Váš železničný magazín
Registrovať sa

Ako sa do Turčeka smerom na Harmanec dostať

Fotoreportáže 17.8.2006 17:40 Michal Smalo Zobrazené: 88

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna obec s čarovným názvom Horná Štubňa. A v tej obci oddelenej od okolitého sveta siedmymi koľajami a siedmymi výbkami sa jeden prázdninový štvrtok vyskytli dvaja popletení fotografi – Mernoše a Djexpres. Pekelne prepletené koľaje mládencov úplne poplietli a namiesto vysnívaných flekov na fotenie švárnych Delfínov a zadymených Okuliarnikov ich poslali na miesto, kde ani najstaršie závory viac ako desať vlakov denne nepamätajú.

Prvá z nástrah strašidelného Turčeka, hocikedy mohol na neposlušných fotografov vyslať uháňajúci vlak spoza zákruty.

Namiesto teda museli kráčať ukrutných šesť kilometrov kým došli do ospalej staničky s názvom Turček, do ktorej len tak niektorý Okuliarnik nezablúdi. Našťastie dobrá víla im na pomoc poslala čarovnú modrú Karosu, a tak mohli za štrnásť zlatých opustiť “prekliatu trať” a vrátiť sa opäť do Štubne.

Postrach všetkých poblúdených fotografov – v Turčeku “skapal pes”.

To už slnečné hodiny ukazovali pravé poludnie a kde-tu sa v stanici vzala Zamračená, ale pekná deva 751.200 a aj jej tíško závidiaca kolegyňa 751.128. Až do ďalekej Prievidze museli desatoro vagónov previezť. Motoráčiky čakajúce na prvej a druhej koľaji im mohli ich zdatné motory len tíško závidieť.

Zamračená, ale aj tak krásna… Dvestovkou na hrudi sa stihla popýšiť aj v Hornej Štubni.

Keď už začalo byť krásnym devám radu 751 na stanici smutno, náladu im prišiel zdvihnúť švárny Okuliarnik 754.011. Ani zaflirtovať si spolu nestihli a už musel krásavec uháňať aj s tromi hrdzavejúcimi vagónikmi za svojou milou 754.071 do kráľovstva zvaného RD Zvolen.


Ani vypracované boky Zamračenej nedonútili poctivého Okuliarnika 754.011 ostať v stanici a tak pokračoval s hŕkajúcimi vagónikmi ďalej.

Svetielka semafóru zablikali, motory zaburácali a obe Zamračené opustili útulnú staničku aby sa mohli púšťať rezkým vŕškom smerom do Prievidze. To už bol čas na to, aby maličký motoráčik radu 810 rozbehol svoj motor a odviezol cestujúcich do Vrútok. Tam putovali aj naši dvaja fotografi, ktorí smutnému motoráčiku dali zbohom a dali prednosť namyslenému Peršingu na čele osobného vlaku do Ľubochne.

Ale o tom zase niekedy nabudúce.

FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU
slúži k prehliadnutiu zvyšných ilustrácií k príbehu

Príbeh napísal: Sám Osud
Ilustrovali: Djexpres a Mernoše

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: Ako sa do Turčeka smerom na Harmanec dostať

andersen zo dňa 17.8.2006 19:25

Malé upozornenia : Keď je tam 7 koľají, neznamená to, že je tam len 7 výhybiek. Najmä vtedy nie, keď je tam na vrútockom zhlaví odbočná trať do Prievidze a dvojkoľajka do Vrútok. To vyžaduje koľ. spojku a odvratné výmeny. A čo potom výťažná koľaj a voz. stanica na zvolenskom zhlaví. Aj tam musia byť nejaké odvraty.
Ďalšia vec : Turček nebola stanička, ale zastávka a nákladište s vlečjou pre št. Lesy. Zastávka by mala ešte fungovať. 🙂

Reagovať

Michal Smalo zo dňa 17.8.2006 20:01

Milý andersen:
Niektoré texty v použitej reportáži boli prezentované metaforicky, aby sa dokreslila rozprávkovosť príbehu…

Reagovať

oldsyki zo dňa 18.8.2006 12:17

Mne nezaujal nepoměr mezi počtem výhybek a kolejí,ale ten popis vztahu lokomotiv k sobě.Nevím zda šlo o pouhý lokomotivní flirt,nebo snad o závažnější puBerťácké harašení ?! Jako by Berty chtěly ve svém věku něco dohnat s mladším Brejlovcem. 😛

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *