MATESOV KONTROLNÝ DEŇ NA TRATI ZOHOR-ZÁHORSKÁ VES

V strede letných prázdnin 2014 som sa pomotával s fotoaparátom v okolí Šenkvíc. Podarilo sa mi síce nafotiť dve akuality, ale hustá oblačnosť mi radosť z fotenia kazila. Pohľad ponad Malé Karpaty dával šancu na viac slnečných lúčov na Záhorí. Sadám do auta a serpentínami cez horský prechod Pezinská Baba sa presúvam k Zohoru. Stále tu zúria fotomraky a tak si vravím, že si nafotím miestnu lokálku ZOHOR-ZÁHORSKÁ VES kým funguje a zároveň pozriem Matesa, pretože som vedel, že je práve v službe. Je neslušné chodiť na návštevy bez ohlásenia, ale chcel som ho jednoducho prekvapiť.

Akoby zázrakom za Zohorom sa oblaky rozplynuli a slniečko spoza rakúskych hraníc na moje potešenie svietilo Matesovi rovno do očí. Možno vďaka mojej šírke ma spoznal včas a stihol ma pozdraviť.
.

„A naháňačka pokračuje“…..ale vôbec nie! Tentokrát nič nenaháňam, len relaxujem. V kľude sa presúvam k Lábským jazerám a čakám kým pôjde Bageta späť. Veď hodinový takt počas pracovných dní je tak akurát na spoznanie fotoflekov pri trati.
.

Na ďalší Matesov obrat čakám na stanici VYSOKÁ PRI MORAVE v tieni košatej lipy. Bageta dobrzďuje, cvakám a bežíííím…..p.s.Mates mal tú jedinečnú udalosť môjho šprintu aj vidieť.
.

O 30 metrov ďalej udýchaná kreácia na tému rozbiehajúca sa Bageta vo Vysokej pri Morave.
.

Prekvapenie v zeline pri štrkovisku Trojuholník.
.

Čakanie na lepší násvit som si vyplnil tvorbou niečoho netradičného.
.

Bagetka si kľudne poprdkáva cez Vysokú pri Morave zastávka.
.

Aj tu pôsobili železožrúti, ktorí to ešte stereotypnými pohybmi vpred a vzad nedotiahli do konca.
.

Slnko už je nízko nad obzorom a konečná stanica Záhorská Ves, kde vlak končí je už na dohľad. Ďalší vlak by bol už nefotiteľný a tak sa s Matesom lúčim len kývnutím ruky a prchám domov za rodinou. Nech už by sa s traťou čokovek v budúcnosti stalo, ja už ju mám odfajknutú ako nafotenú. A čo Vy?
.

Na záver snáď len zaželám Matesovi veľa zdravia a milióny bezpečných kilometrov bez nehody.
Text a foto: eminem