Z našich spomienok: III. časť – Princezné S 499.2001 a 263.002 v Bratislave

Pri prehliadke fotografií a poznámok z pred dvadsiatich rokov, nám padol zrak na princeznú S 499.2001. Dali sme sa do spomínania, ako sme sa po prvý krát stretli s týmto elegantným rušňom.

Bolo to cez prázdniny v roku 1984. S Dušanom sme sa vybrali, ako sme hovorili, „na cesty“ a túlavé topánky nás zaviedli na Železničný skúšobný okruh v Cerheniciach. Pôvodne sme sa chceli zoznámiť s rušňom E 469.3030 a T 499.0002 ale osud chcel, že sme prišli v prvý deň prototypových skúšok rušňa, ktorý sme ešte nevideli. Už z diaľky sme videli zaujímavý oranžovo-bielo-bordový náter skrine s čiernymi podvozkami a nakoľko bol rušeň odstavený tak, že spomedzi budov boli vidieť len žalúzie, mysleli sme si, že je to nejaká ES 499.0 v novom nátere.

Keď sme prišli na okruh, mohli sme si pozrieť z blízka nový rušeň, ktorého označenie bolo S 499.2002. To bolo vlastne úplne prvé naše stretnutie s „princeznou“ a pravdu povediac netušili sme, že nás ešte len čaká „to pravé zoznámenie“ s touto elegantnou mašinkou…

Škoda, že vtedy nevydalo na farebný film, tento rušeň v prototypových farbách chodil iba veľmi krátko, ale bol neobyčajne krásny. Škoda, že ani v časoch návratu továrenských náterov naň neprišlo.

Asi o dva dni sme sa ocitli v Plzni na vtedajšom Gottwaldovom nádraží. Tu sme si chceli konečne do sýtosti poobzerať a pofotiť „plecháče“ S 499.02, nakoľko v „prelaminátkovanej“ Bratislave neboli tieto rušne prevádzkované. Ako sme spokojne sedeli na nástupišti a vychutnávali si pravé plzeňské pivko, niečo potichu pri nás zastavilo. Neverili sme vlastným očiam, keď kúsok od nás zastavil s Nex vlakom farbou voňajúci rušeň S 499.2001.

To sme sa ani nenazdali a rušeň preposunoval do depa. Tu sme sa po prvý krát dostali na stanovište rušňovodiča, mohli sme nahliadnuť do strojovne, kde na naše počudovanie „nič nebolo“ (usporiadanie strojovne bolo u prototypov iné ako je dnes, prepojovače, poloriadené usmerňovače a vzduchový panel boli viac po stranách a pohľad dovnútra vytváral dojem, že by sa tam kľudne zmestil pingpongový stôl)

urobili sme si spomienkové fotografie a plní dojmov sme sa vypravili domov.

Začal školský rok, v škole sme spolužiakom i profesorom ukazovali s hrdosťou fotografie, na ktorých bolo, ako sme familárne tomuto rušňu hovorili, „ESKO“. Keď sme sa dozvedeli, že bude na veľtrhu v Brne vystavený rušeň S 499.2001, vybrali sme sa tam, aby sme si „osviežili“ spomienky na nezabudnuteľné prázdniny. Na veľtrhu bol vystavovaný spoločne s ES 499.1003.

Nastal pamätný deň, krásne slnečné babie leto – sobota 29.9.1984. Cestoval som do Devínskej Novej Vsi a ako to už bývalo u mňa zvykom, vždy s hlavou vyklonenou z okna. Osobný vlak, ťahaný brnenskou laminátkou S 489.0093 na chvíľku zastavil u vchodového návestidla žst.Lamač, cez ktorú prechádzal R 571. Ale čo to zrazu vidím, rýchlik vezú spoločne S 499.2001 + ES 499.0004, preto v Lamači vystupujem a ponáhľam sa na hlavnú stanicu. Tu som sa dozvedel, že aj v nedeľu príde do Bratislavy a tak som sa ponáhľal k Dušanovi povedať mu túto novinu. Bohužiaľ nebol u nich nikto doma, mobilné telefóny neexistovali a tak mi neostávalo nič iné, len dúfať, že na druhý deň bude doma. Nestalo sa tak a sám som teda vyšiel na hlavnú stanicu čakať R 571. Krátko po 15.hodine prišiel na prvé nástupište bratislavskej hlavnej stanice, tentokrát na príprahu ES 499.0008. Tu bola S 499.2001 vypriahnutá a preposunovala na šieste nástupište, kde čakala na obratový Ex 372“Balt Orient“. Na „Balte“ bola ES 499.0001, na ktorú naposunovala S 499.2001 a spoločne sa vydali smer Havlíčkov Brod.

V pondelok som všetko povedal Dušanovi a tak sme sa zo školy vybrali priamo na hlavnú stanicu. Netrpezlivo sme stáli pri tuneli, no R 571 prišiel len s ES 499.0011. Boli sme obaja sklamaní, no pevne rozhodnutí, že v utorok pôjdeme znova na stanicu. Ako sme povedali, tak sa aj stalo.

To už ale R 571 prišiel tak, ako sme čakali a to v zložení S 499.2001 + ES 499.0001. Tu sme sa dozvedeli už aj iné podrobnosti.

Rušeň S 499.2001 bol ako majetok výskumu železníc Praha zapožičaný do depa Jihlava, ktoré malo s ním na ťažkých rýchlikoch po náročnej trati cez Českomoravskú Vysočinu najazdiť 100 000 km.

Turnus pre rušeň bol postavený tak, že sa prakticky bez väčších prestojov „točil“ medzi Havl.Brodom a Bratislavou na obrate R 571 / Ex 372 /R 371 “Pannonia“ / R 370“Pannonia“, rušeň riadili rušňovodiči RD Jihlava jednočlenne a tak sa neraz stávalo, že v Havl.Brode bratislavské čaty stiahli na ES 499.0 zberače a prešli na stanovište S 499.2001 aby videli na vlastné oči a odskúšali si „na vlastné ruky“, čo „princezná“ dokáže. Okrem R 571 mali tieto vlaky minimálne 16 vagónov a väčšinou norma 750 t. bola naplnená a keď k tomu prirátame 90.tonovú Gorilku bol to slušný vlak, kde dokázala svoje kvality a nikdy ju nebolo treba tlačiť ba dokonca rýchlosť na rozhodujúcom stúpaní nikdy neklesla pod 90 km/h!

Tento snímok ukazuje, že problémy boli aj vtedy- vlaková laminátka nahradzovala Gorilu kďže niektoré vlaky z balkánu meškávali v dôsledku zimy 480 a viac minút.

Dokonca ešte aj zima sa vydarila – 18 stupňové mrazy neboli výnimkou a trvali vyše mesiaca. ES 499 0013 po zastavení s Balt-Orientom čaká na „esko“

Nám sa stalo, že sme sa zoznámili s jedným nemenovaným jihlavským rušňovodičom, ktorý bol ochotný povysvetľovať čo nás zaujímalo ba dokonca aj odviezť… Prvý začal „jazdiť“ Dušan, potom zavolal aj mňa. Nemusím hovoriť, ako som sa cítil. Z Brna po Břeclav som si bol neistý, Dušan mi ale pomohol a náš kamarát sa len usmieval na sedadle pomocníka rušňovodiča. Trasu z Břeclavi do Bratislavy som už zvládol bez problémov, problémy som mal len doma, keď som nevedel večer zaspať!

R 571 v Kútoch

Nebolo to však len vozenie, získali sme výborný prehľad o tomto rušni a na maturitách, kde sme mali preukázať vedomosti s rušňov ES 499.1, ktoré v tom čase boli len v skúšobnej prevádzke v Přerove, nám to veľmi pomohlo.

Naše spomienky na S 499.2001 v súvislosti s Bratislavou končia pri dátume 31.1.1985, kedy prichádza S 499.2001 do Bratislavy naposledy (vlaková bola ES 499.0008).

Aj počasie ako keby s nami cítilo, bolo sychravo, zamračené, chladno.
Už za tmy stojíme na prvom nástupišti pri Ex 372“ Balt Orient“ a veru v oku je aj malá slza. Možno ani nie za S 499.2001, ale za priateľstvom, ktoré vďaka tomuto rušňu vzniklo. Dušan sa rozhodol, že si „Balt“ odvezie naposledy do Brodu, ja som ostal v Bratislave. Nastal silný stisk ruky s rušňovodičom, poďakovanie a posledné čo som od neho počul bolo, Nashledanou Pavle“!

V prvý februárový týždeň roku 1985 sme sa s Dušanom začali dohadovať, kedy by sme vycestovali za „našim“ eskom. Stále sme sa trápili s otázkou, ale kam ? V našich poznámkach sme mali len údaj, že oba prototypy boli vyrobené na základe objednávky ČSD 9883/80-12, niesli výrobné čísla 7633 a 7634 a cena jedného rušňa bola 7,227.000.-Kčs. Zháňali sme neustále informácie, kedy budú nasadené do prevádzky, no nič zaručené sme sa nedozvedeli. Naše pátranie a plány na cesty boli veľmi zbrzdené dňa 11.2.1985, kedy nám spolužiak Marián Paulini oznámil, že mu jeho otec (rušňovodič) oznámil, že viezol nákladný vlak do Štúrova, v ktorom bol zaradený rušeň S 499.2002 a jeho cieľom boli skúšky v Bulharsku! V Bulharsku sa rušeň tak obľúbil, že ho chceli Bulhari okamžite kúpiť. Našťastie však došlo k havárii transformátora a mašinka sa vrátila domov a Bulhari sa zľakli. Takto sme ostali smutnejší a ani sme nevnímali, ako prichádzalo pomaly leto s tým spojené prázdniny. A vtedy to prišlo. Dostali sme konečne pozitívnu správu, že S 499.2001 bola už 8.5.1985 prevzatá k ČSD a zaradená do prevádzky depa Jihlava (TBS vykonala 29.5.1985 na trati Brno – Podivín) a nasledujúci mesiac ju sem nasledovala 25.6.1985 aj S 499.2002, ktorá TBS vykonala 29.6.1985 na zhodnej trati ako „jednička“. Nebolo nám viac treba, rýchlo sme nasadli na nočnú Pannoniu a vydali sa do Havl.Brodu.

Tu sme vystúpili a skôr, než sme sa stihli dohodnúť, čo ďalej, uvítala nás S 499.2002 na vlaku z Jihlavy. Avšak už prestriekaná na oranžovo – žltú so sivými podvozkami. Takto pokračovalo ďaľšie dobrodružstvo, ale už v ich „domovskej“ Jihlave… Tu chodievali v turnuse na osobáku do Kutnej Hory a v noci na rýchliku z Budejovíc do Bohumína v úseku H. Brod – Brno a späť.

Z tohoto obdobia pochádzajú aj tieto zábery – prvý sme nazvali ako spiaca Princezná. Mimochodom ich prezývka bola tak trochu naša robota. V Jihlave boli v tom čase aj prototypy ES 499 1001 a 1002, ktoré prezývali v prototypových náteroch 1002- modrá bola Princ a oranžová 1001 bola Princezna. A keďže v tom čase už boli oranžové iba S 499 2001 a 2002 začali sme ich volať Princezny. Potom to už stačilo napísať do článku v Železničiari a prezývka bola na svete. A nakoniec modré tyristorky s úplne inou – pulznou reguláciou dostali vďaka svojmu mimoriadne rýchlemu rozjazdu avšak krátkemu doletu úplne iné meno…

S 499 2001 tesne pred prevzatím ČSD mala nehodu, kde v Golčuv-Jeníkove sa zrazila so S 489 0020 pri asi 30-km rýchlosti v ostrom oblúku. Zatiaľ, čo na S 499 2001 vymenili v Škodovke deformačný čelník a rušeň o týždeň jazdil, Laminátka s neopraviteľným rámom skončila v kovošrote.
Pre úplnosť dodávame, že po desiatich rokoch pôsobenia v Jihlave boli obe presunuté do Brna a to 263.001 dňa 21.5.1995, 263.002 o dva dni neskôr. Ako zaujímavosť ešte dodávame, že na rušeň S 499 2002 bola ešte počas prototypových skúšok dodaná mikroprocesorová diagnostika porúch a kabeláž od jednotlivých čidiel a meracích bodov bola robená optickými káblami. Celá diagnostika stála vtedy cca 80 000 Kčs čo pri cene tohto rušňa ani nebolo veľa. Diagnostika tam ostala dodnes, či ešte ide, ťažko povedať, ale treba povedať, že rušne sú dodnes tak spoľahlivé a to od samého začiatku, že ju ani veľmi nepotrebovali.

O desať rokov neskôr nás donútila „oprášiť“ naše spomienky na princeznú „jedničku“ jej sestra už označená ako 263.002. Bolo to v súvislosti so zahájením GVD 1995/1996, v ktorom od 28.5.1995 bola v turnusovej vozbe do Bratislavy s pokračovaním do maďarskej Rajky nasadzovaná 263.002 na vlakovom obrate už sezónneho rýchlika R 1073/1072 „Balt Orient“.

Tento rýchlik jazdil do 24.9.1995, kedy podobne ako rýchliky Meridian, Istropolitan, Saxonia atď ukončil svoju slávnu prevádzkovú existenciu. Princezná „dvojka“ teda oprášila naše spomienky, no s jej prevádzkou do Rajky to nebolo až tak pravidelné, podľa našich spomienok, keď sme ju čakali pri trati či na stanici, nás často do smútku dostávala jej staršia „kolegyňa“ 230.108, ktorá ju čoraz častejšie zastupovala.

Po rokoch sme niekoľko krát Princeznú už s označením 263.001 videli a vždy sa mi vynorili krásne a neopakovateľné spomienky nielen na jej prevádzku do Bratislavy, ale aj študentské bezstarostné roky. Aj Dušan mi vždy hovorí: mal som osobáčik do Břeclavi a „na prvom peróne“ stálo „Esko“! Čo dodať na záver ? Snáď len to, že je to všetko po rokoch už pomaly zabudnuté a niektoré „príhody či zážitky“ premlčané, aj keď práve tieto chvíle a títo ľudia pomáhali formovať naše osobnosti a zasvecovali nás do fenoménu zvaného železnica, že skúsenosti nadobudnuté už vtedy využívame dodnes. Týmto chceme spoločne odkázať kamarátovi rušňovodičovi jediný odkaz a to :

„Ďakujeme Jarouš !“