Váš železničný magazín
Registrovať sa

40 rokov prevádzky rušňov radu S 489.0 / 230

Prevádzka 14.2.2007 23:00 Pavol kukučík Zobrazené: 141

 V tomto roku si v tichosti pripomínajú elektrické striedavé univerzálne rušne pôvodného označenia S 489.0, dnes rad 230 ČD, 40 rokov prevádzky. Tieto „striedavky“ známe pod prezývkou „Laminátka“ boli vyrobené v podniku ŠKODA Plzeň v rokoch 1966-1967, počas ktorých bolo v troch výrobných sériach 47E1 – 47E3 dodaných celkom 110 rušňov.

Prvý vyrobený rušeň S 489.0001 je v prevádzke dodnes, nesie výrobné číslo 5284 a jeho cena bola 2,982.800 Kčs. K bývalej železničnej správe ČSD bol predbežne prevzatý 18.5.1966 a zaradený bol z dôvodu vykonávania rôznych skúšok do depa Plzeň, ktoré s ním 20.8.1966 vykonalo na trati Plzeň – Horažďovice úspešnú TBS, po ktorej bol definitívne prevzatý k ČSD a o dva týždne neskôr zároveň presunutý do Brna. Ďalších 5 novovyrobených rušňov S 489.0002 – 0006 bolo prevezených na Skúšobný železničný okruh do Velimy, odkiaľ boli presunuté do prevádzky na trať Kutná Hora – Jihlava, nakoľko v tom čase nebola ešte ukončená elektrifikácia trate Havl.Brod – Brno. Ako zaujímavosť uvádzame, že elektrická prevádzka na trati do Jihlavy bola otvorená už 30.12.1965!

230.106 so záťažou s bratislavského Slovnaftu pomaly vchádza na hlavnú stanicu v Bratislave 10.2.2005

Prvých dvadsať vyrobených rušňov malo z výroby zabudované radiostanice VKV, rušne S 489.0019 a 0020 mali skúšobne zabudovanú elekrodynamickú brzdu, po overení jej funkčnosti boli demontované. Aj rušeň S 489.0110 bol zaujímavý a to tým, že mal podvozky s odlišným primárnym vypružením.

230.080 na tratiach už nezastihnete, bola zrušená po nehode vo Vranoviciach. Na snímke prechádza hlavnou stanicou 16.2.2005

Posledný vyrobený rušeň S 489.0110 bol vyrobený pod výrobným číslom 5658 a k
ČSD bol prevzatý 30.11.1967, do prevádzky nasadený po vykonaní TBS dňa 11.12.1967 na trati Plzeň – Horažďovice. Prevádzka rušňov S 489.0 bola rozdelená do Juhozápadnej dráhy na trať Cheb – Plzeň – České Budějovice, odkial boli postupne vplyvom dodávok rušňov S 499.02 (dnes rady 242) postupne do roku 1982 presunuté do Brna, ďalej samozrejme do Střednej dráhy do Brna pre vozebné rameno Kutná Hora – Havl.Brod – Jihlava / Brno – Bratislava a nakoniec aj do Východnej dráhy do depa Bratislava hlavné.

230.053 vychádza z bratislavského tunela 6.3.2005. Na snímke vidieť zberače„polopantografy

Depo Bratislava hlavné obdržalo z výroby rušne S 489.0086 až 0095, z ktorých boli po vykonaní TBS na trati Devínska Nová Ves – Zohor – Malacky 5.11.1967 nasadené do prevádzky S 489.0086-0088. O tri dni neskor boli uvedené do prevádzky S 489.0089 + 0091, a do 20.11.1967 boli sprevádzkované aj zostávajúce rušne v poradí S 489.0092,093,095, 090 a 094. Dňa 10.10.1967 bol rušeň S 489.0087 využitý na odvoz prvého slavnostného elektrického vlaku z Brna do Bratislavy, ktorý viezla bratislavská rušňová čata Ferdinand Tomčík – Igor Nádaždy a do Bratislavy prišli o 10.30 hod.

