Váš železničný magazín
Registrovať sa

Putovanie za Maďarskou úzkokoľajkou

Fotoreportáže 1.1.1970 0:00 lacko.mi Zobrazené: 670

  Na sobotu 31.5.2008 som si ja a moji dvaja kamaráti Majo Eštok a Rado Račkovský naplánovali troška nevšedný výlet. Chceli sme sa ísť pozrieť a zároveň si nafotiť jednu krásnu úzkokoľajku v Maďarsku. Keďže ja a Majo bývame v Michaľanoch tak sme si začiatok cesty zvolili práve tam.

Rado došiel ráno ako inak na vlaku aj s bicyklom. Ešte sme si zbalili zásoby jedla a vody nakoľko pred nami bola cetsa dlhá asi 100km na bicykloch. Vyrazili sme asi o ôsmej ráno. Pred nami bol krásny horúci takmer letný deň. Počasie ako stvorené na fotenie. Konečne sme dorazili na miesto, kde nás už čakala celá súprava úzkokoľajky. Začiatok tejto trate je v malej dedinke s názvom Palháza. Táto dedina leží na známej cyklotrase ktorá vedie až po vychytené termálne kúpalisko Ardov v maďarskom Sárospataku. Trať vedie hlboko do lesa zhruba 10 km a končí sa v Kokapu. Jedna jazda trvá zhruba 1 hodinu. Nafotili sme si súpravu v údolnej stanici a na bicykloch sme sa vybrali smerom k stanici cieľovej.

Súprava vláčika stojí v údolnej stanici Palháza

Vláčik je ťahaný motorovou lokomotívou

Námestie v obci Palháza

Trať strácajúca sa v lese

Asi o kilometer Ďalej

Jeden z mnohých premostení na trati

Lesná cesta ktorá bola dlhá asi 10 km bola veľmi únavná keďže celý čas stúpala. Ale pohľad ktorý sa nám naskytol po zdolaní posledného horizontu bol priam úchvatný. Nádherný rybník, nad nim sa týčiaci poľovnícky zámoček a povedľa rybníka vedie trať úzkokoľajky ktorá sa stráca v tunely vytesanom do skaly pod zámočkom. Samozrejme sme ihneď vytiahli naše fotoaparáty a fotili ako zmyslov zbavený. Po krátkej obhliadke osady Kokapu sme sa rozložili v lese neďaleko trate a tunela. Najedli sme sa a keďže sa blížil čas príchodu vláčika tak sme všetci traja zaujali pozície na fotenie. To ticho lesa bolo nádherne. Ale o malú chvíľku ho prerušil zvuk vlakofilným ľuďom ešte krajší. Spoza horizontu sa ozýval zvuk trúbenia malej dieselovej lokomotívky. Všetci traja sme ihneď zbystrili pozornosť. Neprešli sotva dve minúty a vláčik sa vyrútil z malého oblúka a smeroval k nám. Objektív môjho fotoaparátu sa akoby sám od seba vysunul a začal ostriť. Vláčik sa pohyboval rýchlosťou asi 15 km/h. Prefrčal okolo nás a potom sa stratil v tunely.

Depo v poradí druhej zastávky

Už spomínaná zastávka č.2

Krásna príroda Zemplínskych vrchov

Trať pretína aj nádhernú lúku

Konečne v Kokapu

Cesta bola dlhá ale ten pohľad stojí za to veď posúďte sami

Malý rybník uprostred kopcov

Južný portál tunela

Krajinka okolo Kokapu

Spiatočná cesta mala nasledovať asi o 10 minút. Tento čas sme využili na porovnanie fotiek a pripravenie si bicyklov na cestu dole keďže, sme sa rozhodli že vláčik budeme na spiatočnej ceste naháňať, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi zlé rozhodnutie keďže sme sa veľmi unavili a cesta domov bola dosť dlhá. Ale zato sme spravili páru pekných fotiek. Po ceste domov sme sa ešte zastavili na jednom kaštieli ktorý sme mali po ceste.

Krásny štvorhviezdičkový hotel „Kokapu“

Zaslúžená odmena po dlhej ceste.

V diaľke sa zjavuje lokomotíva nášho vláčika

A vychádza z tunela

Pán rušňovodič nám rozsvietil aj svetlá

Krásny kút trate medzi blízko Kokapu

Pohľad na trať z terasy poľovníckeho zámočku

Vláčik zastal v konečnej stanici Kokapu

A tu už na svojej spiatočnej ceste

Myslím že to nepotrebuje komentár

Počas „ naháňania “ na spiatočnej ceste

Zhruba 8 km pred našou obcou sme sa tešili z perfektného priebehu dňa. Ukázalo sa že predčasne. Defekt na mojom zadnom kolese takmer zmaril pocit zo super dňa. Čo dodať na záver??? Trať Palháza-Kokapu je prekrásne miesto na rodinný výlet najmä s deťmi pre ktoré je jazda vláčikom po lese určite obrovským zážitkom.

Blížime sa do cieľa cesty

Ešte posledná zastávka a ……

– železničné priecestie po ktorom nasleduje už len konečná stanica Palháza

Po ceste domov sme sa ešte zastavili kaštieli zvanom „Karolyi Kastely“

Keďže bývam v Michaľanoch a do Maďarska to mám naozaj len na skok mám zmapovaný celý Zemplín na Maďarskej strane. Musím ale povedať, aj keď veľa Slovákov Maďarov priam neznáša, máme sa od nich veľmi veľa ešte učiť. Dedinky v Maďarsku sú krásne upravené a takisto aj ľudia sú veľmi milý a ochotný poradiť.

Týmto sa s Vami lúčim a želám veľa krásnych zážitkov na našich tratiach.

Autor textu : Michal Lacko

Autori fotografií : Radoslav Račkovský, Michal Lacko, Marián Eštok

Pridajte sa do diskusie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *