajúcich vozňov rýchlovlaku.

Len duchaprítomnosť výpravcu v stanici Eschede zabránila ešte väčšiemu nešťastiu. Po tom ako videl prechádzať len osamotený prvý vozeň rýchlovlaku okamžite zmenil návesť v úseku trate na STOJ a tak zastavil rýchlovlak ICE prichádzajúci k miestu nešťastia z opačnej strany.
Tomu chýbala k miestu nešťastia už len minúta jazdy.

Napriek tomu sa táto udalosť zapísala čiernymi písmenami do histórie železničnej dopravy. 101 ľudí prišlo pri nešťastí o život, 88 sa ťažko zranilo.

Čo spôsobilo nešťastie?

Pôvodné podvozky prvej generácie rýchlovlakov ICE1 boli veľmi nekľudné. Výsledkom boli trasúca sa káva na stolíkoch a poskakujúce písmenka v novinách v rukách cestujúcich. DB sa rozhodla použiť gumou odpružené okolesia, podobné ako sa používajú pri električkách. Ich fungovanie pri rýchlosti 200 km/h však nikto neskúšal.

V júli roku 1997 boli pri kontrole objavené prvé znaky únavy materiálu pri týchto kolesách pozostávajúcich z 2 častí. Na mnohých okolesiach boli objavené jemné praskliny. Preto bolo rozhodnuté o postupnej kontrole všetkých podvozkov vlakov rýchlovlakov ICE1.

Aj ten, ktorý mal nehodu v Eschede na svedomí na takejto kontrole bol. A to len 1 deň predtým kým sa to stalo. A diagnostika podvozku ukazovala tak negatívne výsledky, že skúšajúci nemohli tomu uveriť a po zhodnotení odchýliek za nemožné, namiesto výmeny osi poslali vlak späť do prevádzky…

Prečo nikto z cestujúcich nezatiahol ručnú brzdu?

Najneskôr keď okolesie prerazilo podlahu vozňa mali cestujuci zatiahnut rucnu brzdu. Asi zo strachu, že by mohli byť za to potrestaní, vybral sa cestujúci hľadať sprievodcu. Toho našiel o pár vozňov ďalej a ten neveril tomu, že sa niečo také udialo a nechal vlak ísť ďalej…cestou do prvého vozňa síce zaregistroval prudké výkyvy, ale nereagoval na ne. V momente ked prišlo k nešťastiu sa nachádzali akurát v prvom vozni. Takže odpoveď vyšetrovateľov znie – nešťastiu zabrániť mohli…