Váš železničný portál
Registrovať sa

Rendez 2011 objektívom M262.061

Reportáže 19.8.2011 19:40 administrator Zobrazené: 3411

Tohtoročný už 13. zraz historických vozidiel bol v réžii avizovaného a očakávaného prírastku do rodiny múzejných lokomotív MDC – mazutky 555.3008. Takmer dvanásťročná práca niekoľkých nadšencov bola korunovaná v tomto roku skúšobným zapálením v peci, najskôr len tuhým palivom, na odskúšanie všetkých funkcií lokomotívy. O niečo neskôr bola odskúšaná aj funkcia olejových horákov. Druhým prírastkom je prívesný vozeň Blm 70 54 25-09 317-0 Spoločnosti považskej dráhy v Žiline. Po dlhšom čase boli v Bratislave hosťom modrý „albatros“ 498.022 a tiež už storočná rakúska štvorvalcová 310.23. Spestrením akcie bol funkčný parný valec a kolekcia nádherne zreštaurovaných nákladných automobilov Tatra bratislavského Tatra Veterán klubu. Počasie v sobotu až krátky dáždik krátko po poludní podujatiu prialo a tak nechajme prehovoriť fotografie.

Je neodškriepiteľné, že tú správnu atmosféru parného rušňového depa na zrazoch vytvárajú práve parné rušne. Už nikdy to ale nebude tá atmosféra ako za čias plnej parnej prevádzky. A tú nebolo v tých časoch zasa dovolené zachytiť na celuloidový pás každému. Ani na zrazoch sa však nepodarí túto atmosféru danú predovšetkým dymom a parou zachytiť.

Pokúsil som sa aspoň čiastočne objektívom zachytiť niečo z toho, čo vytvorilo trio veľkých rýchlikových mašiniek, akými boli storočná Gölsdorfova 310.23, modrý „albatros“ 498.022 a „zelený anton“ 486.007.
Nasledujúca fotografia dokumentuje, že po ukončení posunu v koľajisku a otvorení priestoru koľajiska, bol záujem návštevníkov o vystavené exponáty značný.
Počas pomalej jazdy „hrbatej“ na zhromaždisko po prezentácii, mierny vietor a dym vytvárali spolu zaujímavé dymové kreácie, ktoré umocňoval aj uholný žeriav Teudlof.

Krásne zreštaurovaná „ušatá“464.001 Prievidzského parostrojného spolku sa predviedla na točni a pomaly sa presúva do radu k ostatným mašinám. Rovnako ako takmer všetky ostatné parné mašiny práve predvádza lacný efekt prešmykovania sa kolies pri rozjazde s dymovým efektom. Myslím si, že práve toto nie je tým pravým orechovým, čím by mali parné rušne zavŕšiť predvádzanie na točni. Veď ide prakticky o prezentáciu stavu, ktorý by sa v bežnej prevádzke mal vyskytovať čo najmenej… Určite predvedenie „ťažkého“ rozjazdu za súčasného patričného zvukového a dymového efektu by bolo rovnako efektné, tak ako je tomu u motorových lokomotív celkom bežné.

„Ušatá“ práve predvádza lacný efekt prešmykovania sa kolies pri rozjazde s dymovým efektom.
Dovolím si tento stroj pripomenúť jednou fotografiou pochádzajúcou z roku 1980. To rušeň 464.001 v depe v Českej Lípe stále takmer kompletný, čakal na prevoz do Bratislavy a na lepší osud, ktorý mu splnili členovia Prievidzského parostrojného spolku. Tu treba pripomenúť, že spolu s „ušatou“ z Českej Lípy prišiel do Bratislavy aj „päľkolák“ 524.1117 a z Kralúp nad Vltavou „štvorkolák“ 434.2338.

O „albatrosu“ 498.104 bolo napísané na rôznych e-stránkach viac než dosť, rovnako aj z účasti na zraze boli publikované najmä traťové zábery s týmto rušňom. Tak teda si ho pripomenieme dvoma fotografiami. Jednou z jeho prezentácie, druhá bola exponovaná pred viac ako tridsiatimi rokmi.

Elegantný „albatros“ pomaly odchádza po prezentácii z točne.
Ako dnes skvostne vyzerajúci „albatros“ vyzeral v období medzi prvým a druhým životom v roku 1980, si môžeme pozrieť na tomto obrázku – „albatros“ stojí takmer na tom istom mieste, ale v ten čas depo slúžilo stále ešte plnej prevádzke.

Na točni sa chceli predstaviť aj elektrické rušne. To by však bez pomoci malých motorových rušňov nebolo možné. „Laminátku“ v 240.022 v retro náteru „odprevadil“ stroj 199.412 spoločnosti ZSSK Cargo a „princeznu“ 363.139 tej istej spoločnosti zasa múzejné „prasiatko“ T211.0823.

Múzejné „prasiatko“ T211.0823 bolo jednou z dvoch užitočných mašiniek, ktoré umožnili prezentáciu moderných elektrických lokomotív v miestach bez trolejového vedenia, v tomto prípade to bola dvojsystémová 363.139 spoločnosti Cargo.
„Pielstick“ T466.0254 Klubu historických koľajových vozidiel v Poprade sa pomaly presúva na točňu.

Mazutka 555.3008 mala na tomto 13. zraze historických vozidiel svoju očakávanú premiéru a tak mi dovoľte, aby som aj ja jej venoval okrem fotografie z prezentácie ešte ďalšie dve fotky z doby minulej.

Na fotografii „tridsaťnulaosmička“ po prezentácii pomaly prechádza cez točňu, aby sa neskoršie presunula na výjazdovú koľaj z areálu v smere na Raču, kde ju čaká tá krajšia časť prezentácie spojená s postupných „zabiehaním“ pred riadnou skúšobnou jazdou a následnou technicko bezpečnostnou skúškou.

To, že po skončení aktívnej služby u bývalých ČSD skončila ako vykurovací kotol K 549 spolu so svojou „kolegyňou“ 555.3254 v bratislavských Pozemných stavbách, je všeobecne známe. Ako tam v marci roku 1981 síce ešte „pripútaná“ na potrubie, ale už bez úžitku smutne postávala, je vidno na fotografii. To už sa ale rokovalo o záchrane oboch mazutiek a bola to už len otázka času, kedy sa tak stane a oba rušne opustia pre ne tento nebezpečný priestor, veď len kúsok ďalej bol areál Kovošrotu.

Rušne areál Pozemných stavieb opustili pred takmer tridsiatymi rokmi, 1. októbra 1981. Na fotografii si ju pristavuje rosnička T334.0070 k mazutke 555.3254 a asi za hodinu už bolo možno vidieť na dnes už neexistujúcej vlečke na Mlynských Nivách neobvyklý konvoj rosničky a dvoch mazutiek smerujúci na dnes tiež neexistujúcu stanicu Bratislava Nivy.

Možno tak trochu v tieni svojich prevádzkových „kolegýň“ stála 310.433 familiárne pomenovaná ako Žofka, ktorá v roku 1982 „pohla ľadmi“ a ako prvá prevádzková, aj keď v tomto prípade ešte nie zásluhou železnice, ukázala v hodine dvanástej cestu pri záchrane artefaktov z oblasti železničnej dopravy, predovšetkým však miznúcich parných lokomotív a tiež cestu a spôsob ich budúcej prezentácie. V súčasnosti je Žofka neprevádzková, ale ukazuje sa, že už v budúcom roku by sa mohlo začať pracovať na jej opätovnom sprevádzkovaní.

Aj o neprevádzkovú Žofku mali záujem malí i dospelí návštevníci.

Aj „Žofku“ pripomeniem dvoma historickými fotografiami zo Švermových železiarní v Podbrezovej, kde bola v rokoch 1979 až 1981 pod odborným vedením opravovaná skupinou študentov bratislavskej techniky najskôr len do vystavovateľného stavu. Ale po prehliadke kotla, ktorý bol v dobrom technickom stave, sa pustili aj do jeho opravy. Celková oprava lokomotívy bola úspešne zakončená na jeseň roku 1981 tlakovou skúškou kotla a následným prvým zakúrením.

Fotografia pochádza z leta 1981, kedy v Železiarňach v Podbrezovej dokončovala jej opravu do prevádzkyschopného stavu skupina vysokoškolákov pod vedením pána Mika Koričanského (na obrázku v baretke). Vidíme tu zohrievanie koncov kotlovej rúry do bieleho žiaru a potom nasleduje ich úprava kovaním na potrebný priemer.
Na obrázku z 28. novembra 1981 vidíme slávnostný okamih prvého zakúrenia. Následne na vlečkovej koľaji začala Žofka odkrajovať prvé kilometre vo svojom druhom živote.

Motorové vozne boli na prehliadke historických vozidiel boli na 13. zraze zastúpené prakticky len exponátmi z Maďarska a Rakúska. Domáce motorové vozne M131.1053, 1125 a 1443, M240.039 a M262.007 zabezpečovali dopravu návštevníkov z bratislavskej hlavnej stanice na Rendez.

Arpád 23 bol spolu s motorovým modro krémovým veteránom VT 5042.14 z Rakúska boli trochu stranou záujmu, väčšina návštevníkov uprednostňovala pochopiteľne atraktívnejšie „živé“ parné rušne.
Tento typ motorových vozňov ako rad M283.0 jazdil v päťdesiatych rokoch na Slovensku a vo dvojici ako expres „Tatran“ spájal Bratislavu s Košicami. Na reprodukcii farebnej fotografie známeho železničného fotografa Jana Kaplického jedna dvojička vchádza do stanice Štrba. Táto fotografia bola uverejnená v marcovom čísle časopisu Železničář v roku 1958.

Atmosféru podujatia nevytvárajú len pojazdné exponáty a to najmä vždy a prakticky všetkými obdivované parné rušne, ale aj stretnutia so známymi. Je fakt, že s niektorými sa stretávame práve na týchto zrazoch a to je vlastne až po tom roku …. Vždy poteší, keď sa na akcii objaví mediálne známe osobnosti, tie dajú zrazu vždy ten o niečo vyšší „punc“.

Aj keď fotografie s mediálne známymi osobami alebo s osobami známymi z pôsobnosti múzejného dokumentačného centra neuverejňujem, jednu výnimku som predsa len urobil. Ide o človeka mediálne známeho nie len ako „majiteľa“ Velkopopovickej kozlovky, speváka a televízneho moderátora, ale najmä ako obdivovateľa parných lokomotív. Pán Eduard Hrubeš so svojou kamerou nie je na zraze prvýkrát a vždy rád využije príležitosť navštíviť ho spolu s „albatrosom“ 498.022.
Pravidelným účastníkom zrazov historických koľajových vozidiel je tiež C. a k. komorný dychový orchester hrajúci skladby z časov monarchie. Patrične tak umocňuje dobovú atmosféru zrazov, v tomto roku na viac spolu so storočnou 310.23 a už 115 ročnou 310.433.
Sobota sa prehupla do druhej polovice, nad Bratislavou sa prehnala búrka, ktorá Rendez zasiahla našťastie len okrajovo, a mazutka naberala postupne do svojej búdky najmenších návštevníkov. Kto vie, možno že práve niektorému z týchto malých návštevníkov učarujú parné rušne natoľko, že bude v budúcnosti pokračovať v budovaní a zveľaďovaní už začatého diela.

Prvá časť bola venovaná historickým koľajovým vozidlám na 13. zraze v centre diania v bývalom depe Bratislava východ I. Pri triedení fotografií som si uvedomil, že publikovať všetok uvažovaný materiál v jednej reportáži by sa zrejme na úkor jej čitateľnosti. A tak som sa v prvej časti sústredil len na dianie v depe a v druhej časti sa podívame za ďalšími vozidlami na bratislavské spojky.

Text a foto: M262.061

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: Rendez 2011 objektívom M262.061

eminem zo dňa 20.8.2011 6:46

Reportáž sa mi veľmi páčila.
striedaním terajších a historických fotografií a zaujímavým textom získala na atraktívnosti.
Teším sa na druhú časť.

Reagovať

libas zo dňa 20.8.2011 18:50

Pěkná reportáž proložená zajímavými historickými fotkami :-C

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zadajte správnu hodnotu *