Váš železničný portál
Registrovať sa

Na rozchode 760 mm – 1. časť

História 27.11.2006 17:00 administrator Zobrazené: 1905

Trenčianska elektrická železnica patrí k osobitným tratiam na infraštruktúre ŽSR. Už celé desaťročia je úzko spätá z trenčianskym regiónom a hlavne kúpeľným mestečkom Trenčianske Teplice.
Dnes tejto trati venujeme náš rozsiahlejší článok, ktorý je zároveň i malou vďakou a podporou v jej dnes neistých časoch.
Úzkorozchodná železničná trať, ktorú nájde v cestovnom poriadku ZSSK pod číslom 122 / kedysi trať č. 381 v sieti ČSD / spája Trenčiansku Teplú , stanicu na hlavnej železničnej trati Bratislava – Žilina so svetoznámymi kúpeľmi v Trenčianskych Tepliciach. V súčasnosti sa jedná o jedinú úzkorozchodnú elektrifikovanú železničnú trať s rozchodom trate 760 mm.

EMU 46.0002 EMOs 20527 Treč,Teplá zast.- Tr.Teplá obec leto 1983

Prevádzka na trati Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice bola zahájená dňa 27. júla 1909. Od tejto chvíle sa v uliciach Trenčianskej Teplej a Trenčianskych Teplíc pravidelne ozývajú píšťaly električiek, aby bezpečne po 5,9 kilometra dlhej trati odviezli cestujúcich.

EMU 46.0002 EMOs 20564 odchádza z Treč.Teplej – november 1983

Táto malá železnička od svojho vzniku mala svoju správu v Budapešti. Po vybudovaní samotnej trate, trakčného vedenia, zastávok, výhybne, stanice a trakčnej meniarne boli do Trenčianskej Teplej privezené prvá dve hnacie vozidlá – električky. Išlo o vozidlá maďarskej výroby, ktoré vyrobila známa maďarská firma Ganz v Gyori, a ktoré dostali radové označenie M 24.0. Na začiatku prevádzky na trati pôsobili tri vozidlá radu M24.001 až 003 s celkovou kapacitou na sedenie 24 miest. Usporiadanie náprav električiek bolo Bo a dosahovali maximálnu rýchlosť 30 km /hod. Prevod nápravy bol 1: 5,071 a do podvozku boli vložené dva trakčné motory. Brzdenie električiek sa vykonávalo pomocou elektrickej brzdy.

EMU 46.0002 + EMU 46.1001 Výh.Kaňová – Tr.Teplá zast. EMOs 20517 leto 1984

Pri zahájení prevádzky vozňový park trenčianskej železnice mal 3 elektrické vozne s oddielmi 1. a 3. triedy radu ACe č.1-3 /M24.001-003/, dva osobné vozne 3.triedy s poštovým oddielom radu CF, jeden krytý nákladný vozeň radu G a jeden otvorený vysokostenný nákladný vozeň radu Jk, pričom aj tieto vozne boli vyrobené vagónkou Ganz v Gyori.
V roku 1911 bol z Maďarska privezený posledný elektrický vozeň, ktorý dostal radové označenie M24.004.
Toto radové označenie bolo na električkách umiestnené na čelách medzi návestnými svetlami a nad oknami oddielu pre cestujúcich bol umiestnený nápis Teplá – Trenčiansko Teplická železnica“. Od roku 1918 po vzniku Československej republiky bola trať spolu s jej hnacími vozidlami odovzdaná pod správu Československých železníc. Takto sa na bočnice vozňov dostal spolu so štátnym znakom aj nápis Bratislavská dráha.

EMU 46.1001 + EMU 46.0002 za Výh.Kaňová na Teplice EMOs 20516 leto 1984

Prevádzku elektrických hnacích vozidiel je možné rozdeliť do troch období:
Prvým obdobím bola prevádzka z električkami M 24.0
Do druhého obdobia spadá prevádzka s električkami M 46.0
A posledné tretie, súčasné obdobie je s električkami 911. 5 / EMU 46.1/

EMU 46.1003, v uliciach Trenčianskej Teplej, jeseň 1988

Pre názornosť si pripomenieme krátky popis trate:
Začiatkom železničnej trate je stanice v Trenčianskej Teplej. Tu sa nachádza malé depo (remíza), v ktorej sa prevádzkujú bežné opravy a údržba elektrických vozňov. Za budovou remízy sa nachádza napájacia stanica, ktorá od začiatku prevádzky zabezpečovala napájanie trakčného vedenia napätím 700 V, neskôr okolo roku 1951 napätím 950 V , v súčasnosti napätím 600 V. V priestore koľajiska pred remízou sa nachádzajú štyri koľaje, kedysi slúžiace k odstaveniu prípojných železničných vozňov.
Za zhlavím koľají z remízy sa jednou koľajou spája remíza s traťou z Trenčianskych teplíc, ktorá po napojení za výhybkou ústi na koncové, jednokoľajné nástupište v samotnej železničnej stanici. Na nástupišti, ktoré je priamo spojené s nástupišťom na hlavnej trati Bratislava – Žilina sa nachádza malá budova s bývalou dopravnou kanceláriou a úschovňou batožín a bufet.

EMU 46.1003, za Kaňovou, jeseň 1988

Pohľad na historickú jazdu po trati z roku 1949:
Ak by sme sa po tejto trati odviezli v roku 1949, tak trať by sme prechádzali nasledovne:
Po odchode z Trenčianskej Teplej by sme v kilometri č. 1 zastavili v Trenčianskej Teplej – zastávke. Táto zastávka bola neskôr premenovaná na Trenčianska Teplá – obec. V kilometri č.2 by sme zastavili na zastávke Trenčianska teplá – kameňolom. Ak chcel cestujúci vystúpiť na tejto zastávke, musel to oznámiť sprievodcovi alebo vlakvedúcemu najneskôr na predchádzajúcej zastávke, kde električka zastavila. Cestujúci naopak, ktorý chcel na tejto zastávke nastúpiť musel zaujať také miesto, aby ho vlakový personál včas zbadal a mohol s električkou na tejto zastávke plynulo zastaviť.
Cestujúci, ktorému električka nezastavila aj napriek tomu, že bolo správne uvedené opatrenie zo strany cestujúceho, tento cestujúci nemal nárok na náhradu cestovného alebo náhradu škody.
Uvedená zastávka Trenčianska Teplá – kameňolom bola neskôr taktiež premenovaná na Trenčiansku Teplá – zastávka. Za touto zastávkou trať opustila ulice Trenčianskej Teplej a vyšla na šíru trať, cez rozsiahle lúky a polia a počas celej svojej dĺžky kopírovala cestu do Trenčianskych Teplíc.
Na železničných priecestiach nebolo vybudované žiadne zabezpečovacie zariadenie a na trati sa nenachádzajú žiadne svetelné alebo mechanické návestidlá.
Uprostred trate bola vybudovaná výhybňa, ktorá dostala názov Kaňová. Tu sa v letných mesiacoch pravidelne križovali vlakové spoje s posilovými spojmi, čo však v súčasnosti už patrí do histórie.
V piatom kilometri električka zastavovala na zastávke Trenčianske Teplice – zastávka, ktorá sa nachádza pod skalou, na ktorej sa nachádza turistická vyhliadka na panorámu celého kúpeľného mestečka – Trenčianske Teplice. Z uvedenej zastávky električka už len prechádzala ulicami Trenčianskych Teplíc a v kilometri 5,9 vošla do konečnej železničnej stanice Trenčianske Teplice – kúpele. Z názvu stanice však po čase zmizol nápis „kúpele“ /prívlastok/. Koncová stanica je dvojkoľajná s jedným spoločným nástupišťom. Zhlavie stanice tvoria tri výhybky, ktoré slúžili na prepriahanie elektrického vozňa a prípojného osobného vozňa.

Stará pohľadnica z roku 1958, na nej je M 24.001 pri jazde z Teplíc za zastávkou Trenč.Teplá kameňolom

S výstavbou Trenčianskych Teplíc a priľahlého sídliska bola v kilometri č. 4 zriadená zastávka Trenčianske Teplice – sídlisko.
Koncom štyridsiatych rokov minulého storočia sa začalo hovoriť o modernizácii rušňového a vozňového parku na tejto trati.
Táto situácia sa vyriešila dovezením nových, modernejších elektrických vozňov radu M46.0.

Ďalšiu časť článku o živote a prevádzke jedinečnej úzkorozchodnej železničky Vám prinesieme už čoskoro v pokračovaní tohto článku.

Text: Palo, Andy

Fotografie: Pavol Kukučík, súkromný archív

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: Na rozchode 760 mm – 1. časť

Peter Vlcek zo dňa 27.11.2006 17:18

Krasna reportaz s este krajsimi fotkami,super!!!! 😀

Reagovať

Msnake zo dňa 27.11.2006 18:40

zaujimavee 😮

Reagovať

demo zo dňa 28.11.2006 19:20

Skoda len ze jej po tolkych rokoch teraz hrozi zrusenie, resp. prerusenie premavky. Dufam ze sa kompetentny spamataju a nieco s jej existenciou poriesia.

Reagovať

Status1 zo dňa 4.12.2006 18:50

24 rokov dozadu som na tejto štreke cez prázdniny brigádoval ako konduktor 😆 😆

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zadajte správnu hodnotu *