Váš železničný magazín
Registrovať sa

Slovenská strela – vlak, ktorý sa stal pojmom II. časť.

História 19.4.2007 22:00 Andrej Ivanič Zobrazené: 507

 „Slovenská strela, to je technický pokrok předválečného úsilí o rychlou dopravu u ČSD, pro uběhlé půlstoletí vzor vybízející k napodobení a překonání, pro současnost živá tradice a pilíř našich železničních dějin …“ Dipl. Ing. Josef Bosáček Po dlhšom odmlčaní, Vám dnes chcem monograficko-chronologickým prierezom opäť predstaviť ďalšie osudy tohto známeho vlaku.
Po skončení druhej svetovej vojny, keď motorové vozne M 290.0 prestali byť používané na vozbu Slovenskej strely, došlo opäť k určitej degradácii tohto vlaku, a to návratom parnej trakcie.
Spočiatku sa na tomto vlaku objavoval známy rad parných rušňov 387.0 „Mikádo“ a neskôr vlak bol vozený v réžii „Papouškov“ 477.0 , či „Albatrosov“ 498.1.

Zošitový cestovný poriadok vlaku MR 1 a MR 2 Slovenská strela v roku 1957
Neskôr tento prestížny vlak tvoriť motorové vozne a jednotky, čím sa pomaly, ale nie celkom iste priblížila éra starej známej motorovej Slovenskej Strely, táto éra sa však opäť prelínala s parnou trakciou.
V GVD 1945/1946, 1946/1947, 1947/1948, 1948/1949, 1950/1951,1959/1960 na MR 1 a MR 2 Slovenská strela boli nasadené rôzne rady ako napríklad M 290.0, M 296.0, M 297.0, M 294.0, M 495.0. V GVD 1960/191 dochádza v Českej Třebovej k spájaniu a rozpájaniu vlakov MR 1/ MR 2 s MR 41 / MR 42 Ostravan, pričom tieto vlaky Českej Třebovej zastavujú iba z dopravných dôvodov, nástup a výstup cestujúcich nebol možný.

Cestovný poriadok Slovenskej strely v GVD 1967/1968, platný od 28.5.1967, s rušňom radu 498.1

V úseku Česká Třebová – Praha hl. n teda oba expresy išli ako jedna súprava.
Od začiatku 60. rokov minulého storočia však začína rapídne rásť prestíž a povesť novovzniknutého medzinárodného motorového expresu Hungaria, ktorý preberá slávu Slovenskej strely v globálnom meradle.
Parná trakcia sa opäť dostáva na čelo tohto vlaku a tak napríklad v GVD 1967/1968 turnusovo tento vlak opäť vozí parný rad 498.1, bol to však posledný grafikon, kedy v čele Slovenskej strely bol parný rušeň.
Zásadná zmena vozby tohto vlaku však nastáva po elektrifikácii a vyrobení striedavých rušňov.
Od GVD 1968/1969 tento slávny expres začal jazdiť v čele s laminátkami radu S 499.0, ktoré Strelu doviezli a odviezli z Kutnej Hory, kde ich po preprahu na jednosmernom systéme zastúpili pražské jednotkové bobiny E 499.1.

Cestovný poriadok Slovenskej strely v réžii radu S 499.0, platný v GVD 1972/1973
Neskôr na tento vlak boli vyčlenené dva turnusové rušne – rýchlikové laminátky S 499.1023 a s S 499.1017.
V roku 1973 bol tento vlak po prvý krát vo svojej histórii presmerovaný mimo Brno hl. nádraží cez Brno Královo Pole.
V roku 1975 končí prevádzka S 499.1 a nastupujú turnusovo ES 499.0. Predtým však došlo k významnej udalosti:
Na základe požiadaviek FMD sa dňa 4.4.1974 na čele EEx 172 Slovenská Strela, objavil prototyp dvojsystémového rušňa ES 499.0001, a tak po prvý krát prišiel tento expres bez preprahu s jediným rušňom až cieľovej stanice.

