40 rokov prevádzky rušňov radu S 489.0 / 230

V tomto roku si v tichosti pripomínajú elektrické striedavé univerzálne rušne pôvodného označenia S 489.0, dnes rad 230 ČD, 40 rokov prevádzky. Tieto „striedavky“ známe pod prezývkou „Laminátka“ boli vyrobené v podniku ŠKODA Plzeň v rokoch 1966-1967, počas ktorých bolo v troch výrobných sériach 47E1 – 47E3 dodaných celkom 110 rušňov.

Prvý vyrobený rušeň S 489.0001 je v prevádzke dodnes, nesie výrobné číslo 5284 a jeho cena bola 2,982.800 Kčs. K bývalej železničnej správe ČSD bol predbežne prevzatý 18.5.1966 a zaradený bol z dôvodu vykonávania rôznych skúšok do depa Plzeň, ktoré s ním 20.8.1966 vykonalo na trati Plzeň – Horažďovice úspešnú TBS, po ktorej bol definitívne prevzatý k ČSD a o dva týždne neskôr zároveň presunutý do Brna. Ďalších 5 novovyrobených rušňov S 489.0002 – 0006 bolo prevezených na Skúšobný železničný okruh do Velimy, odkiaľ boli presunuté do prevádzky na trať Kutná Hora – Jihlava, nakoľko v tom čase nebola ešte ukončená elektrifikácia trate Havl.Brod – Brno. Ako zaujímavosť uvádzame, že elektrická prevádzka na trati do Jihlavy bola otvorená už 30.12.1965!

Prvých dvadsať vyrobených rušňov malo z výroby zabudované radiostanice VKV, rušne S 489.0019 a 0020 mali skúšobne zabudovanú elekrodynamickú brzdu, po overení jej funkčnosti boli demontované. Aj rušeň S 489.0110 bol zaujímavý a to tým, že mal podvozky s odlišným primárnym vypružením.

Posledný vyrobený rušeň S 489.0110 bol vyrobený pod výrobným číslom 5658 a k
ČSD bol prevzatý 30.11.1967, do prevádzky nasadený po vykonaní TBS dňa 11.12.1967 na trati Plzeň – Horažďovice. Prevádzka rušňov S 489.0 bola rozdelená do Juhozápadnej dráhy na trať Cheb – Plzeň – České Budějovice, odkial boli postupne vplyvom dodávok rušňov S 499.02 (dnes rady 242) postupne do roku 1982 presunuté do Brna, ďalej samozrejme do Střednej dráhy do Brna pre vozebné rameno Kutná Hora – Havl.Brod – Jihlava / Brno – Bratislava a nakoniec aj do Východnej dráhy do depa Bratislava hlavné.

230.053 vychádza z bratislavského tunela 6.3.2005. Na snímke vidieť zberače„polopantografy

Depo Bratislava hlavné obdržalo z výroby rušne S 489.0086 až 0095, z ktorých boli po vykonaní TBS na trati Devínska Nová Ves – Zohor – Malacky 5.11.1967 nasadené do prevádzky S 489.0086-0088. O tri dni neskor boli uvedené do prevádzky S 489.0089 + 0091, a do 20.11.1967 boli sprevádzkované aj zostávajúce rušne v poradí S 489.0092,093,095, 090 a 094. Dňa 10.10.1967 bol rušeň S 489.0087 využitý na odvoz prvého slavnostného elektrického vlaku z Brna do Bratislavy, ktorý viezla bratislavská rušňová čata Ferdinand Tomčík – Igor Nádaždy a do Bratislavy prišli o 10.30 hod.

230.001 prechádza úsekom hlavná stanica – Železná studienka 7.2.2007

Prevádzkové nasadenie bratislavských S 489.0 bolo na štyroch dvojiciach rýchlikov do Kutnej Hory, dva rušne boli využívané ako „postrkové dispečérky“ v Devínskej Novej Vsi. História prevádzky „osmičkových“ laminátok v Bratislave bola postupne ukončená a prelome júla a augusta 1968, kedy tu boli v tomto čase už dodané nové „deviatkové“ laminátky S 499.0001-0005 a 0015 – 0020. Pre zaujímavosť uvádzame, že najviac km najazdil na bratislavských výkonoch S 489.0092 a to 116.860 km. V máji 1969 sa laminátky S 489.0 nakrátko do Bratislavy vrátili opať, tentokrát sa jednalo o výpomoc a jazdili tu rušne S 489.0019,078,102,103 a 104 zapožičané z depa Plzeň.

230.106 + 230.018 vezú nákladný vlak do Devínskej Novej Vsi 7.2.07

Prevádzka bola poznačená roznymi násilnými poškodeniami, po ktorých bol ako prvý zrušený stroj S 489.0033 dňa 28.5.1968, nasledovali S 489.0068,049,008,086,074 a takto by sme mohli pokračovať ďalej. GVD 1992/93 bol posledný, v ktorom jazdili pravidelne rušne S 489.0, samozrejme už ako rad 230 turnusovo v osobnej a rýchlikovej doprave do Bratislavy, jednalo sa hlavne o brnenské rušne 230.052,056,057,063,073,081,085,103 a rušne pôsobiace v depe Břeclav (vždy vzorne udržované) 230.087,097 a 100.

Po vzniku ŽSR sa prevádzka popisovaných rušňov striedavo menila, čo by zabralo veľa miesta. Vyberáme preto pre ilustráciu len dva zaujímavé prípady a to v GVD 1995/96, kedy na R 1073/1072 „Balt Orient“ často jazdila za turnusové 263 ČD do Rajky 230.108, či zimnú časť zhodného GVD, kedy posobilo 5 rušňov 230 v Bratislave na základe vyrovnávky výkonov medzi ČD a ŽSR, ktoré jazdili na osobných vlakoch do Štúrova a Břeclavy. Znovu poznamenávame, že sme tieto dva prípady vybrali len pre zaujímavosť!

V súčasnosti sa s „laminátkami“ 230 v Bratislave a okolí stretnete bežne, pričom sú vzhľadovo niektoré krajšie, niektoré slušne povedané hrozné, ale patrí to k prevádzke. Zaujímavý je aj výber náterov skrine, z ktorých sme pre Vás vybrali všetky varianty, ktoré tu možete zastihnuť. A aby sme nakoniec nezabudli, prajeme teda „Všetko najlepšie…!“

Autor: Pavol Kukučík