Váš železničný portál
Registrovať sa

Rainerova chata

Reportáže 22.9.2014 22:00 M262.061 Zobrazené: 3286

Posledný augustový týždeň som pobýval v Poprade. V piatok počas okrúhleho výročae SNP bolo nádherné počasie a moje kroky smerovali po dvoch rokoch do zelene Tatier, aj keď tento raz „len“ kúsok nad Hrebienok, k Raierovej útulni. Dnes som nešiel lámať časové rekordy, ale nasávať vôňu letnej atmosféry a pomalou chôdzou sa dostať do cieľa cesty. Tým vytýčeným cieľom bol podpis Petície za zmenu, resp. doplnok §13 zákona č.278 z roku 1993 v tomto znení: „Ak nájomca prenajatú nehnuteľnosť, ktorá nebola schopná prevádzky na svoje náklady opravil a sprevádzkoval, nájom sa predlžuje po troch rokoch s opciou“.

Svoju cestu začínam, ako ináč, v Poprade na nástupišti TEŽ, kde fotografujem práve prichádzajúcu električku 425.965, zostavenú zo jestvujúceho náhradného stredného (hnacieho) dielu a novopostavených dielov krajných.


Z nástupišťa si vychutnávam pohľad na svoj najobľúbenejší vrchol Tatier – Lomnický štít a značnou mierou mi to umožňuje teleobjektív. Ten bude dnes mojím sprievodcom.
Cestu zo Starého Smokovca na Hrebienok volím samozrejme pešo pozdĺž trate pozemnej lanovky. Nové vozne lanovky sú dvojfarebné a odlišujú sa umiestnením snehového pluhu, rozmiestnením farebných plôch a „dvojka“ má naviac nosič na bicykle, resp. v zime na lyže.


Modré čelo voza č. 1 PLD korešponduje so vzdialenejšími vrškami Nízkych Tatier.


Oba vozy sa stretávajú na výhybni , v pozadí sa vypína Lomnický štít. Ale začínam spomínať na doby, kedy som do Tatier prišiel prvýkrát, a ako to na tomto mieste, iste veľakrák fotografovanom, vlastne vyzeralo.


Zalovil som teda v archíve a našiel diapozitív z leta 1984, na ktorom oba vozy lanovky od výrobcu Ceretti&Tanfani sa na výhybni stretávajú. To sa nad traťou ešte týčili stožiare s trolejovým vedením pre napájanie kompresora, v zimnom období kúrenia, ako aj ostatných zariadení vrátane nabíjanie akumulátora.


Táto zimná fotografia bola urobená jedného krásneho slnečného februárového dňa po snehovej nádielke o dva roky neskôr. Nad traťou sú ešte napájace troleje a statné smreky lemujú celú trať lanovky.


V lete 1987 už okolo trate nie sú stožiare, ale mohutné smreky stále stoja (a budú ešte ďalších vyše 17 rokov, než ich zničí veterná smršť).


Zo statných smrekov a borovíc zostalo pri trati lanovky len niekoľko solitérov, ktoré dnes ako nemí svedkovia dokumentujú flóru vysadenú v Tatrách niekedy pred storočím.


Nové vozne PLD s novým moderným dizajnom zodpovedajú dobe svojho vzniku.


Pohľad do zrekonštruovanej strojovne je tiež zaujímavý.


Smerová tabuľa na Hrebienku hovorí, že rázcestie nad Rainerovou útulňou je len 18 minút vzdialené.


Akoby zázrakom niekoľko krásnych smrekov v tesnej blízkosti útulne prežilo besnenie víchrice v novembri 2004.

Myslím, že tu je miesto, kde by sa patrilo povedať si zopár slov o Rainerovej chate. Keď sa turisti ponáhľajú zdolávať vyššie ciele v Tatrách, často stane sa, že túto mimo cestu vybudovanú chatu minú.
Rainerova chata bola prvou stavbou – útulňou – postavenou pod Vysokými Tatrami. Nechal ju postaviť Ján Juraj Rainer v roku 1863, vtedajší nájomca Starého Smokovca a mimoriadne podnikavý hoteliér, ktorý osadu Starý Smokovec doviedol počas tridsiatych rokov k nebývalej prosperite. V tom čase prudko rástla popularita výstupov na Lomnický štít považovaný v tom čase za najvyšší vrchol Tatier. Vybudovaná útulňa poskytovala prístrešie a uľahčovala turistom pobyt pri výstupoch na tatranské štíty. Keď bola v roku 1884 postavená v tesnej blízkosti chata Kamzík, útulňa pozbyla na význame a postupne chátrala. Až v letnej sezóne 1997 padla do oka dlhoročnému nosičovi Petrovi Petrasovi a bola to „láska na prvý pohľad“. Chatu si prenajal a v priebehu roka 1997 a 1998 ju na vlastné náklady a s pomocou rodiny a priateľov renovoval a v auguste 1998 ju otvoril pre verejnosť. O päť rokov neskôr prišla na rad oprava strechy.



Takto parádne zreštaurovaná je chata už jedenásť rokov.


Póza chatára pre fotografa.


Po krátkom rozhovore prišla na rad aj spoločná fotografia. Neznámemu fotografovi sa podarilo zachytiť lúče slnka idúce do objektívu – bolo by dobré, keby to boli práve tie správne lúče, ktoré pomôžu definitívne vyriešiť prenájom chaty v prospech súčasného chatára.


Kontrolou archívu som zistil, že som chatára fotografoval už pred siedmymi rokmi.


Informácia o prebiehajúcej Petícii.


Chatár Peter Petras podpisuje záujemcom svoju knihu Na chodníku chodník.


Pomaly odchádzam z Rainerky a idem pešo po ceste spájajúcej Hrebienok so Starým Smokovcom okolo vyhliadkového Szilágyiho pavilónu, postaveného na počesť liberálneho politika Dezidera Szilagyiho, ktorý po dlhé desaťročia navštevoval Starý Smokovec a neúnavne propagoval Vysoké Tatry. Projekt a stavbu zabezpečil staviteľ Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty.


Voz číslo 2 lanovky schádza z Hrebienka, v pozadí vrchol Slavskového štítu.


Ako vidieť, tak nosič na lyže je v lete využívaný na prepravu bicyklov na Hrebienok.


Nie, neprovokujem s fotografiami „tetrapakov“, ale tu som presne proti slnku zachytil odchod prvej jednotky v novom dizajne spojenej s poslednou jednotkou ako odchádzajú na Štrbské Pleso.

V týchto dňoch tomu bude práve už sedem rokov, keď vozy lanovky talianskej firmy Ceretti&Tanfani ukrajovali svoje posledné kilometre. 17. september bol tým posledným. Preto som do tejto reportáže zaradil zopár fotografií z poslednej návštevy lanovky niekoľko dní pred ukončením jej prevádzky v podobe, akú dostala pri svojej modernizácii v roku 1970. Bolo to 15. septembra 2007, lanovka premávala ešte bez všakovakých plagátov oznamujúcich jej definitívny koniec a začiatok totálnej rekonštrukcie dráhy vrátane dodania nových vozidiel.


Je pár minút po pol dvanástej, dosť nepríjemne prší, dvaja turisti si prezerajú voz lanovky. Neviem, či tuší o ukončení ich prevádzky alebo je ich záujem povšedný.


Ešte za dažďa sa vydáva voz číslo 2 na Hrebienok.


Elegantné červeno-krémové vozne boli dobre viditeľné aj v takomto počasí, aké ukazuje fotografia.


Vagón číslo 2 vychádza z výhybne.


Po polhodine sa počasie otočilo o 180 stupňov a už za slnka sa voz č. 2 blíži k vrcholovej stanici na Hrebienku.


Vagón lanovky spomaľuje pred vjazdom do krytej haly.


Takmer prázdny voz číslo 1 schádza do údolnej stanice v Starom Smokovci.


Náhodný turista sleduje križovanie vozňov, možno ani netuší, že toto „divadlo s týmito hercami“ sa za pár dní stane minulosťou.


Moja posledná fotografia voza č. 1 na trati zo Starého Smokovca na Hrebienok.


O tri dni neskôr, 18. septembra 2007, sa naskytá na červeno-krémové vozne už len takýto pohľad…..

Už počas posledného obdobia prevádzky sa prejavila snaha aspoň jeden vozeň zachrániť. Neskôr boli vozne v Smokovci rozrezané na dve časti a prevezené do Popradu do blízkosti železničnej stanice. Tu zostali nejaký čas a potom (aspoň pre mňa) stopa po nich mizne ….

Pramene:
Gašpar J., Tatry – staré pohľadnice rozprávajú
Marec A., Tatranské chaty

Text a foto: © Jan Horník

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: Rainerova chata

Matko zo dňa 23.9.2014 11:04

[i]Tu zostali nejaký čas a potom (aspoň pre mňa) stopa po nich mizne …. [/i]

Nemizne, sú stále na stanici a nesmelo vykúkajú z kríkov, ktoré ich pekne maskujú. Len ich stav už začína byť žalostný… :angel

Reagovať

janick zo dňa 24.9.2014 7:22

Krásné snímky, Vysoké Tatry jsou moje srdcová záležitost, každý rok trávím letní dovolenou zde. Reportáž mi pomohla se do Tater vrátit. Ještě jsem se i stihl svézt starou lanovkou, a jsem za to rád.

A knihu Petera Petrase všem vřele doporučuji, přečetl jsem ji jedním dechem, a velice mu fandím, aby se mu podařilo zůstat chatárom na Rainerovej chate. 🙂

Reagovať

Juraj Streber zo dňa 24.9.2014 18:21

Ahoj Janko, vďaka za návrat do detstva. Teším sa opäť na stretnutie pri trati

Reagovať

huggate zo dňa 25.9.2014 16:31

„Tu zostali nejaký čas a potom (aspoň pre mňa) stopa po nich mizne ….“

To by me zajimalo, co se stalo s prispevky na zachovani alespon jednoho kusu. Jsem taky jeden z tech, co prispel. Vypada to, ze ty penize asi taky „zmizeli“…

Reagovať

M262.061 zo dňa 28.9.2014 18:40

Ďakujem všetkým za reakcie na reportáž. Myslím, že by dobre padla i fotka súčasného stavu vagónov lanoviek v rámci komentára, knihu Petra Petrasa som takmer celú prečítal vo vlaku z Popradu do Bratislavy. Juraj, som rád, že som Ťa potešil. A čo sa týka pripomienky čitateľa s nickom „huggate“ – to by mal zodpovedať organizátor zbierky, určite by to zaujímalo viacerých ľudí, resp. priblížiť všetkým niečo o tom, či vagón(y) bude(ú) zachránený(é) a opravený(é), resp. či ich existenciu ukončia horáky autogénu.

Reagovať

Matko zo dňa 29.9.2014 6:22

Akým spôsobom zavesím do komentáru fotku? 😕

Reagovať

administrator zo dňa 29.9.2014 15:28

Použite ikonku „zadaj url obrázka“ [img]http://www.fastimages.eu/images/ikonkaaoa.png[/img]

Reagovať

Matko zo dňa 30.9.2014 6:41

Díky, takže jedna telefonická dokumentačná….

[img]http://tinypic.com/r/axio3r/8[/img]

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zadajte správnu hodnotu *