Nostalgicka opozicia fotografii a reality: prvý a posledný krát s radom ES 499.0 /350/ a obidva krát ten istý rušeň, bratislavská gorila 350.001, avšak s odstupom času 32 rokov

Slovenska strela, po prvý krát s dvojsystémovym rušňom ES 499.001 zachytená neďaleko bratislavských Kramárov, na ceste do Prahy, 4.4.1974, foto sken: Dipl. Ing. Desider Selecky

Labutia pieseň Slovenskej strely na bratislavskej Hlavnej stanici, dnes v tejto podobe posledný krát, úlohy sa nad mieru dostojne zhostila aj tentokrát 350.001,9.12.2006, Bratislava hl. st., foto: Pavol Kukucik
Na základe výnosu FMD 27.815/74-12 zo dňa 24.01.1974 boli na vozbu EEx 172 a EEx 173 Slovenská strela vyčlenené prototypy ES 499.001 a ES 499.1002, ktoré však mali vysokú poruchovosť a teda občas ich výkony zastupovala laminátka S 499.1017, určená ako záložný rušeň pre tieto vlaky. K poruche na rušni ES 499.002 došlo napríklad dňa 16.04.1975 na EEx 173 Slovenská strela, kde v úseku Kutná Hora – Leštína došlo k závade na kompresoroch a ventilátoroch, kvôli preskoku na elektrických poistkách, následkom čoho rušeň zostal neschopný a do žst. Světlá nad Sávazou bol odtiahnutý rušňom radu T 669.0 a následne odtiaľ s príprahom S 499.0032 až do Bratislavy s meškaním 107 minút.

Protokol Správy o neschopnosti vozidla ES 499.0002 na EEx 173 zo dňa 16.04.1974

Skúšobná prevádzka radu ES 499.0 na tomto vlaku trvala v období od 04.04.1975 do 15.07.1975.
Od GVD 1976/1977 sa na tomto vlaku začínajú postupne objavovať aj ďalšie všetky sériové rušne radu ES 499.0. Avšak každý rušeň má svoje detské choroby a tak prvé neschopnosti radu ES 499.0 postihli tieto rušne aj práve na EEx 172/173:
ES 499.0001:
11.7.1974, EEx 173, Kutná Hora 7.11.1974., EEx 173, Kutná Hora, príprah S 499.1017
17.7.1975, EEx 173, Devínska Nová Ves – HR Hrubá Lúka, meškanie + 70 minút 6.8.1975, EEx 173, Hrušovany u Brna, príprah S 489.0093, meškanie + 57 minút
ES 499.0002: 16.4.1975, EEx 173, Leština- Světlá nad Sázavou, preprah za S 499.003, meškanie + 107 minút
29.4.1975, EEX 173, Kutná Hora, strhnutie oboch zberačov a 300 troleja, príprah do Ba S499.0001
ES 499.005:
28.12.1975, EEx 172, neschopná v žst. Břeclav ES 499.007: 19.12.1975, EEx 172, požiar stykačov, Veľké Leváre, preprah za S 499.0032
ES 499.008:
25.11.1975, EEx 172, zast. Slížov, meškanie + 75 minút, príprah E 499.1002
Od GVD 1982/83 prestala Slovenská Strela existovať, jej jazda bola v smere do Prahy upravená tak, že do Brna išla ako R 872, popoludní pokračovala ako R do Prahy.
V smere z Prahy jazdila naďalej, pričom z Bratislavy jazdila najskôr poobede, potom ráno.
Tak, ako sa menili odchody a príchody vlaku s názvom Slovenská strela, menila sa aj cieľová stanica vlaku.
Spočiatku konečnou pražskou stanicou bolo Praha Wilsonovo nádraží, neskôr Praha hlavní nádraží, či Praha Smíchov, a dnes je to Praha Holešovice.
Postupom času sa menila aj kategória a označenie vlaku. Slovenská Strela prešla všetkými kategóriami vlakov, od ML, MR, R, EEx, Ex, R, IC, EC až po dnešné SC.
Slovenská strela bola jediným vlakom v bývalom ČSD, ktorý pri dodržaní stanovených brzdiacich percent mohol jazdiť rýchlosťou 140 km/hod.

Prehľad vybraných údajov vlaku Slovenská strela:
GVD, Číslo a kategória vlaku, Cieľová stanica ,Odchod z Ba hl.st,. Príchod:

1986/1987, EEx 172, Praha hl. n., 5.30, 10.52
1987/1988, EEx 172, Praha Smíchov, 5.30, 10.52,
1988/1989, EEx 172, Praha Smíchov, 5.50, 11.18,
1989/1990, EEx 172, Praha hl. n., 5.50, 10.45,
1990/1991, EEx 172, Praha hl. n., 5.50, 10.46,
1991/1992, Ex 172, Praha. hl. n., 5.50, 10.46,
1992/1993, Ex 172, Praha hl. n., 5.50, 10.43,
1994/1995, R 274, Praha hl. n., 5.48, 10.50,
1995/1996, IC 74, Praha hl. n., 5.50, 10.45,
1996/1997, IC 74, Praha hl. n., 5.50, 10.49,
1998/1999, R 274, Praha hl.n., 5.50, 10.56,
1999/2000, R 274, Praha hl.n., 5.35, 10.50,
2000/2001, R 274, Praha hl.n., 6.55, 12.18,
2001/2002, EC 132, Praha Holešovice, 6.32, 10.50,
2002/2003, EC 132, Praha Holešovice, 6.00, 10.23,
2003/2004, EC 132, Praha Holešovice, 5.48, 10.40,
2006/2007, SC 134, Praha Holešovice, 5.41. 9.30.

V GVD 2001/2002 je Slovenská strela opäť preradená do kategórie vlaku EC a prestáva jazdiť cez Havlíčkuv Brod a je presmerovaná na svoju prvotnú trasu cez Českú Třebovú.
Zloženie súpravy vlaku Slovenská strela sa menilo od motorových vozňov M290.0, M 296.0, M 297.0, M 494.0, M 495.0, až po klasické súpravy.
V GVD 1972/1973 zloženie Ex 15 slovenská strela bolo nasledovné: Rušeň S 499.0 / E 499.1 + Da + 2 Ba + Aa + BRa + + WR + Aa + 2 Ba.


Zloženie súpravy Slovenskej strely v rokoch 1976 a 1972

V GVD 1989/1990 sa už však na tomto vlaku objavuje súprava novučkých vozňov radu Bmee a Amee a v GVD 1995/1996 tento vlak jazdí s klimatizovanou súpravou vozňov radu Bdmnu a Adnu / Adun PKP, ktorá je vlastne súpravou IC Praha využívanou počas prevádzkovej prestávky vlaku IC Praha po príchode z Warszawy. V GVD 1997/1998 sa na tomto vlaku začína objavovať súprava modernizovaných vozňov ŽSR radu Bheer, Bpeer, Apeer, a od GVD 2006/2207 je na tento vlak nasadená moderná elektrická jednotka radu 680 ČD – Pendolino, ktoré je vlajkovou loďou Českých dráh.
Slovenska strela vyše 30 rokov jazdila na čele s radom ES 499.0, v súčasnosti rad 350 a mnohí si ju pamätame práve takto:

350.013 na Ex 173 pred odchodom z Prahy hl. n, dňa 25.6.1992, foto: Pavol Kukučik

350.013 na Ex 172 vchádza do Devinskej Novej Vsi, oproti postrk do Lamača tlačí na Pn vlaku rušeň S499.0061. 26.6.1992, foto : Pavol Kukučík

Zimná idylka na bratislavskej Hlavnej stanici, Slovenská strela pred odchodom do Prahy na čele s 350.005, zima 2003 foto: Miloš Chomjak
Týmto spôsobom sa Slovenská strela zaradila medzi najprestížnejšie vlaky najvyššej kvality, medzi vlaky kategórie Supercity, do ktorých tento vlak z pohľadu tradície a histórie právom patrí.

 Prvý deň ako SC 134 tvorený Kryštofom 680.007- súčasná podoba Slovenskej Strely, Bratislava hl. st, 10.12.2006, foto: Juraj Streber

Moje hlboké poďakovanie patrí:
hlavne Dipl. Ing,. Josefovi Bosáčkovi – za odborné konzultácie, poskytnutie materiálov, rady, pomoc a spoluprácu
Ing. Jiřímu Kubáčkovi a Múzejno-dokumentačnému centru Bratislava, za poskytnutie archívnych materiálov, ochotu a spoluprácu
Dipl. Ing. Desiderovi Seleckému – za poskytnutie materiálov, spoluprácu a pomoc
Pavlovi Kukučíkovi – za poskytnutie cenných materiálov, fotografií a pomoc Milošovi Chomjakovi – za poskytnutie fotografie
text: Mgr. Andrej Ivanič
info: Dipl. Ing. Josef Bosáček, Ing. Jiří Kubáček, Dipl. Ing. Desider Selecký, Pavol Kukučík
fotografie a skeny: súkromný archív, Dipl. Ing. Desider Selecký, Pavol Kukučík, Miloš Chomjak, Juraj Streber

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: Slovenská strela – vlak, ktorý sa stal pojmom II. časť.

da001 zo dňa 22.4.2007 8:10

Myslím si, že tento super článek, který musel dát hodně práce, si zaslouží velkou pochvalu. Tak tedy, díky moc!

Reagovať

TTFun zo dňa 24.4.2007 7:26

Aj ja sa pripajam k pochvale, je to naozaj profesionalne spracovany clanok :byebye: 😆

P.S. Nemate niekto viac fotografii M290?

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *