Váš železničný portál
Registrovať sa

Návraty – Veľké Leváre 1983: Bola som druhá v poradí ….

Železničné nehody 18.10.2006 17:50 Andrej Ivanič Zobrazené: 8583

 Keď sme začiatkom septembra písali formou rozprávania životného príbehu článok o osude rýchlikovej laminátky S499.1020 a jej nehody vo Veľkých Levároch, nevedeli sme ešte, že Vám onedlho budeme môcť exkluzívne ponúknuť originálne fotografie z miesta nehody a tak splniť prosby niektorých čitateľov.

Ako spomienku na túto udalosť opakovane uverejňujeme článok s aktuálnymi a historickými fotografiami.


Pohľad na dva vozne zo súpravy rýchlika a prevrátený rušeň S499.1020

D
etailný pohľad na vozeň z rýchlika s časťou rýchlikového rušňa


Ponehodový prevrátený rušeň s jedným vozňom na jednej strane a vytrhnutý podvozok s trakčným motorom rušňa na strane druhej

Pohľad sprava na vrak rušňa a vozňa

Detailný pohľad na prednú časť rušňa, s chýbajúcim odtrhnutým stanovišťom a časť strechy rušňa S499.1020

Celkový pohľad na prevrátený a o 180 stupňov otočený ponehodový rušeň S499.1020, alebo lepšie povedané pohľad na to, čo z neho zostalo

Pohľad na vyrthnutý druhý podvozok rušňa spolu s trakčným motorom a prevrátený vrak rušňa S499.1020. Silou nárazu boli vytrhnuté obidva podvozky, pričom každý sa nachádza na inej strane

Historické foto z miesta nehody: súkromný archív

Pôvodný článok:

Každý rušeň má svoj životopis. Jeden ho má krátky, druhý ho má dlhý, iný žije večne vo forme muzeálneho exponátu.Volám, teda presnejšie volala som sa laminátka S499.1020. Kedže mnohí si na mňa nepamätajú, rozhodla som sa Vám dnes predstaviť. Vyrobili ma vo februári 1970 ako dvadsiatu rýchlikovú laminátku v poradí a môj výrobca Škoda Plzeň, š.p. mi pridelil výrobné číslo 6100.


Ako som naberala prvé kilometre

Tak, ako sa každé malé dieťa učí chodiť, tak aj ja som začala jazdiť v depe České Budějovice. Každý deň som poctivo vozila osobné vlaky a rýchliky až jedného dňa ma na základe rozhodnutia presťahovali spolu s niekoľkými mojimi sestrami z Českých Budějovíc do Bratislavy.

Vo svojom novom pôsobisku som sa pekne a poctivo ujala svojej novej úlohy a začala som voziť rýchliky na vozebnom ramene Kutná Hora – Štúrovo.

Každý deň som sa veselo preháňala po republike s rýchlikmi a vozila spokojných cestujúcich. Tak ako v každej železničnej rodine, tak aj v tej našej občas sa vyskytnú nepríjemné udalosti. Tou prvou bolo usmrtenie mojej staršej sestry laminátky S499.1001 na rýchliku R 574 Podlužan, keď chuderka následkom požiaru v stanici Malacky skoro do tla zhorela a rozhodnutím bola dňa 17.3.1977 zrušená.

To som ešte nevedela, že aj mne sa Záhorie stane osudným a že ja budem druhá v poradí….


Posledný deň v mojom živote

Blížilo sa leto a ja som večer vo štvrtok 10. júna 1983 prišla s rýchlikom do Kutnej Hory, po malom odpočinku som sa ešte v ten večer chystala na odvezenie rekreačného letného rýchlika R 1375 Transdanubium do Štúrova. V ten večer trocha popršalo, bolo teplo. Naša cesta prebiehala v poriadku a bez problémov, za pár hodín, v piatok skoro ráno 11.júna 1983 som sa už ocitla na domovskom Slovensku a veselo naberala ďalšie kilometre k Bratislave. To som však ešte nevedela, že v ten deň už domov neprídem…

V medzistaničnom úseku Sekule – Veľké Leváre, v oddielovom úseku hradlo Závod – žst. Veľké Leváre som mala vážnu nehodu. Stalo sa to takto:

Pred vchodovým návestidlom do žst. Veľké Leváre zastavil nákladný vlak EPn 63 145. Rušňová čata tohto vlaku mala drobnú závadu na rušni, ktorú odstránila a následne na to chcela pokračovať v jazde vlaku do stanice, pričom po mimoriadnom zastavení sa chcela s vlakom rozbehnúť. Výpravca však vedel, že sa už blížim so svojim vlakom a preto bol presvedčený, že nákladný vlak plynule vojde do jeho stanice a preto hneď na hradlo Závod poslal odhlášku, že úsek je voľný.

S Transdanubiom som si veselo utekala plnou rýchlosťou 120 km / hod, a mala všade na voľno, keď zrazu kvôli ranným hmlám sa vo vzdialenosti asi 250 m predo mnou objavili koncové návesti ešte stojaceho nákladného vlaku. V tejto situácii sa už nedalo nič robiť. Jeden z rušňovodičov okamžite pri rýchlosti 116 km / hod vyskočil, a zakričal na druhého, aby aj ten skákal … Ten však dostal šok a zostal vo mne až do momentu nárazu.

Narazila som do vlaku asi pri rýchlosti 90 km / hod. Náraz bol tak silný, že ma vyhodilo z koľají na blízku čistinku a silou ma otočilo o 180 stupňov. Vtedy som už vedela, že to boli moje posledné chvíle….

Pohreb sa nekonal

Po nehode som nevládne ležala prevrátená a otočená na boku a v mojej strojovni sa nachádzal mŕtvy druhý rušňovodič. Vlaková súprava zložená z lôžkových a ležadlových vozňov bola rozrhnutá a 8 vozňov z môjho vlaku bolo poškodených, dva z nich nakoniec aj zrušili. Nákladný vlak mal zase poškodených 5 vozňov a nejaké sa tiež zrušili. Z môjho rýchlika bolo zranených 42 cestujúcich, najlepšie dopadli tí z posledného vozňa, kde ich náraz v spánku iba zhodil z ležadiel. Celková škoda presiahla 4 milióny Kčs. No a chudák výpravca: keď si uvedomil a zistil čo svojou nedbanlivosťou spôsobil, v dopravnej kancelárii spáchal samovraždu obesením.

Čakala som, že ma odtiahnu do depa, ale nestalo sa tak, mojim hrobom sa stalo miesto mojej nehody…

Namiesto toho prišli rozpaľovači a ľudia z depa zobrali zo mňa všetko to, čo sa ešte dalo použiť. Ostatné moje zvyšky spolu s dvoma vozňami ešte dlhý čas ležali ako tiché memento vedľa trate a pomaly začali zarastať burinou ….


Iné mimoriadnosti

Po mojej nehode bol hlavný ťah uzavretý a rýchlo sa museli odstrániť následky nehody. Keďže doprava v úseku Kúty- Bratislava bola zastavená, všetky rýchliky z Kútov jazdili odklonom cez Trnavu a Bratislavu s príprahom nezávislej trakcie. Preto aj istou zaujímavosťou bolo križovanie dvoch odklonových rýchlikov v stanici Šelpice, kde sa stretli odklonený R 373 Balt-Orient s vlakovou gorilou ES499.0005 a R 570 Vysočina s vlakovou ES 499.0007. Prípražnú službu zaisťoval nákladný brat sergej z depa Leopoldov T679.1086. Kde obidva vlaky s gorilkami boli vezené na neelektrifikovanej trati.

O dva dni neskôr, v nedeľu trať sprejazdnili a hoci cez pomalú jazdu, mnohí si mohli pozrieť miesto tohto nešťastia, lebo jeho následky ešte neboli odpratané…

Nemý svedok tragédie po 23 rokoch ….

Od mojej nehody už uplynulo veľa rokov. Mnohí o mojom konci a nehode počuli iba z rozprávania a pritom nevedia, že relikvie z tohto miesta ešte stále existujú.

Po mojom vyrabovaní a čiastočnom zošrotovaní som ostala ležať na opačnom mieste, ako kde ma odhodilo po nehode, moje zvyšky dodnes stále odpočívajú v tôni kríkov a stromov blízko trate. Traťoví robotníci keď v roku 1994 opravovali trať na tomto mieste, zo súcitu aspoň čiastočne zasypali moje zvyšky štrkom a takto mi pripravili improvizovaný hrob.
Dodnes však kto chce, uvidí zo mňa trčať zo zeme časť predku v oblasti okna a reflektora, rušňovodičskú stoličku pohodenú v kríkoch, časť bočnice zasypanej štrkom a zvyškami červenej farby a tým, ktorí budú hľadať usilovne ukážem aj dvere do medzisteny v mojej strojovni.

Dnes sa už však žiadna jazda konať nebude…

To všetko som po rokoch ja: bratislavská laminátka S499.1020

Autori článku: Andy, Palo
Fotodokumentácia:
Djexpres © (2.9.2006)

Pridajte sa do diskusie!

29 komentárov k: Návraty – Veľké Leváre 1983: Bola som druhá v poradí ….

Rocker zo dňa 7.9.2006 12:27

Pekne ale smutno napísané.Jaaaj skoda tej laminatky a hlavne skoda ludskeho zivota 😥

Neexistuju nejake fotky z nehody???

Reagovať

Ľuboš Dirga zo dňa 7.9.2006 16:25

Pekna reportaz, tie fotky z nehody by zaujimali aj mna.

Reagovať

Andy zo dňa 7.9.2006 18:42

ad Lubosh, Rocker:
asi pred 15 rokmi v casopise Želzničář, bola cierno-biela nekvalitná foto tejto laminátky, na cistinke prevrátenej na boku po nehode.Bolo to jediné a zároven doteraz posledne foto, ktore som doterz videl.nieco sa mozno nchadza v zeleznicnom archive,ale dnes je s odstupom času sa tazke dopatrat nielen k fotkama,ale aj samotnym informaciam.vsetko, co som vedel a ziskal, som uviedol v clanku.
ak niekedy budem mat tu fotku, zverejnime ju.
Inak serial o vlakovych nestastiach bude pokracovat.

Reagovať

E499.3056 zo dňa 8.9.2006 7:24

Rýchliková laminátka je aké číslo? A samotná S499.1020, čo je za typ?

Reagovať

742 zo dňa 8.9.2006 11:49

Kamoš má z nej doma tabuľku z číslom. Škoda jej …

Reagovať

misho183 zo dňa 9.9.2006 11:08

velmi krasne napisane a skoda tej laminatky!!! Dufam,ze takychto nastasti bude uz co najmenej!!

Reagovať

mixer zo dňa 11.9.2006 19:31

fnuk… 🙁 🙁
velmi pekne napisane, skoda jej aj vypravcu aj rusnovodica.
Hm co sa stalo tomu druhemu co vyskocil z vlaku?

Reagovať

742 zo dňa 12.9.2006 8:50

Ad železniční fanda:
vraj do druhého dňa zošedivel! 🙁

Reagovať

specik zo dňa 19.10.2006 6:55

Takze nakoniec sa Vam podarilo zohnat tie fotografie – pekne, gratulujem.

Reagovať

swingo zo dňa 19.10.2006 19:06

Andy, smutné, ale pravdivé. Veľmi zaujímavá reportáž. Už sa teším na ďalšie a dúfam, že sa dozviem viac info okolo diania na železniciach. 🙁

Reagovať

Ľuboš Dirga zo dňa 20.10.2006 8:38

Super, ze ste ktomu prilozili fotky. Dufam ze takychto zivotnych pribehov rusnov tu pribudne viac.

Reagovať

350009 zo dňa 29.4.2007 17:14

Jak daleko je to ze stanice/zastávky na místo?

Reagovať

cvoky00 zo dňa 10.5.2007 19:59

Hej je to pravda zosedivel. Poznam ho dobre. Hovorim mu otec 🙂 Velmi pekna stranka. Tento pribeh sa so mnou nesie cely moj zivot a je to zvlastne najst nieco o tom aj na internete. Mozem pohladat nejake dalsie foto z tej nehody. cawko

Reagovať

atlas zo dňa 29.5.2007 8:44

Velmi velmi pekne spracovany clanok, pamatam si na tuto nehodu, ked som bol cez prazdniny u Babky, vyslo to v sobotu v novinach a bol tam rozhovor z rusnovodicom ten clanok som si odlozil a mozno ho niekde este mam, odvtedy som o tejto nehode nepocul, ale mam pocit, ze ten rusnovodic co vyskocil sa vola Daniel a v case nehody mal tusim 27 rokov, ale mozno sa mi to len zda, lebo je to uz dost davno a vtedy som este chodil na zakladnu. Pamatam si, ze tie vozne tam boli este nejaky cas pri trati a jazdilo sa tade pomalsie. Info pre 350009 moze to byt od stanice Velke Levare cca 500m smerom na Zavod.

Reagovať

drax zo dňa 10.6.2008 17:28

Jsem rád, že se na tuto smutnou událost nezapomíná. Byl jsem poslán do Levár abych vozil osobní vlak Leváre – Bratislava. Nakonec jsem den proseděl ve V.L. Místo nehody bylo to ráno velmi ponuré… Velmi pěkně napsané. Mám takový dojem, že 20 byla nějaký čas ve stavu brněnského depa.

Reagovať

Sensi zo dňa 31.7.2011 19:52

Ráda bych také něco přidala. Tímto vlakem jel můj otec, který měl za úkol odvést zájezd MV ČSTV do Bulharska. Tu noc, kdy se havárie stala, mu kouření zachránilo život. Nemohl spát a tak si šel zakouřit do vedlejšího prázdného kupé.
Pak se to stalo, na záda mu spadla hořejší postel, utrpěl pohmožděninu nohy a zad.
Vzpamatoval se velmi rychle vyběhl v ponožkách ven – boty nemohl už nají protože kupé kde měl spát bylo rozpůlené na dvě poloviny. Venku začal tahat zraněné z vlaku ven. Pak se zhroutil. V nemocnici v Bratislavě všechny raněné zběžně ošetřili avšak nevyšetřili. Asi deset lidí z tohoto vlaku následně během několika měsíců zemřeli.
Mému otci zjistili, že měl přeraženou páteř avšak velký hematom na páteři, který se mu hned udělal, mu páteř zachránil. Byl to zázrak můj otec žil ještě 26 let.Leč tato havárie jemu i nám dětem změnila život. Otec přestal mít zájem o život a tělovýchova se o něj vůbec nepostarala přestože pro ni tolik udělal – byl vedoucí propagace.
Fotografie zde uveřejněné máme doma a nafotil je syn jedné z cestujících. Tato havárie byla utajena a v médiích nikdy nesměla být uveřejněna. Proto jsem ráda, že se po letech na ni vzpomnělo. :angel

Reagovať

Huhna zo dňa 3.11.2011 15:24

Tímto vlakem jsem jel na první zahraniční dovolenou i já. Spali jsme ve druhém vagóně (nehoda se stala tak kolem jedné v noci) a tak jsme byli takřka na raně. Já ležel na správné straně – blíž k lokomotivě, takže se mi nic nestalo, manželka spala na druhé straně a spadla do uličky, na ni zavazadla a odnesla to jen zlomená ruka. Dělal jsem fotky, ale VB mi pak zabavila film… V novinách byla jen třířádková stručná zmínka. O strojvůdcích se to vědělo hned, ale o osudu výpravčího jsem se dozvěděl až odtud.
DF

Reagovať

dodo zo dňa 4.12.2012 21:50

keď sa stala tato hrozná udalosť som mal 7 rokov ale pamätám si na určité veci z tejto nehody,chodievam čas od času na prechádzku so psom a stále si robím scenár ako to tam mohlo vyzerať ako sa správali ľudia ktorý tam pomáhali zraneným .už 11 pracujem na záchranke a našťastie nemám osobnú skúsenosť s takouto nehodou aj keď som už tiež bol pri rôznych nešťastiach. Ale prečo som sa sem zaregistroval,? Naberal som dlho odvahu a neviem či niekto zareaguje na môj komentár ale chcel by som vedieť či sa náhodou nechystá nejaká pietna spomienka nakoľko bude 30 rokov

Reagovať

Veronika zo dňa 4.7.2017 23:09

Ten rušňovodič čo zahynul pri tejto nehode bol môj ujo 😢

Reagovať

Milena zo dňa 12.9.2018 12:36

Také jsem jela v tomto vlaku, fota ale vidím poprvé, nechce se mi věřit, že jsem toto přežila. Byli jsme v prvním vagoně .Slyšela jsem, že mrtvýhc bylo v konečném čísle 43. Nesmělo se o tom psát. Děkuji za váš článek. Milena.

Reagovať

Svatava zo dňa 17.10.2018 18:37

Též jsem jela tím vlakem s maminkou do Bulharska.Bylo mi 14 let. Musím říci , že fotky taky vidím poprvé . Mám z toho velké trauma a vlakem nejezdím. Dodnes na to nerada vzpomínám.
Byla jsem v prvním vagonu a docela pomlácená , rozbitý nos a v šoku. Ošetřili mě jen lidi z jiných vagónů a nikdo se víc nezajímal.Dodnes mám širokou jizvu na ruce , jako připomínku co se stalo.
Moc děkuji , že si o tom mohu něco přečíst a že to někoho zajímá.
Svatava , Praha

Reagovať

Petr Kožnar zo dňa 7.4.2020 18:35

Krásně napsané, až to člověku vhání slzy do očí…. Na laminátkách jsem jezdil v Brně Maloměřicích.
Čest památce obětem této hrozné tragédie.
Petr Kožnar Brno

Reagovať

Radomír Urbášek zo dňa 17.7.2020 13:05

Také mi bylo 7.let a jeli jsme na mou první zahraniční dovolenou do Bulharska a zajímalo by mě kolik bylo celkem mrtvých a zraněných. Já se zrovna vzbudil, že mám žízeň a maminka mi chtěla dát napít a v tu chvíli se to stalo. Maminka dostala do hlavy kufrem a já plechovým hrnkem. ? Měli jsme velké štěstí že jsme byli v posledním vagóně. Maminku byla odvezena do Malacek na rentgen hlavy a pak už jsme pokračovali dál do Bulharska. Nikdy na tento den nezapomenu.

Reagovať

Eva zo dňa 12.8.2022 18:43

Vše jsem si přečetla a moc se divila. V tom vlaku jsem jela s celou rodinou. Ten náraz byla šlupka, jakou jsem nikdy nezažila. Byli jsme ve čtvrtém vagóně. Plno lidí bylo pomlácených, byli rozvezeni do nemocnic a pak pokračovali do Burgasu. V našem kupé paní prorazila stěnu do druhého, já, moje děti a manžel jsme byli jen obouchaní a mě bolel krk. Z dalších vagónů nosili raněné a mrtvé. Druhý vodič co vyskočil, nám zemřel v kupé. Vše jsme nafotili, ale tajný nám sebrali film. Pak se nám podařilo ještě něco nafotit. Náš vedoucí zájezdu byl později v Bratislavě na soudě a tam se dozvěděl, že mrtvých bylo 78.Mohu říci, že to bylo VELMI utajené. Naše rodiče ještě po 4dnech nevěděli,zda žijem a nevěděl to ani náš zaměstnavatel, který nás na tuto dovolenou poslal. 5 let jsem se bála jezdit vlakem a cesta zpět z dovolenézBurgasu byla HROZNÁ!!!!

Reagovať

Pavel 626 zo dňa 1.3.2023 12:18

K této nehodě se vyjadřuji až po velmi dlouhé odmlce. Přivedla mě k tomu dnešní nehoda v Řecku
V té době jsem sloužil na vojenském útvaru v Malackach.
Pamatuji si že nám byl v brzkých ranních hodinách vyhlášen poplach a rychlý nástup do nákladního prostoru Tater a jeli jsme k této nehodě, kde jsme potom pomáhali vytahovat lidí z rozbitých vagónů a potom i likvidaci poškozeného vlaku. Samozřejmě konkrétní lidí si nepamatuju ale bylo to otřesné. Ten zážitek v sobě mám dodnes.
Asi za tři dny při nástupu nám byl přečten dopis z nejvyšších míst československých drah , kde nám bylo vyjádřeno poděkování za pomoc při nehodě.

Reagovať

Svatava zo dňa 1.3.2023 16:57

Dnes když jsem zaslechla zprávu o vlakovém neštěstí v Řecku , tak mě bylo úzko. Moje vzpomínky zabrousily sem a to víc jak po čtyřech letech … V červnu to bude 30 let. Vlakem nejezdím a asi nikdy nebudu. Děkuji se srdce Všem co jsem napsali i těm co pomohli …Pamatuji si na vojáky ,kteří mě vynesli z vlaku a donesli do jiného vagónu. Je to už tolik let , ale v paměti to zůstane navždy.
Díky Svatava

Reagovať

Svatava zo dňa 1.3.2023 18:43

Omlouvám se 40 let.

Reagovať

Luděk zo dňa 2.8.2023 20:48

Od dětství ten příběh znám a včera jsem o něm mluvil s babičkou která v tom vlaku seděla. Měli štěstí že byli v zadní části vagónu.

Reagovať

Ing. Vladimír Ponický zo dňa 5.1.2024 13:07

Dobrý deň

Dostal sa mi tento článok aj s komentármi dnes 4.1.2024 a pokúsim sa objasniť niektoré veci, ktoré viem o nehode. Neviem na základe čoho pani Eva píše tie veci o nehode, ale pravda je taká že druhý rušňovodič sa volal Daniel M. a dodnes žije. Nie je pravda že zomrel v kupé!!! Pravdou je, že ošedivel a ja som ho poznal ako mladého cca 30 ročného chlapa a bol úplne šedivý.Taktiež nie je pravda že pri nehode zomrelo 78 ľudí. Zranených bolo 42 ľudí. Rušeň S 4991020 bol rušeň, ktorý patril depu Brno a v Bratislave bol „zapožičaný“ na tzv letnú dopravu vlakov medzi bývalým NDR a krajinami pri pobreží Čierneho mora

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zadajte správnu hodnotu *