Váš železničný portál
Registrovať sa

História a súčasnosť MÁVu – 1. časť

Zahraničie 6.1.2007 18:20 Attila Tihanyi Zobrazené: 1570

Určite každý pozná aspoň časť histórie našich železníc, ale málokto pozná históriu a vývoj železnice našich južných susedov. Práve preto som sa rozhodol napísať tento viacdielny článok, ktorý sa hlbšie púšťa do histórie i súčasnosti MÁVu a jeho rušňov.
V prvej časti článku sa budem venovať elektrifikácii a prvému elektrickému rušňu.

Priekopníkom v oblasti elektrifikácie nielen maďarských, ale napr. aj talianskych či francúzskych železníc bol maďarský inžinier Kálmán Kandó, ktorý začal pracovať aj na projekte elektrifikácie maďarských železníc. V roku 1878, keď pôsobil vo Francúzsku, bol zavolaný domov Andrásom Mechwartom, generálnym riaditeľom spoločnosti GANZ.

Pre účel skúmania železničného nasadenia elektromotorov bol vytvorený skúšobný úsek o dĺžke 800 metrov, z ktorého časť mala stúpanie 65‰ pre pozorovanie systému pri stúpaní, resp. klesaní. Experimenty prebiehali s elektromotorovým vozňom v ktorom pohon zabezpečoval 500 voltový dvojfázový indukčný motor. Dokázalo sa aj to, že pri prekročení synchrónnych otáčok začal asynchrónny motor pracovať, ako generátor a vyvíjal brzdiace sily a navzájom aj napája sieť. Z toho jasne vyplývalo, že tento systém bol obzvlášť vhodný pre horskú železnicu.

Prvý uskutočnený projekt na tomto princípe bola jedna francúzska horská železnica, ktorá premávala ustálenou rýchlosťou 10 km/h, bez ohľadu na stúpanie terénu.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa Kandó vrátil do Maďarska, a v roku 1916 sa ocitol na Oddelení železníc ministerstva obrany. Tu prišiel na to, že nevyrovnaná prevádzka na tratiach spôsobuje nevyrovnanú vyťaženosť železničných elektrární a práve preto sú zariadenia preťažené, alebo ich kapacity nie sú využité. Rozhodol sa, že na elektrifikáciu by mala byť použitá celoštátna rozvodná sieť s frekvenciou 50 Hz. Bola to myšlienka, ktorá bola desiatky rokov pred svetovým vývojom.

Hneď sa pustil do realizácie: vypracoval nielen princíp, ale aj tzv. systém fázových meničov, ktorým dokázal aj v praxi prednosti tohto systému. Prvé skúšobné hnacie vozidlo s fázovým meničom bolo hotové v roku 1923. Trolejové vedenie bolo napájané jednofázovým striedavým napätím 15 kV a malo už spomínanú frekvenciu 50 Hz. Napätie prechádzalo fázovým meničom, ktorý bol v podstate dvojpólovým synchrónnym strojom. Tento zabezpečoval napájanie dvoch hnacích motorov trojfázovým napätím medzi 350 a 650V. Skúšky trvali tri roky na úseku Budapest Nyugati pályaudvar – Dunakeszi a dokázali správnosť teórie.

Skúsenosti zo skúšobných jázd boli využité aj pri návrhu nového skúšobného hnacieho vozidla, s ktorým sa pokračovalo v skúšobných jazdách v roku 1928. Fázový menič bol štvorpólový, a rotor bol nepriamo chladený vodou. Poskytoval dvoj-, troj-, a štvorfázové napätie pre motory so zjednodušenou konštrukciou. Z toho vyplýva, že rušeň mal tri synchrónne rýchlosti. Nasledovali ďalšie zmeny v konštrukcii samotného rušňa, ale aj fázového meniča.
Kálmán Kandó sa však už nedožil výsledku svojho životného diela, lebo v roku 1931 zomrel.

Prvý rušeň nasadený aj v doprave mal premiéru 17. augusta 1932. Niesol označenie V40 a dostal prezývku podľa jeho vynálezcu: Kandó. Maximálnu rýchlosť mal 100 km/h a hodinový výkon 2500 koňských síl. Bol nasadzovaný na trati Budapest – Hegyeshalom, ktorý bol elektrifikovaný už osvedčeným systémom 16 kV / 50 Hz.
Neskôr bolo dodaných 28 ks 98 tonových rušňov na rýchlikovú (niesli označenie V40) a 4 ks 94 tonových na nákladnú (s označením V60) dopravu. Posledný bol nasadzovaný až do roku 1967.
Elektrifikácia so štandardnou frekvenciou priniesla pre spoločnosť GANZ veľa úspechov. Trať Budapest – Hegyeshalom bola prvou na svete, ktorá bola takto elektrifikovaná, o celkovej dĺžke 187 km, a tým predbehli svetový vývoj o viac, ako 20 rokov.


Rušeň V40.016 je v súčasnosti zachovaný ako muzeálny exponát

Zdroj: súkromný archív
Preklad a text: Attila Tihanyi

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: História a súčasnosť MÁVu – 1. časť

BonoVox zo dňa 6.1.2007 19:05

No zase boli v niečom maďari prvý potom čo mali prve metro tak aj toto dik za članok a informacie! 🙂

Reagovať

ACLine zo dňa 8.1.2007 6:46

BonoVox, nebolo prve metro v Londyne?

Reagovať

swingo zo dňa 8.1.2007 10:37

Pekná reportáž.

Reagovať

Brejle98 zo dňa 8.1.2007 16:29

ad ACLine: Ano prve metro bolo v Londyne, ale madarske metro bolo prve na kontinente, a tusim druhe na svete. Trat o celkovej dlzke 3689m bola odovzdana 2. 5. 1896.

Reagovať

ACLine zo dňa 8.1.2007 18:36

Ano Pestianske Metro patri k prvym trom najstarsim na svete.
London – New York – Budapest
🙂

Reagovať

a-.m. zo dňa 11.1.2007 13:16

Ta elektricka cast vyzera dost komplikovane. Nerobili v tom case Madari pokusy s excitronmi?

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zadajte správnu hodnotu *