Váš železničný portál
Registrovať sa

Vígľašská lesná železnica

Reportáže 26.7.2015 7:00 M262.061 Zobrazené: 6320

Ťažba dreva v okolitých hlbokých lesoch sa mohla vo veľkom rozbehnúť až vtedy, keď do dolín sa dostal dopravný prostriedok nezávislý od ľudskej, resp. animálnej sily, a ktorému ani sneh nebol na prekážku. Týmto dopravným prostriedkom sa stala úzkorozchodná železnica o rozchode 760 mm. Viedla zo stanice Vígľaš cez Očovú do obce Kyslinky a končila na mieste zvanom Polianky, pričom jej trasa merala bezmála 23 km. Železnička bola do prevádzky uvedená v dvoch etapách, prvá v novembri 1906 a druhá o rok neskoršie a mala nezastupiteľnú úlohu nie len pri preprave vyťaženej drevnej hmoty na pílu v Očovej, resp, guľatiny do Vígľaša, ale i v zásobovaní miestnych obyvateľov. Po vybudovaní prístupovej cesty sa postupne preprava dreva preorientovávala na cestu. Posledná preprava po železnici sa konala na jeseň roku 1975.

V tomto roku ubehlo práve 40 rokov od ukončenia prevádzky na tejto lesnej železnici a to bolo impulzom k usporiadaní výstavy ako pripomenutie si tohto okrúhleho výročia. Vernisáž výstavy zostavenej z krásnych dobových fotografií z čias pravidelnej prevádzky sa konala v piatok 17. júla 2015 v priestore nádherne zrekonštruovaného hradu premeneného na zámocký hotel The Grand Vígľaš****, ktorý v rokoch 2009 až 2014 vďaka súkromnému podnikateľovi povstal z totálnej ruiny a premenil sa na skvostný a životaschopný objekt.

Väčšina nádherných fotografií pochádza od pána Ondřeja Řepku, ale aj ďalších, ktorí rovnako ako on navštevovali túto železničku ešte v čase jej bežnej prevádzky, a ktorými sú najmä páni Bohumil Pokorný, Michal Martinek a Jan Slavík. Na druhej strane je tu pán Tomáš Baran, ktorý bol dušou celej podarenej akcie, a celú výstavu, ako sa hovorí, zabezpečil od A až do Zet a je len logické, že ju aj slávnostne otvoril. Výstava v zámockom hoteli potrvá do konca augusta.


Letecký pohľad zámockého hotela na pútači ukazuje jeho krásu po náročnej renovácii, ktorý je vzdialený asi 1,5 km od železničnej stanice Vígľaš.


Exteriér druhého nádvoria zámockého hotela je prístupné verejnosti.


V priestoroch tejto reprezentačnej siene je výstava umiestnená.


Pán Tomáš Baran zahajuje výstavu k 40. výročiu ukončenia jej prevádzky.


Pozvaní hostia pri prehliadke fotografií a vzájomnej diskusii.


Vzácnym hosťom na vernisáži bol dnes už 88 ročný pán Ondrej Hronec, jeden z mála doteraz žijúcich zamestnancov lesnej železnice, na ktorý pracoval od roku 1953 a po dvoch rokoch už ako rušňovodič až do ukončenia jej prevádzky.


Drobné trojrozmerné artefakty pochádzajúce zo zrušenej lesnej železnice.


Neľahký bol výber tých najlepších, ale aj najvýstižnejších fotografií z ohromného množstva ponúknutých jednotlivými fotografmi tejto železnice z časov jej pravidelnej prevádzky.

Všetky fotografie boli profesionálne spracované a pôsobia ako jednoliaty celok. A tak pre prípadnú návštevu ponúkam ako „ochutnávku“ a lákadlo zopár fotografií.


Zvláštny vlak na objednávku pre skupinu študentov VŠD v Žiline a ďalších záujemcov opúšťa 5. septembra 1971 Víglaš. Foto O. Řepka.


Príchod ranného osobného vlaku na konečnú stanicu Polianka. Foto O. Řepka.


V septembri 1972 zdokumentoval Ondřej Řepka priebeh opravy rušňa ČKD označeného vo Vígľaši ako U 175 43.


Kálanie a nakladanie „metrovice“ na plošinové vozne v časti Mičová. Foto M. Martinek.


Posun jednej z lokomotív ČKD s bufetovým vozňom. Foto O. Řepka.


Do údržby parného rušňa patrí i čistenie dýmnice od popola. Foto O. Řepka.


Vlak pri svojej krátkej pauze na Brdárke dočerpáva vodu. Foto O. Řepka.


Nákladný vlak prichádza na výhybňu Brdárka, kde si počká na vyloženie bufetového vozňa s tovarom. Foto O. Řepka.
Na záver dodávam, že k tomuto okrúhlemu výročiu bola vydaná útla knížka so stručnou históriou železničky a krásnymi čiernobielymi i farebnými fotografiami z jej pravidelnej prevádzky.

Text a foto © Jan Horník

Pridajte sa do diskusie!

1 komentár k: Vígľašská lesná železnica

Miroslav Gombík zo dňa 22.8.2017 19:12

Dobrý deň, tento hodnotný a prekrásny článok vyšiel pred dvoma rokmi…
Po úžasnej iniciatíve ostalo typické slovenské tupé ticho… Podpolianka nemala to šťastie, ako čiernohronka…. na obetavých Moravákov a akcie Strom života, na zápis do zoznamu technických a kultúrnych pamiatok….
Aj fotky a históriu zachránili desiatky obetavých „rejpavejch čecháčků“…
Raz som niekde natrafil na obetavca, ktorý informuje pravidelne o dianí združenia podpolianky, ale už to neviem nájsť…. on to vlastne píše viacmenej pre seba, žiadna odozva…. Miro, Nitra 68 rokov
P. S. Na výstave v hoteli som bol, vynikajúca práca!!! Aj dole pod zámkom som si prezrel torzo zachránenej lokomotívy a vozňa… Smutno pri duši, že sa fakt nenájde niekto, kto by vedel pomôcť.

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zadajte správnu hodnotu *