230.001 prechádza úsekom hlavná stanica – Železná studienka 7.2.2007

Prevádzkové nasadenie bratislavských S 489.0 bolo na štyroch dvojiciach rýchlikov do Kutnej Hory, dva rušne boli využívané ako „postrkové dispečérky“ v Devínskej Novej Vsi. História prevádzky „osmičkových“ laminátok v Bratislave bola postupne ukončená a prelome júla a augusta 1968, kedy tu boli v tomto čase už dodané nové „deviatkové“ laminátky S 499.0001-0005 a 0015 – 0020. Pre zaujímavosť uvádzame, že najviac km najazdil na bratislavských výkonoch S 489.0092 a to 116.860 km. V máji 1969 sa laminátky S 489.0 nakrátko do Bratislavy vrátili opať, tentokrát sa jednalo o výpomoc a jazdili tu rušne S 489.0019,078,102,103 a 104 zapožičané z depa Plzeň.

230.106 + 230.018 vezú nákladný vlak do Devínskej Novej Vsi 7.2.07

Prevádzka bola poznačená roznymi násilnými poškodeniami, po ktorých bol ako prvý zrušený stroj S 489.0033 dňa 28.5.1968, nasledovali S 489.0068,049,008,086,074 a takto by sme mohli pokračovať ďalej. GVD 1992/93 bol posledný, v ktorom jazdili pravidelne rušne S 489.0, samozrejme už ako rad 230 turnusovo v osobnej a rýchlikovej doprave do Bratislavy, jednalo sa hlavne o brnenské rušne 230.052,056,057,063,073,081,085,103 a rušne pôsobiace v depe Břeclav (vždy vzorne udržované) 230.087,097 a 100.

230.001 a 230.039 odstavené v depe Bratislava hlavné, v tom čase jazdili na vlakoch osobnej dopravy popisovaného depa 21.10.2006

Po vzniku ŽSR sa prevádzka popisovaných rušňov striedavo menila, čo by zabralo veľa miesta. Vyberáme preto pre ilustráciu len dva zaujímavé prípady a to v GVD 1995/96, kedy na R 1073/1072 „Balt Orient“ často jazdila za turnusové 263 ČD do Rajky 230.108, či zimnú časť zhodného GVD, kedy posobilo 5 rušňov 230 v Bratislave na základe vyrovnávky výkonov medzi ČD a ŽSR, ktoré jazdili na osobných vlakoch do Štúrova a Břeclavy. Znovu poznamenávame, že sme tieto dva prípady vybrali len pre zaujímavosť!

230.085 je zaujímavá tým, že má náter so 600 mm bezpečnostným pruhom, ale
jedno stanovište má „červeno-biele“. Na snímke z 7.2.07 vchádza do Lamača

V súčasnosti sa s „laminátkami“ 230 v Bratislave a okolí stretnete bežne, pričom sú vzhľadovo niektoré krajšie, niektoré slušne povedané hrozné, ale patrí to k prevádzke. Zaujímavý je aj výber náterov skrine, z ktorých sme pre Vás vybrali všetky varianty, ktoré tu možete zastihnuť. A aby sme nakoniec nezabudli, prajeme teda „Všetko najlepšie…!“

Autor: Pavol Kukučík

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: 40 rokov prevádzky rušňov radu S 489.0 / 230

rusen zo dňa 15.2.2007 19:13

musia to byt dobre rusne ked stale chodia a minule som videl taky vo Zvolene, keby urobili elektrifikaciju do Filakova tak by mozno chodili aj do Lucenca 😕

Reagovať

palo1987 zo dňa 16.2.2007 16:03

Pekne fotky 230

Reagovať

sallynko zo dňa 16.2.2007 20:50

pekná reportaž a este krajšie fotky

Reagovať

Status1 zo dňa 24.2.2007 11:26

A z LUČENCA na Kokavu… :hammer:

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *