Desaťročie od hromadného zastavenia regionálnej dopravy

Píše sa január 2003 a my sa z médií dozvedáme o veľkých plánoch vtedajšej Železničnej spoločnosti, a.s. (ZSSK). Vedenie tohto štátneho železničného dopravcu, ktorý sa len rok pred tým transformoval z unitárnych Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), sa rozhodlo hromadne pozastaviť osobnú dopravu na väčšine regionálnych tratí u nás. Uverejnenie nelichotivého zoznamu 25. tratí „na zrušenie“, vyvolalo veľký odpor, s ktorými sa rozhodli bojovať nielen dotknuté obce, ale aj samotní železničiari prostredníctvom svojich odborových organizácií. Pochopiteľne ani jedna zo strán sa nemienila vzdať bez boja. Napokon to celé skončilo jedným z najväčších štrajkov v histórií samostatnej Slovenskej republiky.

Hromadné zastavenie regionálnej železničnej osobnej dopravy, obhajovala Železničná spoločnosť, a.s., vysokými nákladmi na prevádzkovanie takejto dopravy. Celý problém s vysokoneefektívnou regionálnou dopravou nastal potom, čo bola schválená transformácia železníc na Slovensku. Nie aby transformácia nebola potrebná, no nerátalo sa s istými skutočnosťami. Slovenské železnice sa už pred plánovanou transformáciou nachádzali v zlom hospodárskom výsledku. Strata sa prehlbovala predovšetkým z viny štátu, ktorý si neplnil záväzky voči Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR). Rozdelením, do vtedy jedného veľkého štátneho podniku, na dopravcu (ZSSK) a manažéra infraštruktúry (ŽSR) sa problém financií len prehĺbil. Po transformácií železníc, ZSSK prichádza na fakt, že poplatok ŽSR za poskytnutie dopravnej cesty je privysoký. V snahe zlepšiť svoje hospodárenie, prichádza s drastickým riešením. Niet sa ani veľmi čomu čudovať, veď poplatok za poskytnutie dopravnej cesty bol donedávna jeden z najvyšších v Európe.

No vráťme sa k januáru 2003. Po neúspešných rokovaniach pristupujú železniční odborári spočiatku k výstražnému štrajku. Ten trval 6 hodín a konal sa 29.1.2003 medzi 3. hodinou nočnou až 9. hodinou dopoludnia. Nakoľko sa výstražným štrajkom nič nevyriešilo, železnice vyhlasujú neobmedzený štrajk, ktorý začal 31.1.2003 v neskorých večerných hodinách a mal trvať až do vyriešenia situácie. Nakoniec bol štrajk po troch dňoch centrálnym štrajkovým výborom prerušený, na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. o údajnej nezákonnosti štrajku. Vlaky začali na sieti ŽSR znovu premávať 4.2.2003.

Železnice plánovali zastavenie osobnej dopravy k pravidelnej zmene grafikonu vlakovej dopravy (GVD). Ako to už býva zvykom, zmena GVD sa mala uskutočniť v noci zo soboty na nedeľu (01./02.02.2003). Pozrime sa už ale bližšie na zoznam ohrozených tratí, ktorý vydala Železničná spoločnosť, a.s., ešte pred samotným štrajkom.

Trať č.:	Trať, resp. traťový úsek:
112	Zohor – Rohožník – Plavecký Mikuláš
113	Zohor – Záhorská Ves
117	Jablonica – Brezová pod Bradlom
124	Nemšová – Lednické Rovne
126	Žilina – Rajec
134	Šala – Neded
136	Komárno – Kolárovo
141	Kozárovce – Lužianky
142	Zbehy – Radošina
143	Trenčín – Chynorany
144	Prievidza – Nitrianské Pravno
151	Zlaté Moravce – Úľany nad Žitavou
152	Štúrovo – Levice
153	Zvolen – Šahy – Čata
153	Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica
161	Lučenec – Kalonda
163	Katarínska Huta – Breznička
165	Plešivec – Muráň
166	Plešivec – Slavošovce
167	Dobšiná – Rožňava
168	Moldava nad Bodvou – Medzev
175	Rimavská Sobota – Poltár
186	Spišská Nová Ves – Levoča
192	Vranou nad Topľou – Trebišov
195	Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany

Vo vyššie zobrazenej tabuľke sú červenou farbou uvedené trate (traťové úseky), na ktorých nebola od roku 2003 už nikdy znovu obnovená železničná osobná doprava. Práve tieto trate si dnes v tichosti pripomínajú neslávne 10. výročie od zastavenia pravidelnej dopravy. Na zvyšných tratiach bola doprava neskôr obnovená. Dnes je situácia ale taká, že niektoré trate sú opäť bez vlakového spojenia. My sa ale zameráme na tie trate, pre ktoré bol rok 2003 osudným.

Trať 112: Zohor – Rohožník – Plavecký Mikuláš

Jednokoľajná neelektrifikovaná trať na úpätí Malých Karpát v Záhorskej nížine. Vďaka výstavbe cementárne v Rohožníku v 70. rokoch, prešla trať v úseku Zohor – Rohožník rekonštrukciou. Koncová stanica Plavecký Mikuláš je umiestnená približne 2 kilometre od centra obce, čo neprispelo k vysokému využívaniu železničnej osobnej dopravy. Po zastavení dopravy bola založená Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť (BRKS), ktorá sa rozhodla osobnú dopravu obnoviť. Prvotné plány hovorili o znovu zavedení vlakov už v septembri 2003, no kvôli problémom s odkúpením železničných vozidiel bola osobná doprava obnovená až k zmene GVD, dňa 14.12.2003. Osobné vlaky boli vedené počas pracovných dní a to už len v úseku Zohor – Rohožník. Nadšenie z čiastočného obnovenia netrvalo dlho. Doprava bola nakoniec opäť zastavená, a to 6. marca 2005. Mimoriadne jazdy na hrad do Plaveckého Podhradia pravidelne organizuje Klub priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava.
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 112

Záber zachytáva motorový vozeň 810.066 na MOs 22 508. Plavecký Mikuláš, dňa 25.5.1997. Foto: © Ján HORNÍK

Trať vedie údolím Brezovského potoka na úpätí Malých Karpát a jej dĺžka je približne 12 kilometrov. Končí na začiatku mesta Brezová pod Bradlom, ktoré je od centra vzdialené približne 2 km. Kraj je známy predovšetkým ako rodisko generála M. R. Štefánika. Ten je pochovaný v mohyle na neďalekom vrchole Bradla. Počas výstavby tejto trate sa uvažovalo s vybudovaním železničného prepojenia Plaveckého Mikuláša s Jablonicou a Brezovou pod Bradlom až do Myjavy. To sa však ale nikdy nezrealizovalo. Do zastavenia dopravy boli osobné vlaky vedené predovšetkým motorovým vozňom radu 810. Na trati sa od zastavenia železničnej dopravy konalo už viacero mimoriadnych jázd. Jednou z nich bola aj 7. narodeninová jazda portálu VLAKY.NET, ktorá sa uskutočnila 19. mája 2011.
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 117

Sklárne v Lednických Rovniach boli najväčším dôvodom vybudovania tejto jednokoľajnej trate. Železničná trať je situovaná na pravom brehu rieky Váh na úpätí Bielych Karpát. Rok 2003 bol osudným aj pre túto trať a to aj napriek tomu, že konečná stanica sa nachádza len 500 m od centra obce Lednice Rovne. Až do zastavenia osobnej dopravy boli vlaky zabezpečované motorovými vozňami radu 830 a sporadicky radom 850 z depa Trenčianska Teplá. Koncom októbra 2010 sa konala mimoriadna jazda k 100. výročiu od vybudovania trate. Domáci tak mali možnosť sa previezť parným vlakom na čele ktorého bola Ušatá z Prievidze.
Odkaz na reportáž: 100 rokov trate Nemšová – Lednické Rovne
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 124

Príchod Os 3610 s motorovým vozňom 850.007 do Lednických Rovní. Na čele vlaku bol motorový rušeň 742.387. V pozadí sú dobre viditeľné tunajšie sklárne, dňa 16.3.2001. Foto: © Branislav GREBEČÍ

Železničná trať z Komárna do Kolárova (kedysi Gúty) vedie rovinatým územím Podunajskej nížiny. Prevádzka na tejto takmer 26 kilometrovej trati bola spustená v roku 1914, čím sa radí k jednej z najmladších regionálnych tratí u nás. Neskôr sa uvažovalo s predĺžením trate až do Šale cez Neded. Celá myšlienka skrachovala na nutnosti vybudovania mostu cez Malý Dunaj, ktorý by bol finančne veľmi náročný. Osobné vlaky tvorili motorové vozne radu 810. Od 22. decembra 2006 je pre zlý technický stav zvršku zastavená akákoľvek doprava na trati. Je možné očakávať, že túto trať postretne rovnaký osud ako už neexistujúcu trať Poltár – Rimavská Sobota, na juhu stredného Slovenska.
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 136

Ťažko hovoriť o tejto trati ako regionálnej. Aj napriek tomu, že kedysi dávno tvorila významné spojenie Leopoldova so Zvolenom, cez Lužianky, Zlaté Moravce a Kozárovce, dnes je táto trať takmer nevyužitá. Pred približne 20. rokmi po tejto trati premával ešte aj rýchlik, ktorý niesol názov Tekov. Neskôr bol vedený už len ako zrýchlený vlak do Zvolena až bol napokon úplne zrušený. Do roku 2003 premávali po tejto trati už len osobné vlaky. Zašlú slávu rýchlika Tekov si pri svojej 3. narodeninovej jazde pripomenul portál VLAKY.NET v máji 2007.

Osobný vlak 5156 s motorovým vozňom 810.661 vchádza do Zlatých Moraviec, dňa 12.10.2001. Foto: © Branislav GREBEČÍ

Motorový vozeň 810.554 zachytený na moste neďaleko obce Slažany, dňa 12.10.2001. Foto: © Branislav GREBEČÍ

Trať vedie zvlnenou krajinou Nitrianskej pahorkatiny sledujúc tok potoka Radošinka a končí v Radošine na úpätí Považského Inovca. Neskoršie plány o predĺžení trate do Piešťan sa nerealizovali, z dôvodu vysokých nákladov potrebných na vybudovanie tunela. Konečná stanica v Radošine sa nachádza neďaleko centra. Výpravná budova si zachovala pôvodný ráz typický pre Uhorské železnice. Ako na väčšine lokálnych tratí, tak ani tu tomu nebolo inak. Osobná doprava bola zabezpečovaná motorovými vozňami radu 810 z depa Leopoldov.
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 142

Stretnutie motorových vozňov 810.648 a 810.581 v Radošine, dňa 16.2.2001. Foto: © Branislav GREBEČÍ

Motorák 810.648 ako Os 5311 čaká na svoje križovanie v žst. Kapince, dňa 16.2.2001. Foto: © Branislav GREBEČÍ

Táto 74 kilometrová trať vedie zo Zvolen cez okresné mesto Krupinu, Dudince až do pohraničných Šiah. Do ukončenia pravidelnej osobnej dopravy tu boli nasadzované motorové vozne radu 850, resp. 851 s príslušnými prívesnými vozňami. Na rozdiel od iných „zrušených“ tratí, kde sme mohli stretnúť prevažne len motorové vozne radu 810. Prvotné úvahy Železničnej spoločnosti, a.s., hovorili o nahradení železničnej dopravy autobusmi v réžii ZSSK. K tomuto kroku chceli železnice pristúpiť práve z dôvodu vysokého poplatku za poskytnutie dopravnej cesty. Náhrada železničnej dopravy autobusmi sa nepreukázala ako efektívna, a tak pomerne aj rýchlo stroskotala. Trať ostáva definitívne bez vlakového spojenia. Neskôr v rokoch 2006 a 2007 sa podarilo vo veľmi obmedzenom rozsahu obnoviť osobnú dopravu medzi Šahami a Dudincami. Dnes sa už ale do Dudiniec vlakom nedostanete. Jedine ak by ste mali šťastie na nejakú z mimoriadnych jázd, ktoré tu sporadicky organizuje Klub historickej techniky (KHT) Zvolen.

Pôvodom miestna železnica Novohradskej župy v povodí rieky Ipeľ, na ktorú sa neskôr napojila trať do Malých Stracín s pokračovaním do Veľkého Krtíša. Peážna osobná doprava cez Maďarsko do Veľkého Krtíša bola zastavená 2. augusta 1992. Od tohto dátumu premávali osobné vlaku už len po pohraničnú obec Kalonda. Posledný pravidelný osobný vlak s motorovým vozňom 810 opustil Kalondu 31. januára 2003. V marci 2008 zorganizoval portál RAILPAGE.NET na tejto trati svoju historicky prvú mimoriadnu jazdu, a to motorovým vozňom M 131.1053 z Klubu historickej techniky (KHT) Zvolen. V súčasnosti sú na trati vedené už len nákladné vlaky z Bane Dolina – Malé Straciny, ktoré premávajú po tejto našej jedinej peážnej trati cez maďarský Ipolytárnoc do Lučenca.
Odkaz na reportáž: S Railpage do Veľkého Krtíša po peážnej trati
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 161

Trať do Katarínskej Huty vybudovali vďaka tunajšej sklárni. Niekdajšia samostatná Katarínska Huta je dnes už len miestnou časťou, ktorá je pridelená k obci Cinobaňa. Sláva miestnych sklárni je už tiež nenávratne preč a s ňou je ohrozená aj existencia tejto trate. Do konca pravidelnej osobnej dopravy tu premával motorový vozeň radu 810. Počas ostatných rokov tu sporadicky zavítal manipulačný vlak, ktorý viezol záťaž pre už spomínané sklárne. Na jeseň roku 2010 sme na tejto trati zorganizovali v poradí svoju druhú mimoriadnu jazdu pod hlavičkou portálu RAILPAGE.NET. Motorový vozeň radu 810 s prívesnými vozňami tak po dlhých rokoch opäť zavítal do Katarínskej Huty. V súčasnosti je na trati zastavená už aj nákladná doprava a nad jej ďalším osudom visí otáznik.
Odkaz na reportáž: Portál RAILPAGE.NET zorganizoval jazdu nostalgickým vlakom do Katarínskej Huty
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 163

Jednokoľajná trať v regióne Gemer, postavená ako priemyselná železnica, ktorej koniec je v slavošovských papierňach. V medzivojnovom období po násilnom odobratí južnej časti nášho územia Maďarskom, sa začalo s budovaním takzvaných Gemerských spojok. Tie mali prepojiť Tisovec s Nižnou Slanou cez Revúcu a Slavošovce. Výstavba trate sa začala, no k jej sprevádzkovaniu už nikdy nedošlo. Pamiatkou na tieto časy ostali vybudované tunely, viadukty a iné stavby železničného spodku. Veľký boom v objavovaní zabudnutých gemerských spojok nastal po 4. narodeninovej jazde portálu VLAKY.NET, ktorá sa konala v máji 2008.
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 166

Pôvodne postavená ako gemerská priemyselná železnica v povodí rieky Slaná v Slovenskom Rudohorí. Trať ma dĺžku približne 26 kilometrov a je ukončená na začiatku banského mesta Dobšiná, približne 1,5 kilometra od centra. Vďaka baniam tu bola kedysi silná nákladná doprava, tá ale časom výrazne opadla. Osobné vlaky boli tvorili motorové vozne radu 810 až do zastavenia pravidelnej osobnej dopravy v roku 2003. V uplynulých rokoch bola osobná doprava ešte okrajovo obnovená v úseku Rožňava – Rožňava mesto, za účelom lepšej dopravy do centra Rožňavy. Tá ale bola neskôr taktiež opätovne zrušená. Tradíciou sa už ale pomaly stávajú mimoriadne jazdy, ktoré tu organizuje Klub historických koľajových vozidiel (KHKV). Motorový vozeň M 131.1125 „Magda“ z Hanisky pri Košiciach, plánuje aj tento rok zavítať na túto zabudnutú gemerskú trať. Mimoriadna jazda pre verejnosť sa bude konať 17. mája 2013.
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 167

Na tejto snímke je zachytený motorový vlak krátko po príchode do stanice Dobšiná. Cestujúcich viezol „motorák“ 810.451 s prívesným vozňom. Dňa 7.4.2002. Foto: © Pavel CHOMJAK

Záber motorového vozňa zachytáva posun pri stanovišti výhybkára na rožňavskom zhlaví žst. Dobšiná. Dňa 7.4.2002. Foto: © Pavel CHOMJAK

Jednokoľajná 15 kilometrová regionálny trať v povodí rieky Bodva na úpätí Národného parku Slovenský kras. Do trate bola zaústená vlečka z Bane Lucia, ktorá sa napája pri obci Počkaj. Znesená bola po skončení ťažby v bani a to približne v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Región je známy predovšetkým Jasovskou jaskyňou. Medzev ako konečná stanica je zároveň aj rodiskom nášho bývalého prezidenta p. Rudolfa Schustera. Do ukončenia pravidelnej dopravy boli na trati nasadzované motorové vozne radu 810.
Cestovný poriadok v GVD 2002/2003: trať 168

Celkový pohľad na železničnú stanicu Medzev v smere od Moldavy nad Bodvou s motorovým vozňom 810.355. Dňa 7.4.2002. Foto: © Pavel CHOMJAK

Premonštrátsky kláštor v Jasove tvorí pozadie motorovému vozňu 810.463 na vlaku 7104, dňa 31.12.2001. Foto: © Branislav GREBEČÍ

Táto regionálna trať kedysi spájala trate Lučenec – Utekáč a Jesenské – Tisovec. Z dôvodu zlého technického stavu trate bola doprava zastavená k októbru 2000. Motorové osobné vlaky vedené vozňami radu 810, boli ešte vtedy unitárnymi Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR) nahradené autobusovou dopravou. V roku 2003, kedy došlo k masívnemu rušeniu regionálnych tratí, bola táto náhradná autobusová doprava (NAD) zrušená. O niekoľko rokov neskôr konkrétne v máji 2007 bola trať oficiálne vymazaná zo zoznamu tratí ŽSR. Súhlas na zrušenie trate vydalo ešte vtedajšie Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (MDPaT SR). Po trati ostalo len zjavné zemné teleso, ktoré je dobre viditeľné na mnohých miestach. Zaujímavosťou je aj opustený tunel a plán samospráv vybudovať na pôvodnom telese cyklotrasu.

Železničná trať vedie v údolí Levočského potoka na hranici Košického a Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Takmer 13 kilometrová trať je ukončená približne jeden kilometer od historického centra Levoče. Po zastavení osobnej dopravy v roku 2003 bolo zo strany občanov i samospráv vyvíjané veľké úsilie na obnovu železničnej osobnej dopravy. Viaceré rokovania i prisľúbené termíny k opätovnému zavedeniu dopravy vyrezali sľubne, no napokon všetky snahy stroskotali a tieto dve okresné mesta ostali bez vlakového spojenia. Vlaky osobnej dopravy boli zabezpečované v zložení 810+011+810 a pred úplným zastavením dopravy to bol riadiaci vozeň 912+811. Počas mariánskej púte sú už tradične počas jedného víkendu zavádzané vlaky, no v žiadnom prípade sa tu nedá hovoriť o pravidelnej osobnej doprave.

Jednokoľajná trať v zemplínskom regióne na ľavom brehu rieky Topľa. Tvorila spojnicu miest Vranou nad Topľou cez Sečovce do Trebišova. Osobná doprava bola zabezpečená opäť všade prítomnými motorovými vozňami radu 810. Po zastavení verejnej železničnej dopravy sa dlhšiu dobu na trati neorganizovali žiadne mimoriadne jazdy osobných vlakov. V poslednom období sa tu konali mimoriadne jazdy s motorovým vozňom M 131.1125 „Magda“ z Klubu historických koľajových vozidiel pri rušňovom depe Haniska pri Košiciach, pod názvom Sečovská strela.

Na záver mi dovoľte poďakovať všetkým kamarátom, známym a kolegom, ktorí mi ochotne pomáhali pri tvorbe tohto článku. Verím, že oceníte ich čas, ktorý museli stráviť pri hľadali vo svojich archívoch, aby sa s vami mohli podeliť o tieto už historické zábery.

Titulná fotografia: Opustená trať č. 186 Spišská Nová Ves – Levoča. Foto: Michal REPKO