Ako sa komunistka „Karkulka“ vybrala na návštevu k starej mame do Stupavy

V pondelok ráno 8.mája bolo nádherné počasie a tak sme sa spolu s Djexpresom vybrali na vopred dlho ohlasovanú akciu – jazdu historického vlaku po bratislavských tratiach, do Stupavy a naspäť. Ja som do Bratislavy na Vinohrady prišiel s Os 4210, ktorý ťahala novozámocká „vrahyňa“ – „Laminátka“ 240.072 a Djexpres dorazil s 10 minút zmeškaným R 702 Turiec , ktorý doviezlo „Eso“ 363.145. Celý článok zobrazíte po kliknutí na tlačidlo „viac“. Po privítaní sme sa pobrali na neďalekú stanicu Bratislava Predmestie, kde sme si všimli rozpadávajúcu sa staničnú budovu spolu s čiastočne uzavretým nadchodom na trať. Bolo 9 hodín a 3 minúty, keď sa k nástupišťu slávnostne privalila naša milá karkulka T444.0060 so súpravou vozňa Byz-k a Daad. Fanúšikov postupne pribúdalo a tak sme si hneď obsadili miesto vo vlaku, privítali sa s usporiadateľmi Jurom Košeckým, Lukášom Šafářom, Peťom Uličným a Maťom Marčaníkom.

Do odchodu vlaku sme mali čas 1,5 hodiny a ten sme strávili s rozhovormi s ďaľšími fanúšikmi a fotením súpravy. Ja som iniciatívne pomáhal pri upevňovaní červenej zástavy Čestnej stráže Východnej dráhy ČSD. Maťo a Lukáš medzičasom na čelo rušňa pripevnili zástavy Československej socialistickej republiky a Sovietskeho zväzu spolu s tabuľou „ZDRAVÍME SLAVNÉ MÁJOVÉ DNY“, ktorú špeciálne na túto príležitosť spolu so zástavami doviezli až z Brna. Peťo zase na bok vozňa pripevnil vlakovú tabuľku s nápisom BRATISLAVA HL.ST. – STUPAVA.

Cestujúcich pribúdalo a a čas do odchodu sa nemilosrdne krátil. Prišiel ešte filmový štáb televízie TA3 a o 10.39 hod. sme dostavili návesť „Odchod“. Ozdobená komunistickými relikviami Karkulka hlasne zatrúbila a my sme sa spolu s ňou vydali na cestu oproti svetlejším zajtrajškom po zrušenej trati z Bratislavy Predmestia do Bratislavy Filiálky. Náš vlak išiel iba 10-kilometrovou rýchlosťou, ktorá bola zároveň okrem asi 100 metrového úseku s max.rýchloštou 40 km/hod najvyššou dovolenou rýchlosťou na tomto úseku. Karkulka veselo trúbila pred každým priecestím, čím pútala pozornosť mnohých chodcov. Žiaľ tento úsek bol najviac lemovaný železničnými fotografickými parazitmi, ktorí sa bez zaplatenia a pomoci chceli priživiť na práci a úsilí druhých.

Po 20 minútach jazdy sme zastavili na Filiálke a nastal čas pózovania a fotenia tohto mimoriadneho vlaku. Asi po 10 minútach sme opäť všetci nastúpili do vlakovej súpravy a tá odposunovala na iné miesto v obvode stanice, kde bola ďalšia fotozastávka. Na tomto mieste sa dala dole tabuľa s komunistickým propagačným nápisom a zástavkami.

Poslednou fotozastávkou na tomto úseku bolo miesto neďalekej zrušenej zastávky Bratislava Slovany, po ktorom sme odposunovali späť na stanicu Predmestie.

Čas od odchodu na Filiálku po jeho návrat späť trval presne 59 minút. Po krátkom pobyte na predmestí sme dali prednosť prechádzajúcemu nákladnému vlaku smerom na Bratislavu Nové Mesto sme za ním sme dostali návesť 40 a výstraha, karkulka veselo zatrúbila, vlakvedúci odmával odchod a my sme sa začali poslušne presúvať na Nové Mesto.

Stanica Bratislava Nové Mesto nás privítala veľmi srdečne, náš vlak zastavil priamo na 1. nástupišti. Karkulku nám tam odvesili od súpravy a tá ju obehla. Filmový štáb filmoval, fotografi fotili a bolo sa veru na čo tešiť. O 12.17 hod. odišiel osobný vlak do Kútov, na čele s dnes už spomínanou 240.072 a náš vlak sa o 12.19 hod, za hlasného trúbenia vydal za ním na Hlavnú stanicu. Na Hlavnú stanicu sme dorazili o 12.28 hod a to opäť na prvé nástupište. Pragotron cestujúcim dokonca oznamoval náš mimoriadny vlak, ale to sme si všimli až neskôr, pretože po zastavení sa začal hromadný beh k staničnému bufetu, kde mnohí chceli zasýtiť svoje hladné krky. Mnohí využili možnosť si „Karkulku“ odfotiť a filmový štáb filmoval rušeň zvnútra aj počas jazdy.

O 12.37 hod. sme mali plánovaný čas odchodu, ktorý sa však predĺžil o 2 minúty pre pár hladošov, ktorí stáli v rade pri bufete a nestihli včas nastúpiť do vlaku.
Karkulka sa začala štverať na lamačský kopec, zvládla to bravúrne a onedlho sme už z dopravných dôvodov zastavovali v Devínskej Novej Vsi.
Po 5 minútach pobytu sme sa vydali do Devínskeho Jazera. Vchodové návestidlo na túto zastávku nám ukazovalo návesť „Opatrne na privolávaciu návesť“ , čo bolo známkou toho, že na vchodovom zhlaví pôjdeme do boku. Organizátori išli k obsluhe zastávky pre kľúče na otvorenie výmen v zrušenej stanici Stupava a už o chvíľku sme sa vydali na cestu oživenia mŕtvej trate.

Karkulka veselo trúbila pred každým priecestím. Trať bola lemovaná záhradkami, bolo krásne počasie a tak množstvo prítomných záhradkárov prestávalo v svojej činnosti a s nemým úžasom hľadelo na prechádzajúci vlak. Dokonca sme aj dvakrát neplánovane zastavili pred prekážkami, ktorými boli autá odstavené príliš blízko trate. Čo už, ľudia si tu už akosi odvykli, že po tejto trati jazdia aj vlaky. Bolo presne 14.00 a náš vlak zastavil pred vchodovým zhlavím zrušenej stanice, organizátori otvorili výmeny a pomaly sme s vlakom vošli do stanice. Ešte posledné metre a zastavili sme pred staničnou budovou.

Čas ešte nestihol nahlodať staničnú budovu v Stupave, ale ľudská demolačná činnosť z nej na prvý pohľad urobila obraz chudoby a zúfalstva. Väčšina fotografov, až na pár spratkov, ktorí sa presunuli dodatočne sa presunula na fotomiesto a začalo sa hromadné historické fotenie v dvoch pózach.

Počasie nám prialo, slniečko počas fotozastávok svietilo a tak sa vydarilo množstvo skvelých fotiek. Karkulku odvesili, spolu s vlakvedúcim obehla súpravu a privesili ju na druhý koniec vlaku.

O 14.20 hod. sa väčšina fotografov pobrala s vlakom späť na trať, kde sme mali 4 fotozastávky. Prvou z nich bolo miesto neďaleko nadjazdu nad diaľnicou, tu sa pre kameramanov pripravil aj opakovaný „prechod“ vlaku po trati.
Nasledujúca fotozastávka bola v km 3,6 a ďalšie v km 2,6 a 2,4. Jedinou vecou, ktorá nám znemožňovala pokojné fotografovanie boli obrovské roje komárov, ktoré nás všetkých nemilosrdne štípali. Čo už, veď je po povodniach.

O 14.50 hod sme všetci nastúpili do súpravy a karkulka nás zatlačila späť do obovdu stanice Stupava. Tu pristúpilo niekoľko fotografov, ktorí s nami neodišli na trať a nastal náš čas odchodu. A tak o 15. hodine a 5 minúte historický retro vlak po dlhom čase železničnej neprítomnosti navždy opustil železničnú stanicu Stupava. Počas spiatočnej cesty zo Stupavy sa obloha zatiahla a na zem dopadlo niekoľko kvapiek… Ešte aj nebu bolo symbolicky smutno za našim mimoriadnym, odchádzajúcim vlakom. Verím však, že železniční fanúšikovia nikdy nebudú plakať nad osudom tejto trate. Po 20 minútach jazdy a opätovnej pozornosti záhradkárov sme zastavili v Devínskom Jazere. Zo zastávky sme mali krásny výhľad na rozvodnemú rieku Moravu a ďalej do Rakúska.

Vrátili sme kľúče od stupavských výmen a po poslednej fotozastávke sa náš vlak pohol smerom k Devínskej Novej Vsi. V Devínskej Novej Vsi sme zastavili z dopravných dôvodov a o malú chvíľu sme už aj stanicu opúšťali, štverajúc sa na lamačský kopec. Tento úsek však karkulka zdolávala veľmi pomaly a obtiažne a tak sme stanicu Bratislava Lamač prechádzali zmeškaní, čoho následkom bola jazda proti správnemu smeru pre za nami idúci osobný vlak z rakúskeho Gärnserndorfu s motorovým vozňom OBB. Ten nás obehol krátko za Červeným mostom. Vchodové návestidlo bratislavskej Hlavnej stanice nám ukázalo návesť 40 a výstraha a o chvíľku sme sa ponorili do lamačského tunela. Hlavná – konečná stanica pre nás vlak nás prijala celkom milo a tam sme zastavili na 3.nástupišti.
Nadišiel čas rozlúčky s našim historickým vlakom, posledná rozlúčka a fotky a vlak s karkulkou sa pobral domov – do MDC na Východnom.

Týmto článkom vyjadrujeme aj hlboké poďakovanie a vďačnosť pre organizátorov tejto krásnej akcie ako aj všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k vydareniu tohto podujatia.

Text: Andy
Foto: Djexpres